13.03.2014-09:38:00   |  
#Čo čítať
Petra Isteníka, najaktívnejšieho z autorov stránky, sme poprosili o niekoľko tipov na dobré knihy pre našich čitateľov. Odporučil nasledovné:

Z môjho odboru


-

Barrett, L., Dunbar, R., Lyccet, J.: Evoluční psychologie člověka (Portál, 2007)
Perfektný úvod do evolučnej psychológie aj pre laikov. Myslím si, že kniha by nemala chýbať v knižnici žiadneho človeka, ktorý sa zaujíma o to, kto je, odkiaľ pochádza a kam speje. Evoluční psychologie člověka vysvetľuje základy evolučnej biológie, psychológie a uvádza veľa zaujímavostí, ktoré síce nie sú vedecky úplne nové, ale dovolím si tvrdiť, že sú bežným ľuďom neznáme. Čo kapitola alebo podkapitola, to celkom dobrá téma na rozjímanie alebo na večerné rozhovory. Nestane sa, že by čitateľ nazbieral iba suché dáta, ale dozvie sa naozaj použiteľné veci, pochopí trochu sám seba a možno aj ľudí okolo. Človek sa z knihy napríklad dozvie, kde sa vzala morálka, ako to, že si ľudia vzájomne pomáhajú, ako to, že kopať len pre seba sa vždy nevypláca, prečo vznikajú dialekty a ako sa šíri kultúra, ako to, že vieme odhadnúť, čo si myslia iní a držať si to v hlave, prečo máme tak veľké mozgy a aké atribúty hodnotíme u našich partnerov ako atraktívne.



Daniel Kahneman – Myšlení, rychlé a pomalé. (Melvil 2012)
Toto je kniha o myslení, o chybách, heuristikách, skratkách. Ukazuje, ako súdime informácie, ktoré k nám prichádzajú. To, že vyšla v našich končinách, je veľmi dobrá správa, pretože sa k nám konečne začínajú dostávať zdroje kritického myslenia nielen z internetu, ale aj v naozaj kvalitnej knižnej podobe. Mnoho kníh o sebazlepšovaní, tréningoch učenia a podobne sú len mucholapky peňazí. Toto je kniha, za ktorou stojí mnoho výskumov a ktorá poskytuje faktický pohľad na to, ako naše mozgy prijímajú informácie. Ak chce ktokoľvek začať kriticky myslieť, tu sú tie správne dvere.


-

Steven Pinker – Jazykový instinkt. Jak mysl vytváří jazyk (Dybbuk 2010)
Ak by som mal pomenovať jedného skvelého autora psychológie, bol by to Steven Pinker. Škoda, že do slovenčiny alebo češtiny je preložených tak málo jeho kníh. Určite by sa stali častým obsahom darčekov, ktoré by som rozdával. Kniha je veľmi náročná, pričom ponúka pohľad na čosi ešte viac náročné a úžasné – na to, čo nám pomáha vzájomne komunikovať. Táto kniha je o tom, čo sa deje v ľudskej hlave ak ide o jazyk, ako myslíme a ako sami k sebe prehovárame. Mohla by byť povinným čítaním pre učiteľov jazyka, ale aj pre rodičov, pretože to, čo sa deje v mozgoch detí v súvislosti s rečou, je tak vzdialené našim laickým predstavám, že človek neprestáva žasnúť od prvej stránky. Verím, že keby sme poznali túto problematiku lepšie, ušetrilo by nám to veľké množstvo starostí a v mnohom uľahčilo učenie.



Dan Ariely – Jak drahé je zdarma? (Práh 2007)
Klasika úvodu do racionálneho myslenia, vhodná prečítania pred veľkými nákupmi. Alebo inak, toto by mal naozaj prečítať každý. Nie je to komplexné dielo o kixoch v myslení, no ponúka pohľad na to „ako kupujeme“. A to nielen tovar, ale aj informácie. Ako sa mení naše vnímanie hodnoty vecí, ktoré sa k nám dostávajú v závislosti na tom, ako sú nám „predávané“? Táto kniha na to odpovedá. Dan Ariely nesklame, veľa jeho kníh však zatiaľ v tunajších jazykoch nenájdeme. Jak drahé je zdarma je kniha, ktorú bude mať rád každý, kto sa chce aspoň trochu vyhnúť nezmyselným nákupom.

Iné (prírodo)vedné


-

Michio Kaku – Hyperprostor (Argo 2008)
Teoretická fyzika, ktorá je pre mňa španielska dedina, ale o to viac fascinujúca, a jej prelínanie sa s kultúrou prostredníctvom literatúry, filmov či hier. Táto kniha a kniha Paralelní světy od rovnakého autora ponúka mnoho odpovedí na zložité otázky (a nechcem tvrdiť, že ich človek všetky pochopí). Tieto odpovede sú navyše aj vedecké: je totiž mnoho otázok teoretickej fyziky, ktoré presiakli do mainstreamu práve tým najhorším spôsobom – stali sa živnou pôdou pre zneužívanie „vedeckej terminológie“, aké tvorí obsah filmu „What the bleep do we know“, výrokov ľudí ako Deepak Chopra, či množstva iných vecí (množia sa ako huby po daždi): ak chce človek vedieť, aký je skutočný význam a hodnota fyzikálnych poznatkov, tak potom prajem dobrú chuť.

Neil deGrasse Tyson – Smrt v podání černé díry (Mladá fronta 2008)
Tento chlapík je kapacita a k tomu šoumen, keby nebol teoretickým fyzikom, iste by bol skvelý zabávač. Mix týchto vlastností mu dáva obrovský dar – dokáže podávať zložité vedecké fakty príjemnou formou a vytvára zaujímavé kontexty a prepojenia s rôznymi inými vedeckými oblasťami. Pre mňa je po Carlovi Saganovi niečo ako guru kritického myslenia. Jeho obrazotvornosť a schopnosť podať veci pútavo urobila z tejto knihy „odbornú beletriu“. Človek ani nevie, že číta populárno náučnú literatúru no zrazu začína cítiť, že sa dozvedá veci, ktoré predtým ani netušil. A sú to informácie o svete okolo, ktorý máme viac alebo menej na dosah. Informácie o poznaní a jeho hodnote. Od bežných otázok týkajúcich sa vesmíru, ktoré asi málokomu napadnú (napríklad čo by sa stalo, keby sme sa ocitli v blízkosti čiernej diery, ako dokáže človek len palicou, povrázkom a kameňmi zistiť množstvo informácií o Zemi, ako dlho trvá než na nás dopadne svetelný fotón, od vzniku v jadre Slnka až cez jeho výlet Slnečnou sústavou), je táto kniha aj malým skeptickým okienkom uvádzajúcim na správnu mieru mnohé mýty ohľadom vesmíru a fyziky.




-

Carl Sagan – Druhy vědecké zkušenosti (Práh 2008)
Je to staršia kniha, kde je možné prečítať si mnoho o pocitoch, ktoré mal jej autor v čase písania, napríklad o obavách z jadrovej vojny. Carl Sagan je ikonou popularizácie vedeckého skepticizmu, jeho náučný seriál Cosmos dá veľa aj dnešným divákom. Táto kniha rozpráva o „vedeckej skúsenosti“ ako paralele k „náboženskej skúsenosti“. Je to stret človeka s vedeckým poznaním, s uvedomením si svojho miesta a s pohľadom, kam smeruje. Je výpoveďou o fascinácii vedeckým poznaním, no rieši aj otázky jeho zneužitia, pristupuje k poznaniu hľadajúc morálku, ktorá z neho musí vyplývať. Okrem týchto prístupov je zaujímavá aj zamyslením sa nad existenciou mimozemského života, dokonca aj toho inteligentného a ponúka racionálne, s faktami kalkulujúce názory, ktoré vedia spôsobiť dlhé uprené pohľady kamsi za horizont.

Pre rodičov a deti

Richard Dawkins - The Magic of Reality: How We Know What's Really True
U nás zatiaľ nevyšla, ale snáď sa dočkáme. Ak sa niekto obáva, že jeho ratolesť dospeje do štádia otázok „prečo“ a on nebude vedieť dostatočne odpovedať, aby stimuloval mladý zvedavý mozog k poznávaniu sveta, tak s touto knihou sa už nebude musieť obávať. Je písaná práve tak, aby uspokojila zvedavosť mladých, ale môžem povedať, že sa pri nej nebude nudiť ani dospelý, dokonca sa môže stať, že jeho samého prekvapí, ako málo toho vie.

Beletria


-

Philip K. Dick - Blade Runner: Sní androidi o elektrických ovečkách? (Argo 2004)
Dickove sci-fi mám všeobecne rád kvôli ich atmosfére a miernemu zúfalstvu, ktoré z nich cítim. Blade Runner je sci-fi o svete, kde je luxus vlastniť zvieratko, najmä ak je biologicky pôvodné – nemá žiadnu umelo vytvorenú súčasť. Dej sa totiž odohráva vo svete, v ktorom už takmer žiadne takéto zvieratá kvôli jadrovej vojne neexistujú, a tie čo sú dostupné, sú nesmierne drahé. Existujú však firmy, ktoré dokážu vyrobiť na nerozoznanie verné repliky. A to nielen zvierat, ale aj ľudí. A v tom je problém – umelí ľudia majú totiž rovnaké túžby ako tí skutoční, avšak nie rovnaké práva. Na pozadí tohto konfliktu je policajný lovec týchto umelých ľudí, ktorý sa nechtiac do jednej androidky zamiluje. Blade Runner je o slobode, o hodnote času, života a citov. Nájdete v ňom však aj otázku vlastnej identity. A to všetko má špinavú estetiku a chlad kovu.



Iné

Pierre Bayard - How to Talk About Books You Haven't Read (Bloomsbury USA 2009)
Zaujímavý titul, ešte som ho nečítal.

-

Linky
Web Použime rozum.)
Kresby, tričká, portréty v žule a iné z produkcie Petra Isteníka

-

Perexový obrázok: Peter Isteník
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail