04.05.2016-15:50:00   |  
#Čo čítať
#Dejiny človeka


-

Z môjho odboru

Umberto Eco, Baudolino (2001)
Môže sa zdať zvláštne, že na vrchole rebríčka kníh z môjho oboru je historický román a nie vedecká štúdia. Napriek tomu, ak by ma niekto požiadal, aby som mu odporučila knihu o stredoveku, ktorá by mu umožnila pochopiť toto obdobie, vybrala by som práve Baudolina. Jej autor, Umberto Eco, ktorý je u nás známy skôr ako románopisec, bol napokon vynikajúci medievista. Ako to už býva zvykom v Ecovej tvorbe, hoci je hlavný hrdina – chytrý taliansky sedliak Baudolino, ktorého životným poslaním sa stáva hľadanie mýtického kráľovstva kňaza Jána – fiktívny, väčšina postáv z knihy je skutočná a s Baudolinom sa zúčastníte historických udalostí, ktoré sú známe z prameňov. Román je zasadený do 12.-13. storočia, kedy zažívala Európa jednu zo svojich renesancií a prostredníctvom Baudolina a jeho priateľov sa môžete zoznámiť so životom intelektuálov v tomto období.



Emanuel Le Roy Ladurie, Montaillou, okcitánska vesnice v letech 1294-1324 (2005)
V roku 1230 začal inkvizítor Jacques Fournier (budúci pápež Benedikt XII.) vyšetrovať 250 dedinčanov z Montaillou v južnom Francúzsku, ktorí boli upodozrievaní z kacírstva. Vďaka jeho dôkladnosti sa nám dochovali v inkvizičných protokoloch detailné záznamy o každodennom živote okcitánskej dediny v 14. storočí – od toho, čo dedinčania jedli, akými udalosťami žili, a o čom klebetili, až po popisy ich sexuálnych eskapád a afér (ako bonus sa dozviete o súdobej antikoncepcií v podobe pesaru z ovčej kože). Pokiaľ vás zaujíma, ako vyzeral dedinský život v stredoveku, vrátane toho, čo si mysleli bežní ľudia v tomto období o rôznych dogmách a či dokázali myslieť vlastnou hlavou, táto kniha je pre vás ideálna. A pre všetkých, ktorí majú starosť o dedinčanov z Montaillou v rukách inkvizície: nemusíte sa báť, nikto nezhorel na hranici (inkvizítori vo všeobecnosti upaľovali zriedkavo a neradi).

Ian Wood, Modern Origins of the Early Middle Ages („Moderný pôvod včasného stredoveku, 2013)
Ľudia sa niekedy domnievajú, že od historických faktov vedie priama cesta k pochopeniu ľudskej minulosti. Žiaľ, dejiny písali častejšie ideológovia než historici a snažili sa im vtlačiť podobu v súlade so svojim presvedčením. O histórii viac než o inej disciplíne aj preto platí, že verejnosť je ovplyvnená jej ideologicky podfarbenými výkladmi viac než kritickými prácami odborníkov. Práve tomuto aspektu sa rozhodol venovať britský historik Ian Wood, ktorý si pre svoju štúdiu ako príklad vybral Sťahovanie národov, ktoré dodnes zamestnáva fantáziu rôznych ideových hnutí. Wood ukazuje, ako počas posledných 400 rokov vznikali moderné historické naratívy o tomto období a do akej miery sú poplatné rôznym agendám. Máme toto obdobie vykladať ako vpád barbarov, ktorí zničili Rímsku ríšu a uvrhli Európu do temnoty? Alebo je to príbeh skorumpovaného autokratického režimu, ktorému sa postavila hŕstka slobodných outsiderov a tým naštartovala cestu k obnoveniu politickej slobody v Európe? Je morálne poučenie, ktoré by sme si mali z tejto kapitoly európskych dejín vziať, že našu civilizáciu ohrozujú vonkajší nepriatelia, ktorí prichádzajúcimi plieniť, ničiť a dominovať? Alebo je tým poučením, že každý režim, ktorý sa stane autokratický, skorumpovaný, rigidný a byrokratický, nakoniec bude nahradený novými elitami pripravenými budovať slobodnejšiu a progresívnejšiu spoločnosť?



Jeffrey Burton Russell, Inventing the Flat Earth („Vynájdenie plochej Zeme“, 1991)


-

Keď v roku 1486 Krištof Kolumbus požiadal španielsku korunu o financovanie cesty do Ázie, obhajoval svoju výpravu okrem iného tým, že Zem je guľatá. Vyvolal tým vlnu kritiku zo strany teológov a učencov, ktorí tvrdili, že podľa kresťanských autorít je predsa Zem plochá. Ibaže by to tak v skutočnosti nebolo a mýtus o tom, že v stredoveku verili vzdelaní ľudia, že Zem je plochá (a Kolumbus bol prvý, ktorý dokázal opak), vznikol až v 19. storočí ako súčasť antiklerikálnej propagandy. Kniha Jeffreyho Burtona Russella je ďalšia zásadná publikácia pre tých, ktorých nezaujímajú len historické fakty, ale chcú vedieť, ako fungujú procesy za oponou, v tomto prípade, ako sa tvoria historické naratívy známe zo školských učebníc a detských encyklopédii a ako do nich zasahujú ideológovia svojimi agendami. NB: o guľatosti Zeme sa vedelo od staroveku a nikto vzdelaný o nej v stredoveku nepochyboval.

David C. Lindberg, The Beginnings of Western Science („Počiatky západnej vedy“, 2007)
Táto kniha je absolútny základ pre všetkých, ktorých tak ako mňa zaujímajú dejiny vedy. Predovšetkým pokiaľ nepoznáte meno ani jedného stredovekého vedca, ani jednu stredovekú vedeckú inštitúciu alebo ani jedno zásadné stredoveké vedecké dielo, táto kniha zaplní vaše medzery. V prípade Lindberga je tiež plusom, že sa viac sústreďuje na vývoj vedeckých teórii, inštitúcii a nástrojov než na hľadanie osamelých géniov. Kniha je dobre čitateľná aj pre neodborníkov a zahŕňa rovnako starovek ako stredovek až do roku 1450.




-

Martin Nodl, Stredovek v nás (2015)
Do môjho osobného zoznamu odporúčaných kníh patrí aj jedna novinka z Českej republiky. Táto kniha esejí od historika Martina Nodla je venovaná desiatim témam: detstvu, starobe, manželstvu, chorobám, plateniu daní, vojnám, národnému cíteniu, alkoholu, fantáziám o blahobyte a strachu zo smrti. Dozviete sa z nej pútavou formou, ako o daných aspektoch života uvažovali bežní ľudia v stredoveku. A ako zistíte, v prístupe k mnohým z nich sa od nás, ľudí v 21. storočí, zásadne nelíšili.

Z iných odborov:

Thomas Kuhn, The Structure of Scientific Revolutions („Štruktúra vedeckých revolúcii“, 1996)
Keď Kuhnova kniha vyšla po prvý raz pred 50 rokmi, spôsobila revolúciu v tom, ako chápeme vedecký pokrok. Vďaka nemu vieme, že veda sa nevyvíja lineárne od jedného objavu k druhému, ale naopak má mnohé slepé uličky a napreduje vo veľkých paradigmatických posunoch, po ktorých nasleduje obdobie relatívne lineárneho vypĺňania medzier. Ak vás neodradí zložitý štýl, ktorým je kniha napísaná, túto klasiku sa oplatí preštudovať do hĺbky.

Daniel Lord Smail, On Deep History and the Brain („O hlbokej histórii a mozgu“, 2005)


-

Kde presne leží hranica medzi historickými disciplínami, ktoré skúmajú dejiny ľudskej civilizácie, a vedeckými disciplínami, ktoré skúmajú evolúciu človeka ako živočíšneho druhu? Kam máme zaradiť obdobie ľudského vývoja, ktoré predchádzalo vzniku starovekých civilizácii s ich mestskými štátmi, písmom a pokročilými technológiami, ale kedy zároveň už po tisícročia jestvoval plne vyvinutý druh Homo sapiens? A čo môžeme o tomto období, známom ako deep history (hlboká história), vedieť, pokiaľ preň na jednej strane ešte nemáme písomne pramene a na strane druhej nám evolučná biológia a štúdium ľudskej anatómie neposkytujú dostatočne detailný pohľad na ľudskú spoločnosť, kultúru, jazyk a predstavy? Lord Smail v svojej knihe ukazuje, ako nám štúdium nášho mozgu umožňuje nahliadnuť do tohto zákutia ľudských dejín, v ktorom, ako sa zdá, boli položené základy mnohých aspektov ľudskej civilizácie – poľnohospodárstva, miest, štátov, umenia aj organizovaného náboženstva.

Bart Ehrman, Did Jesus Exist? („Existoval Ježiš?“, 2013)
Toto je len jedna z mnohých kníh, ktoré sa oplatí prečítať, pokiaľ sa zaujímate o dejiny kresťanstva. Popredný biblista Bart Ehrman v nej vyvracia populárny mýtus o tom, že Ježiš nikdy nežil, a zhŕňa pútavou formou naše súčasne znalosti o historickom Ježišovi. Je to tiež výborný odrazový mostík pre všetkých, ktorí sa chcú vymaniť z rôznych konšpiračných teórii o Ježišovi, prvých kresťanoch a kresťanských doktrínach.



Kent Flannery a Joyce Marcus, The Creation of Inequality: How Our Prehistoric Ancestors Set the Stage for Monarchy, Slavery, and Empire („Stvorenie nerovnosti: ako naši pravekí predkovia pripravili podmienky pre monarchiu, otroctvo a ríše“, 2012)


-

Ešte jedna kniha o vývoji ľudskej spoločnosti v praveku, ktorá sa sústreďuje na vznik nerovnosti. Dnes sa nám môže zdať, že nerovnosť ľudských spoločností je prirodzená, ale ide o vývoj posledných 5000 rokov. V skutočnosti väčšinu svojej existencie druh Homo sapiens žil v egalitárnych malých komunitách lovcov a zberačov. Prečo teda došlo k zmene a aké následky mala? Podľa Flanneryho a Marcus bol vznik nerovných spoločností dôsledkom šikovných machinácii niektorých jej členov, ktorí dokázali využiť prirodzené pravidlá ľudských tlúp v svoj sebecký prospech a presadili sa ako vodcovia.

-

Viac od autorky:
Akademická stránka
Články na Historyweb.sk:
Adoptovali deti v stredoveku aj mnísi?
Môžeme odhaliť tajomstvo Veľkej pyramídy?
Útok v Paríži sa nepodobá vyplieneniu Ríma
Televízne interview vo Večeri s Havranom
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail