Dlhokrké sauropódy vytvárali po desiatky miliónov rokov, prakticky po celú druhú polovicu druhohôr a azda ešte skôr, gigantov ťažších než šesť slonov. Vzácne druhy s hmotnosťou jednej alebo dvoch ton sú vedcami považované za trpasličie. Podobne ani tyranosaurus nepredstavoval ojedinelý extrém. V posledných rokoch spoznávame stále ďalšie dravé dinosaury s podobnou veľkosťou, zastávajúce vo svojom čase na svojom území rovnakú úlohu „megapredátora“.

Uhol pohľadu

Pri pozornom pohľade na prírodu súčasnosti si človek môže všimnúť, že na súši patrí medzi najväčšie živočíchy. Na podobné zistenie je určite náchylnejší stredoeurópan než obyvateľ subsaharskej afriky, no ani na savanách nestretneme priveľa druhov, ktoré by nás veľkosťou alebo hmotnosťou predčili. Levy, byvoly, slony a nosorožce určite áno. No už leopard ani hyena nie sú o nič ťažšie ako dospelý muž.

Áno. Sme pomerne veľkí. Náš druh, Homo sapiens, je jeden z najvyšších primátov v histórii, a hmotnosťou taktiež patrí na popredné priečky. Preto nečudo, že sa nám núka predstava, že žijeme v dobe trpaslíkov. Neporovnateľných s ich náprotivkami z praveku. Ten bol predsa vekom gigantov! Alebo nie?

Giganti z praveku

Nie. Pravek nebol vekom gigantov. Teda, presnejšie, bol aj nebol.

Žijeme v období krátko po vymieraní bohatej megafauny z doby ľavej. Je to už niekoľko tisíc rokov, odkedy vyhynuli obrovské mamuty, srstnaté nosorožce, šabľozubé šelmy a mnohé ďalšie. Za čias tejto megafauny, desiatky až státisíce rokov dozadu, na Zemi žilo oveľa viac veľkých druhov. Ale pozor, ani tie najväčšie z nich neboli podstatne väčšie od hŕstky veľkých druhov, čo prežívajú dodnes. Rozdiely boli úctyhodné, no určite nie ohromné.

Napríklad slon africký patrí medzi najväčšie chobotnáče všetkých čias. Prerástlo ho iba niekoľko najväčších druhov mamutov alebo zvláštnych deinotérií s dodola stočenými klami vyrastajúcimi zo sánky. V priemere dosahovali v kohútiku o meter viac, čiže 4,5 m. Dnešný nosorožec indický môže v kohútiku merať dva metre, srstnaté nosorožce bývali väčšie iba ojedinele. Ani najväčšie levy a tigre, prípadne najväčšie dnešné medvede ako kodiak alebo medveď ľadový, nie sú výrazne menšie od najväčších medveďov a najväčších mačkovitých šeliem zo štvrtohôr.

Výnimku tvoria zástupcovia skupín, ktoré úplne vymreli. Pozemné leňochy väčšie ako slon a obrovské pásavce zanechali po sebe len vzdialených príbuzných, a tí nie sú vhodní na porovnávanie.

Rovnaké veľkostné kategórie

V dávnejšej minulosti, v treťohorách, by sme našli iné typy veľkých cicavcov, ale nie odlišné kategórie veľkostí než v súčasnosti. Tomuto konštatovaniu sa vymykajú jedine najväčšie suchozemské cicavce všetkých čias, bezrohé nosorožce postavou podobné žirafe, ako napríklad pätnásťtonové Indricotherium. Dočiahli do výšky okolo sedem metrov. Ich výška aj hmotnosť tak boli niekoľkonásobne menšie než u najväčších dinosaurov. Až na hŕstku výnimiek, jedine druhohory priniesli popri bežných malých a stredne veľkých zvieratách aj skutočných gigantov. A to všetko napriek oveľa nižším koncentráciám kyslíka v atmosfére oproti súčasnosti.

Súčasnosť, obdobie gigantov?

Vodné prostredie do istej miery oslabuje účinok zemskej tiaže, čo umožňuje jeho obyvateľom narastať do takých obrovských rozmerov, aké im dovolí množstvo dostupnej potravy. A to môže byť, vďaka rozmeru chýbajúcemu na pevnine - hĺbke, vskutku veľké. Preto pravdepodobne najväčšie zviera všetkých čias, vráskavec ozrutný, žije vo vodnom prostredí. Od rypáku po koniec chvosta môžu poniektoré jedince merať vyše tridsať metrov a vážiť okolo 150 ton. Asi 30-krát toľko, čo slon africký. Najväčšie dinosaury síce mohli byť dlhšie, ale zatiaľ nemáme spoľahlivé dôkazy o žiadnom, ktorý by bol ťažší. Hoci pár kandidátov, známych však iba z veľmi sporých pozostatkov, by sa našlo.



Vidíme tak, že s výnimkou niektorých gigantov z druhohôr sa za našich súčasných obrov vôbec nemusíme hanbiť. Práve naopak. Nemáme dôkazy, že by veľryby niekedy v praveku dosiahli také veľkosti ako dnes. Vráskavec ozrutný a ďalší obri oceánov sú tak na dejisku evolúcie zrejme iba nováčikmi. A ak ideme hlbšie do minulosti, badáme, že archaický život prvohôr a starších geologických období charakterizovali menšie druhy než dnes. Ba čo viac, minimálne tri štvrtiny času, ktorý na Zemi existuje život, sa živé organizmy vyskytovali iba v mikroskopickej podobe, ktorej zhluky pripomínali povlaky kalu.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet