Tento článok je voľným pokračovaním článku Sci-fi technológie vs. veda: Hviezda na stole
Dôležitý faktor energia
Ruský fyzik Nikolaj Kardašov navrhol klasifikáciu vyspelosti civilizácií podľa zdrojov energie, ktoré ovládajú. Najnižší prvý stupeň zastáva civilizácia schopná zužitkovať všetku energiu svojej planéty. Civilizácia typu II zas dokáže využívať hviezdy a najdokonalejší typ III celé galaxie.
Ľudstvo v súčasnosti možno chápať ako civilizáciu typu 0. Dôležitým krokom k prechodu na vyšší stupeň bude zvládnutie jadrovej fúzie, ktorej sme venovali tento článok. Ako by ale mohlo následne
„ovládnuť“ Slnko? Možnú odpoveď ponúka Dysonova sféra.
Ide o obrovskú guľu s priemerom niekoľkých miliárd kilometrov zhotovenú zo solárnych kolektorov. Vytvára obal okolo hviezdy, vďaka čomu zachytáva všetku uvoľňovanú energiu. Ak by sa daný útvar nachádzal v slnečnej sústave, jeho výkon by činil 4x1026 W, čo je hodnota až desať milión miliardkrát prevyšujúca najvýkonnejšiu elektráreň súčasnosti.
Druhá strana mince
Odhad sa ale vzťahuje na Dysonovu sféru ako ju zobrazuje väčšina sci-fi príbehov – v podobe celistvého a pevného obalu. Takúto
„škrupinu“ ale najskôr ani nemožno zostrojiť. Nič by jej totiž nebránilo, aby sa rozhýbala a napokon narazila do hviezdy. Navyše by musel materiál odolávať početným zrážkam s malými meteoritmi a iným vonkajším vplyvom.
Realistickejší návrh preto predstavuje takzvaný Dysonov roj. Pozostáva zo samostatných, nezávisle sa pohybujúcich solárnych článkov, každý s rozlohou 1 km
2. Tie hviezdu obiehajú vo formácii tvaru gule.
-
Dysonov roj (Wikipédia)
No ak by stavba Dysonovho roja okolo Slnka prebehla iba zo zdrojov dostupných v slnečnej sústave, ľudia by museli zničiť celú planétu Merkúr a Venušu aby získali dostatok materiálu. Navyše množstvo energie spotrebovanej pri jeho získavaní a prevoze by dokončená Dysonova sféra dokázala nahradiť až po viac ako 100 miliardách rokov.
Na druhej strane, daný odhad sa vzťahuje na súčasné prostriedky. No aj po zvážení technického pokroku najbližšieho obdobia, v priebehu nasledujúcich storočí ľudstvo Dysonovu sféru určite nepostaví.
Dysonova sféra a mimozemšťania
• Dysonovu sféru vymyslel britský autor a filozof Olaf Stapledon. Štruktúru opísal v sci-fi románe Star Maker, ktorý vyšiel v roku 1937.
• Z vedeckého hľadiska sa ňou prvý zaoberal fyzik Freeman Dyson, podľa ktorého je aj pomenovaná. Štúdiu zverejnil v roku 1960 v prestížnom časopise Science pod názvom
„Hľadanie umelých hviezdnych zdrojov infračerveného žiarenia.“
• Prevažnú časť štúdie ale venoval otázke ako by sa prítomnosť Dysonovej sféry prejavila na spektre hviezdneho žiarenia. Domnieval sa totiž, že zachytenie takýchto anomálií by znamenalo presvedčivý dôkaz o existencii vyspelej mimozemskej civilizácii.
• Preto pomerne veľký rozruch spôsobil objav anomálnych výkyvov v jej jase hviezdy KIC 8462852. Jedno z možných vysvetlení totiž predstavovala práve Dysonova sféra.
• Bližšia analýza rádiového a infračerveného spektra túto teóriu ale nepotvrdila. Rovnako skončili aj racionálnejšie vysvetlenia v podobe oblaku sutín zo zrážky asteroidov či veľkého roja komét. Pozorovania okolia totiž neodhalili žiadne dostatočne veľké objekty.
• Najpravdepodobnejšie vysvetlenie predstavili koncom minulého roka vedci z Illinoiskej univerzity. Nepravidelné výkyvy jasu vyvoláva magnetické pole samotnej hviezdy, ktoré svetlo ohýba špecifickým spôsobom.
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Zdroje:
1.
https://futurism.com/the-kardashev-scale-type-i-ii-iii-iv-v-civilization/
2.
http://www.sentientdevelopments.com/2012/03/how-to-build-dyson-sphere-in-five.html
3.
https://en.wikipedia.org/wiki/Dyson_sphere
4.
https://futurism.com/could-humanity-ever-really-build-a-dyson-sphere/
5.
http://earthsky.org/space/what-is-a-dyson-sphere
6.
http://www.sentientdevelopments.com/2012/03/how-to-build-dyson-sphere-in-five.html
7.
https://www.forbes.com/sites/alexknapp/2012/04/03/destroying-mercury-to-build-a-dyson-sphere-is-a-bad-idea/
8. Michio Kaku - Fyzika nemožného, Argo, Dokořán (2010)
Titulný obrázok: www.pixabay.com
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok