...

Knižné tipy vedcov: Archeológ Branislav Kovár

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk. Odborne sa venuje mladšej dobe železnej a procesom vedúcim ku kolapsom pravekých a starovekých kultúr a civilizácií. Je súčasťou kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka v Perzskom zálive.

08.07.2016-22:30:00   |  
#Čo čítať
#Dejiny človeka

Z môjho odboru

Karol Pieta: Liptovská Mara (1996)
Na začiatku spomeniem jednu pre mňa špeciálnu knihu. Môj prvý archeologický výskum bol na lokalite Liptovská Mara, vtedy som mal 17 rokov a už som s istotou vedel, že chcem byť archeológom. Práca na výskume na známom vrchu Havránok nad priehradou Liptovská Mara ma v tom len utvrdila. Môj knižný tip sa preto spája s touto výnimočnou lokalitou. Napísal ju známy slovenský archeológ a môj školiteľ Karol Pieta. Podarilo sa mu vytvoriť publikáciu, ktorú môžu čítať laikovia a zároveň citovať odborníci. Nezaoberá sa len jednou archeologickou lokalitou, ale kompletným životom Keltov a kultúr pod ich vplyvom na severnom Slovensku.




-

John Collis: The Celts: Origins, Myths and Inventions (2003)
Kelti sú dnes známi hlavne cez druidskú mystiku a kreslené príbehy Asterixa a Obelixa. V skutočnosti to bolo etnikum (alebo skôr súbor etník), ktoré sa rozšírilo na rozsiahlych územiach Európy a Malej Ázie v mladšej dobe železnej (okolo 450 – 1 pred Kr.). Každý, kto sa chce seriózne zaoberať mladšou dobou železnou, by si mal prečítať prácu Angličana Johna Collisa. Ide o základné dielo, ktoré pravdepodobne ani v budúcnosti nestratí na aktuálnosti. Autor podal tému komplexne a to napriek jej veľkému rozsahu.

Joseph Taintner: The Collapse of Complex Societies (1988)/ Kolapsy složitých společností (2009)
Po finančnej kríze v roku 2008 sa čoraz viac do popredia dostáva problematika kolapsov a zmien v spoločnosti. Archeológia sa vďaka tomu stáva vedou 21. storočia, pretože so zánikmi a s pádmi starovekých civilizácií a pravekých spoločností má najviac skúseností.

Americký antropológ Joseph Taintner napísal neobyčajnú knihu o kolapsoch zložitých spoločností. Zaoberá sa kolapsom a jeho definovaním. Uvádza mnohé príklady ako zánik Rímskej ríše, minójskej civilizácie alebo mestských štátov starých Mayov. Za zánikom civilizácií, kultúr či spoločností pritom nikdy nie je jedna príčina. Taintner sa snaží vysvetliť fungovanie procesu kolapsu a hľadá jeho príčiny. Kniha nehovorí o našej prítomnosti, ani budúcnosti, napriek tomu v nej nájdete rôzne paralely s dneškom.




-

Geoffrey Bibby: Looking for Dilmun (1970, 1996)
Archeologická kultúra Dilmun je neoprávnene v tieni veľkých civilizácií staroveku. Existovala asi od začiatku 3. tisícročia do približne 6. storočia pred Kr. na západnom pobreží Perzského zálivu (Bahrajn, Kuvajt, Saudská Arábia). Ľud dilmunskej kultúry je výnimočný tým, že sprostredkovával kontakty medzi krajinami Mezopotámie a oblasťami južnej Arábie a Indického polostrova. Dánsky archeológ Geoffrey Bibby písal svoju knihu ako cestopis. Okrem faktografických údajov sa v nej dozviete aj množstvo informácií o archeologických výskumoch v prvej polovici 20. storočia.

Z iných odborov

Daniel Kahneman: Thinking, Fast and Slow (2011)/ Myšlení rychlé a pomalé (2012)
Ak by som niekedy zostavoval „povinné čítanie,“ knihu nositeľa Nobelovej ceny Daniela Kahnemana tam určite zaradím. Svetový psychológ sa zameriava na našu myseľ, v ktorej rozoznáva dva systémy, ktoré určujú, ako uvažujeme a ako sa rozhodujeme. Systém 1 je rýchly, intuitívny a emocionálny. Systém 2 je pomalší, rozvážnejší a logickejší. Kniha umožňuje pochopiť ľudské myslenie a tým ovplyvňuje naše uvažovanie. Lacné reklamné klišé o „knihe, ktorá zmení váš život“ sa v tomto prípade mení na skutočnosť.

Nassim Nicholas Taleb: Černá labuť (2011)/ The Black Swan (2007, 2010)
Dlho som váhal, či Nassima N. Taleba zaradím do môjho výberu. Ide o veľmi kontroverzného človeka. Niektoré jeho názory sú pre mňa neakceptovateľné. Jeho kniha Čierna labuť je však fenomenálna. Zaoberá sa zlomovými udalosťami v živote jedinca a spoločnosti. Kniha jednoznačne mení náš ustálený pohľad na svet a núti nás priznať si, ako málo o ňom vieme. Ide o jednu z najdiskutovanejších prác dneška a Nassim Taleb sa vďaka nej zaradí medzi veľkých mysliteľov 21. storočia.


-

Carmine Gallo: Hovor ako TED (2016)
Veľmi často sa stretávam s javom, že výborné myšlienky sa nevedia „predať,“ pretože ich autori nedokážu vhodne prezentovať na verejnosti. Naopak, lepšie vystupovanie majú jedinci, ktorých myšlienky by sme mohli zaradiť do skupiny „bahno emocionálneho imbecilizmu.“ Kniha Hovor ako TED analyzuje úspešné prejavy z konferencií TED, ktoré sa realizujú v duchu motta „myšlienky hodné šírenia.” Na základe tejto analýzy sa Carmine Gallo pokúsil vysvetliť, čo musí mať dobrý prejav a prezentácia. Knihu by som odporúčal nielen slovenským vedcom, ale všetkým, ktorí potrebujú, aby sa ich myšlienky šírili ďalej.



Nevedecká literatúra

Neviem jednoznačne vybrať najobľúbenejšiu beletriu. Rád čítam Milana Kunderu, Kurta Vonneguta a Philipa Rotha. Som spokojný, že som objavil Chucka Palahniuka a Paola Giordana. Ak chcem „vypnúť“, tak čítam klasikov zo sci-fi ako sú: Philip K. Dick, Arkadij a Boris N. Strugackovci alebo Dan Simmons. Poslednú dobu uprednostňujem fantasy literatúru: Joe Abercrombie, Anthony Ryan, Juraj Červenák, Steven Erikson a George R. R. Martin.

-

Viac od autora:
Akademická stránka

Články na historyweb.sk
Ako najväčšiu ríšu zničila kríza
Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom
Ľudskú spoločnosť netvoria myši
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail