06.02.2012-11:32:00   |  
#Myslenie
#Názory
Po nociach som doháňal zameškané, nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že moje reakcie boli povrchné a iní sa javili ako bezodná studnica dobrých nápadov. Kým sa mi do rúk nedostala útla kniha. Na jej obálke sa usmieval a bubnoval nejaký chlapík. Richard Feynman.

Since You Go Away

I keď sa mi splnil sen a študoval som odbor, o ktorom som sníval, popíjal pivo na balkóne internátnej izby, počúval milovaného Beethovena, niečo ma trápilo. Moja neschopnosť. Pasivita. Nevedel som nájsť môj problém. Vlastne som ho ani nehľadal. Čo mi zväzovalo ruky bolo hľadanie úspešnosti, uznanie ostatných. Mať úspech a ohromiť. Byť dôležitá osoba. Do izby som vláčil tony „dôležitých“ kníh – Kant, Hegel, Locke, Platón, Descartes. A ničomu som nerozumel. Bol som otrokom svojich ambícií.



Kráčanie po ceste velikánov a prijímanie postupov cudzích vzorov ako iluzórna matrica úspechu. To bola moja prvá a najsugestívnejšia pasca. Feynman hovoril: „Oddych slúži k tomu, aby sme mali čas o veciach premýšľať, pohrať sa s nimi“. Moje nočné cesty a výpravy na prastarej plti nespavosti, ktoré mali kompenzovať pocity menejcennosti, som venoval mohutnému čítaniu. Nič viac. Bol som plný strachu, že ak na chvíľu prestanem čítať alebo neprečítam túto a túto knihu, unikne mi niečo fatálne. Preto prišiel doslova šok, keď som čítal rady Feynmana: „Zabudnite na knihy a prednášky, na ustálené postupy, nepredierajte sa nejakou určenou cestou. Vyberte si problém. Vec, o ktorej ste počuli, ale nerozumiete jej a robte s ňou všakovaké triky.“

Dodnes mám v sebe pocit, že práve knihy a prednášky a ustálená cesta sú tie metódy. Ale Feynman hovoril, nečítajte iba, hrajte sa a robte triky. Nedrite, neštudujte, neriešte iba úlohy – objavte v sebe vzrušenie, vášeň a hlavne nájdite si čas na prechádzky a premýšľanie.

V podstate šlo o alchýmický proces – zaoberať sa vecami, ku ktorým máte citový vzťah, či to už iní považujú za úctyhodné alebo nie. Nemusíte precestovať svet, byť radikálny. Nemusíte byť profesor, šéf, business man – musíte si len uvedomiť, k čomu vás ťahá vaše srdce. Tak hovoril Feynman: píšte niečo, čo sa bude v prvom rade páčiť vám.

Podpriemernosť alebo sú to ambície?


-

Môj zmätok trvá stále (zvlášť v tejto dobe, ktorá je hrozivo plná informácií) – látky bolo toľko, že sa nedala celá naučiť. Zároveň som sa obával (odôvodnene) nedostatku inteligencie prísť na to, čo je zaujímavé. Klasická otázka – myslím, že som najhorší v ročníku a vôbec neviem, čo mám robiť… Feynmanovo antidepresívum spočívalo v tom, hovoril, bez ohľadu na prijímacie testy, nakoniec sa ukáže, že polovica študentov je podpriemerná. Čo však robiť potom, ak viete, že vaše miesto je na tej „horšej“ strane? Feynman tvrdil, že existujú dve cesty ako sa s tým vyrovnať: Emocionálna – odísť zo školy, prejsť na školu „ľahšiu“, vôbec neštudovať. Racionálna – polovica je určite podpriemerná – nie ste v tom sám. Snáď vám chýba iba odvaha a dôvera v seba samého. Takže to vlastne nič neznamená. „Budete tu žiť s týmto nezmysleným humorným pocitom po celé štyri roky, a potom, keď sa znova vrátite do sveta, zistíte, že svet je stále taký, aký bol. Prídete do zamestnania a budete svojim spôsobom jednička. Budete mať potešenie, že vás budú považovať za odborníka, keď nebudú vedieť previesť palce na centimetre. Je to tak.“ (Feynman).
Spočítané a podčiarknuté: niečo sa na vás predsa len nalepí. Úzkosť, strach a smútok je vo väčšine problémov otázka vašej osobnosti; nemá nič spoločné s „učením“. Buď sa budete po celý život cítiť mizerne, alebo to vezmete s úsmevom. Psychický obrat podľa Feynmana spočíva v jednej jedinej myšlienke: táto krajina potrebuje vedcov a ja chcem byť dobrý vedec. Potom sa to stane a vy budete dobrý vedec. „Záleží len na tom, aby ste sa dokázali preniesť cez tie humorné pocity počas štyroch rokoch štúdia a držať sa rozumových úvah.“ (Feynman)



Prečo skúmať dúhu?

Feynman sa pýtal študentov: prečo začal Descartes skúmať dúhu? Lebo je krásna. Takže ako si mal začínajúci študent, s mojimi pochybnosťami, vybrať svoj problém? Určite nie veľké a ušľachtilé problémy, pretože buď ich skúmajú ďaleko múdrejší ako ste vy alebo ich výber ovplyvnila vaša túžba „stáť na dobrej strane“. Taktiež sa v nich skrýva zvodná nástraha – nevyužívate svoju predstavivosť, iba preberáte predstavivosť niekoho iného. Otázka znie: čomu naozaj veríš? Aký problém sa ti javí ako „krásny“? Ja sám som nevedel nájsť nič. Mučil som sa a trápil. A potom sa zjavil ako deus ex machina ten usmievavý chlapík Feynman. Zo všetkého najviac potrebujete sebadôveru. Zvláštne. Problém spočíva v psychológii? A ja som nedisponoval ani atómom sebadôvery. Feynman však ťal do živého: musíte si proste myslieť, že pre vyriešenie problému máte nejakú výhodu pred inými. Že máte nejakú vlastnosť, ktorú nemajú druhí. Iste, je to prehnané a v mnohých prípadoch sa do toho musíte nútiť, ale predsa len – ste to vy, ktorý máte väčšiu nádej to vyriešiť… ostatní nemajú šancu. Tak hovoril Richard Feynman. Je to otázka sebadôvery. Inak si budete robiť len starosti a starosti nie sú riešenie…

The Best Books of Our Life

„Nikdy sa nenaučíte objavovať tým, že o tom čítate knihy.“ A bolo to von. Čítanie kníh o probléme vám nedá váš vlastný štýl práce a prístup k životu. Veľa vedomostí vás môže skaziť. Feynman hovoril o vymývaní mozgov. Pokles vedeckej výkonnosti môže byť zapríčinený neustálym čítaním o nových veciach. Ja, skrytý za svätou stenou kníh, som sa nedostal nikam. Výsledky som sa nepokúšal odvodniť sám, ale len a len z kníh. Vravel som si (aby som dogmaticky obhájil svoju pravdu), či ten Feynman toto predsa len neprehnal.

Aké bolo moje prekvapenie, keď som čítal niečo podobné u zbožňovaného Sherlocka Holmesa. Poviete si, fiktívna postava… Nemajú však na náš život obrovský vplyv aj fiktívne postavy? A ten muž s orliou vizážou, smiešnou loveckou čiapkou, porcelánovou fajkou a kokaínom počas dlhých nudných večerov tvrdil, že mozog je ako miestnosť, kde skladujete nábytok. Hlupák vezme kadejaké haraburdie a na užitočné veci nezostane miesto. Šikovný remeselník však vyberá len tie veci, ktoré bude potrebovať. Každá nová vedomosť vypudí z vašej mysli nejakú starú. Čo je kreativita? Dôkladne vyberať (i v obrovskej miere) práve tie vedomosti, ktoré podporia riešenie vášho problému. Vytvoriť sieť s čoraz hustejšími okami, kde sa raz zachytí vaše „náhle“ a „prekvapivé“ riešenie.

Faustov koktejl

Sám Feynman (ale aj Einstein) mali obdobia „nečinnosti“. Stav, keď sa všetko javí ako zbytočné, ostatní sú akoby stále vpred a inšpirácia a nápady sa podeli kadeľahšie. Starý biblický kazateľ to nazval rukolapne: nič nové pod slnkom a všetko je márnosť nad márnosť. Táto „emocionálna slabosť“ sa dá prekonať iba tým známym básnickým: znova. Feynman tento stav popisuje ako stratu hravosti. Každý sa ocitá na prahu tušenia, že už niečo dokázal – problém a jeho vyriešenie je na dosah ruky – démonický Faustov nápoj – vážnosť, ktorú začnete pripisovať svojej práci vypojí z činnosti vaše zmysly pre hravosť.



Svet nezmeníte, môžete zmeniť iba nejaké riešenia konkrétnych problémov. Dokonca nezmeníte ani seba, môžete len zmeniť svoj prístup k riešeniu vašich problémov. Ja, trmácajúci sa na plti vysokými vlnami nočného mora, som túžil zmeniť svet a seba. Obklopený hradbou kníh v snahe kompenzovať moje nedostatočné myslenie, som fatálne zabudol na nejaký intelektuálny problém. Môj problém. Feynman preto tvrdil – vašou úlohou je snažiť sa pochopiť nejaký problém, postaviť sa k nemu čo najhravejšie a v rámci možností ho predať iným. Zachovať si hravosť, mladistvý pohľad na svet, odmietať prílišnú vážnosť a hlavne prekonať vašou individualitou ustálený pohľad na vec. Nechať sa viesť predovšetkým tým, čo vás zaujíma, počúvať svoju intuíciu a nezabudnúť na radosť zo života.

Hodnota radosti

Keďže viem, že tento blog čítajú aj niektorí moji študenti rád by som im povedal niečo ako: „Mnohí merajú iba podľa úspechov a neúspechov a nevedia ako blízko k sebe majú hodnoty zážitku“ (Reinhold Messner). Aj podpriemernosť pozná radosť a vášeň z poznávania. A to je niečo, na čo nemožno rezignovať.
Vďaka, Richard Feynman.

-

Autor: Milan Hrabovský
So súhlasom autora prevzaté z blogu hrabovsky.blog.respekt.ihned.cz
Perexová foto: Victor Bezrukov
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail