02.02.2017-01:04:00   |   Juraj Littva
#Zem
Pri ofrľávaní geológie fantasy svetov sa držím niekoľkých základných pravidiel. Oboznámiť sa s nimi môžete v dodatku na konci článku.

Takže. Geológia Azerothu. Pfffffffffff. Uffffffffffff. Jujujujujujujujujujujuj. Chabžarwčkbýqáotčbčtbkháááááááá. Takmer som podľahol pokušeniu, aby som celú geológiu Azerothu zhrnul takto:



Ale to by som sa pripravil o mimoriadne výdatnú frfľaciu žilu. Len málokedy predsa človek narazí na svet, ktorý je pri pohľade z „vesmíru“ guľatou planétou, no zároveň má také fyzikálne zákony, ktoré jeho guľatosť popierajú.



Východ a západ slnka v celom Azerothe nastáva v presne rovnakej chvíli, takže časové pásma v Azerothe neexistujú – malo by teda ísť o plochu, nie guľu..

Aj astronómia a klíma Azerothu sú podivné. Slnko a mesiace sa na oblohe síce pohybujú, no zvyšok nočnej oblohy je statický. Čo znamená nielen to, že na nočnej oblohe Azerothu sa nenachádza jediná pozorovateľná planéta, ale aj to, že Azeroth sa vo vesmíre absolútne nijako nepohybuje – žiadna rotácia, obiehanie ani nič podobné.

Takže by malo ísť o statický, geocentrický svet, obiehaný vlastným slnkom, ktoré by ho navyše podľa rozloženia klimatických pásiem muselo obiehať dosť zvláštnym spôsobom. Tropické pásmo Azerothu sa totiž nachádza v okolí južného pólu. Ale nereálna fyzika, astronómia a klíma sú vo fantasy svete plnom drakov, škriatkov, goblinov a šialene vyzerajúcich, nadrozmerných zbraní (žeby si niekto niečo kompenzoval?) za určitých okolností ospravedlniteľné. A tými okolnosťami samozrejme myslím realistickú geológiu.

Geológia Azerothu

Takže je geológia Azerothu realistická? Pre rýchlu a jednoduchú odpoveď kliknite sem. Pravda, skutočná odpoveď je o čosi zložitejšia. Znie takto – geológia Azerothu má k realite asi tak blízko, ako dvojkombinácia Vaský-Daňo vynásobená troma tonami hubičiek a päťdesiatimi injekciami marihuany. Napriek tomu sa jej pokúsim dať aspoň nejaký zmysel.



Na povrchu Azerothu sa pôvodne nachádzal jediný kontinent, ktorý elfovia pomocou mágie vyhodili do vzduchu, následkom čoho bola väčšina kontinentu zaplavená a nad hladinou zostali iba okraje bývalého kontinentu. Geologické procesy sú drastické a odohrávajú sa rýchlo, pričom kontinenty sa nepohybujú, takže klasická platňová tektonika letí z okna, pretože len ťažko dokáže vysvetliť tamojšie geologické procesy. I bez vyššie menovaných prekážok by platňová tektonika v Azerothe mala veľký problém vysvetliť jeden doslova gigantický fenomén – pohoria.

Pohoria, pohoria, všade samé pohoria


Jednotlivé kontinenty Azerothu sú prírodnými prekážkami rozdelené na množstvo malých oblastí. A v deväťdesiatich percentách tieto prírodné prekážky predstavujú pohoria. Predstavujem si, ako asi mohlo vyzerať stretnutie dizajnérov:

Šéf dizajnérov: „Takže, z herných dôvodov potrebujeme mať mnoho malých oddelených oblastí. Vyriešime to tak, že prakticky každú z nich obkolesíme pohoriami.“

Dizajnér 1: „Pane, nebude mapa pri takej hustote pohorí vyzerať smiešne? Čo tak využiť aj iné prírodné prekážky?“

Šéf: „Pohoria.“

Dizajnér 2: „Šéfe existuje množstvo najrôznejších prírodných prekážok, ktoré by sme mohli využiť: rieky, priepasti, lávové polia, oblasti s toxickými plynmi alebo močia...“

Šéf: „Po-
-horia.“




Samozrejme, hornaté oblasti s podobnou topografiou existujú (napríklad Basin and Range provincia v Severnej Amerike, ale aj stred a sever Slovenska), no tie ani zďaleka nepokrývajú celý kontinent. A verte mi, že hory by mi ako geológovi ani tak nevadili, keby nevyzerali ako podivná sexuálna hračka mimoriadne zvrhlého titana.

Zdá sa, že vývojári sa neskôr poučili a pri pridávaní nových oblastí boli s pohoriami opatrnejší. To sa však nedá povedať o rudách, o ktoré sa potkýnate doslova na každom kroku (pravda, to je pri tak hojnom výskyte pohorí a sopečnej činnosti - o ktorej sa ešte zmienim - aspoň trocha rozumný fenomén). Niektoré ložiská sú však umiestnené vyslovene nelogicky, pričom spôsob ich hľadania a ťaženia je nerealistický. Ale to je neduh trápiaci väčšinu podobných herných svetov (ktorému sa budem venovať v osobitnom článku). A aj keď mám silné pokušenie pokračovať vo svojich mrzutých tirádach a frfľaní, pokúsim sa zaťať zuby, obrátiť list a zamerať sa na veci, ktoré sa mi v geológii Azerothu páčili.

Pozitíva

Jedno sa musí uznať. Napriek viacerým neduhom, ktoré však zvyknú trápiť väčšinu fantasy svetov - napríklad príliš „ľahko“ tečúca láva – je zobrazenie stôp vulkanickej činnosti vcelku uspokojivé, či už ide o sopečné kaldery alebo riftové údolia. V Azerothe sa dokonca vyskytli nejaké tie zemetrasenia, čo je vo fantasy svetoch skôr výnimka ako pravidlo.

Bonusom je aj to, že pri potulkách Azerothom môžete naraziť na geológov, ktorí na vašu prítomnosť reagujú útokom (realistické) a občas u seba majú prázdny pivný pohár (superrealistické). Čerešničkou na torte je fakt, že Azeroth má (l) hlavného geológa schopného ovplyvňovať tamojšie geologické procesy: draka známeho ako Neltharion respektíve Deathwing - úplne šialenú bytosť prahnúcu po zničení sveta.

Hmmmmm.... To na geológa sedí!



Zhrnutie

Napriek tomu, že geológia nie je práve silnou stránkou Azerothu, je možné jej dodať aspoň nádych realizmu. Stačí oprášiť isté state prastarej geologickej koncepcie katastrofizmu – tie predpokladali, že geologické procesy (vrátane tých, ktoré v skutočnosti prebiehajú pomaly) prebiehali na Zemi náhle a drasticky. Azda najlepším príkladom je domnienka o existencii súše medzi dnešnými Amerikami a Európou s Afrikou, ktorá sa následne zrútila a na jej mieste vznikol Atlantický oceán. Hm, čo mi to len pripomína...

Azeroth sa teda riadi princípmi katastrofickej tektoniky. Kôra pôvodného kontinentu bola nestabilná a s miernou asistenciou elfského vúdú došlo k jej kolapsu. Stabilnejšie okrajové časti tento kolaps prežili, no napriek tomu ostali nestabilné. Svedčí o tom množstvo znakov poukazujúcich na kolapsovú tektoniku, napríklad stopy po vulkanizme v podobe hojného výskytu rúd, sopiek, horúcich prameňov, riftových údolí a lávových jazier. Veľké množstvo pohorí a medzihorských kotlín tiež poukazuje na nestabilitu kontinentov, pretože reálne oblasti s podobnou topografiou (spomenuté vyššie) vznikajú následkom extenzie (naťahovania sa) zemskej kôry.

O tom, čo je zdrojom naťahovania sa kontinentov na Azerothe, môžem iba špekulovať. Ale keď už má Azeroth úplne šialenú geológiu, predložím jednu náležite šialenú špekuláciu. Azeroth by mohol byť expandujúcou planétou, ktorej neustále „nafukovanie sa“ by mohlo byť zdrojom extenzného napätia.

Bez ohľadu na zdroj extenzie, jedna vec je istá – prežívajúcim kontinentom kvôli pokračujúcemu naťahovaniu sa v budúcnosti hrozí kolaps. Takže užite si World of Warcraft, milí hráči, pretože o niekoľko desiatok tisícov rokov tu už nemusí byť. A teraz ma ospravedlňte. Musím sa vrátiť späť k svojim šialeným plánom na zničenie sve... ehm, teda vlastne ku geológii.

P.S. Pre tých, ktorých by zaujímal menej ufrfľaný (a detailnejší) pohľad na geológiu Azerothu, odporúčam túto dvojdielnu videosériu.



-

Po prvé: Budem sa čo najviac snažiť vyhýbať mágii ako vysvetleniu. Preto napríklad príbehy o stvorení svetov budem považovať za ekvivalent bájí o stvorení sveta typického pre mnohé ľudské kultúry.
Po druhé: Chyby sa budú diať. Mnohé svety majú bohatú históriu a sú tak obrovské, že sa v nich občas zamotajú aj ich autori, takže ani ja o danom fantasy svete nemôžem vedieť všetko (nehovoriac o tom, že niektoré svety poznám viac, iné menej). Koniec-koncov sa bavíme o vymyslených svetoch, preto nesúhlas, vychytávanie chybičiek a diskusia je vítaná.
Po tretie: Budem sa sústreďovať na tie časti fantasy sveta, z ktorých je dostupných čo najviac informácií. Nečakajte siahodlhé rozpravy o geológii hentoho zaprdeného kúta sveta, ktorému sa autor dokopy venoval tri a pol vetami. (Jedine, že by sa viazal na nejaký geologicky zaujímavý fenomén.)
Po štvrté: (Teraz nasleduje veta, o ktorej som dúfal, že ju nikdy nebudem musieť napísať. Nerád totiž podceňujem inteligenciu čitateľov. No posledné články v kombinácii s možnosťou, že tieto články budú zrejme čítať mnohí ľudia neoboznámení s mojim štýlom ma k tomu prinútili.) Články sú písané položartovným (ak ste pesimisti tak polovážnym) tónom a v nich použitý humor preto neodporúčam brať tak vážne. Až na geológiu, tá je písaná s plnou vážnosťou článku o geológii vymysleného sveta.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail