Populárna veda

Carl Sagan: Demon Haunted World – Science as a Candle in the Dark („Svet zmietaný démonmi – Veda ako svetielko v temnote“; 1995)
Pravdepodobne najzásadnejšie dielo astrofyzika a známeho popularizátora vedy, vedeckého skepticizmu a kritického myslenia. Toto je kniha, ktorú by si mal prečítať každý, kto sa zaujíma o vedu ako takú alebo ktorúkoľvek jej disciplínu (a je malá tragédia, že – pokiaľ viem – nikdy nevyšla v slovenčine ani češtine). Demon Haunted World objasňuje nielen to, ako veda funguje a aká je hodnota vedeckého poznania, ale zdôrazňuje aj význam vedeckého skepticizmu – čo nie je nič iné, len prístup, pri ktorom nepovažujeme tvrdenia za dôveryhodné, pokiaľ nie sú podporené hodnotnými dôkazmi. Sagan skrátka odporúča osvojiť si v bežnom živote podobný prístup, aký používame napríklad pri kúpe ojazdeného auta – tiež automaticky neveríme predajcovi, pokiaľ nemáme dobré dôkazy o pravdivosti jeho tvrdení. Krátky úryvok knihy nájdete aj na In Vive.

Derren Brown: Magie a manipulace mysli (český preklad 2008, orig. „Tricks of the Mind“)
Keď mám niekomu odporučiť niečo na „prvý kontakt“ s vedeckým skepticizmom, vyberám si, možno pre niektorých prekvapivo, Derrena Browna. Derren je britský psycho-iluzionista, ktorý bežne predvádza videnie na diaľku, čítanie myšlienok alebo iné demonštrácie mimozmyslového vnímania - sám je však prísny skeptik a tvrdí, že v prípade všetkých takýchto demonštrácií ide o psychologické alebo iné ilúzie. Vo svojich programoch sa taktiež venuje takým témam, ako sú duchovia (Seánsa), hypnóza, náboženská manipulácia mysle (Mesiáš, Strach a viera) a iným. Mágia a manipulácia mysle je vtipná a veľmi poučná kniha, ktorá v skutočnosti okrem kúzelníckych a pamäťových trikov do veľkej miery rozoberá taktiež hypnózu, alternatívnu medicínu či rôzne psychologické triky a ich zneužívanie ľuďmi, ktorí o sebe tvrdia, že majú nadprirodzené schopnosti.

Sean M. Carroll: The Big Picture - On the Origins of Life, Meaning, and the Universe Itself („Širší obraz – O vzniku života, zmyslu a vesmíru samotného“, 2016)
Názov knihy naznačuje, že autor rúbal poriadne vysoko. A zrejme ktokoľvek iný ako Sean M. Carroll by v konečnom dôsledku zlyhal. Alebo vyprodukoval len priemernú knihu. Dobre si zapamätajte meno Sean M. Carroll. V najbližších rokoch o ňom budete veľa počuť. Výrečný americký fyzik a kozmológ býva prirovnávaný ku geniálnemu Richardovi Feynmanovi. V knihe skĺbil najzásadnejšie poznatky astronómie, fyziky, chémie, biológie a filozofie, a prostredníctvom nich poskytol „širší obraz“ reality. Zároveň predstavil koncept „poetického naturalizmu“. Možno špecialisti v uvedených disciplínach nenájdu v kapitolách, ktoré sú ich odborom venované, nič, čo by nevedeli. No zostávajú desiatky ďalších.

Video, ktoré zachytáva niektoré zaujímavé okamihy autora:



Donald Prothero: What the Fossils Say and Why it Matters („Čo hovoria skameneliny a prečo na tom záleží“,2007)
Hoci žijeme v 21. storočí, tretina Slovákov stále neakceptuje fundamentálny poznatok biológie a paleontológie, vedecký fakt, že druhy sa v priebehu času vyvíjajú (z pohľadu geovedcov a biovedcov je to podobné, ako keby tretina populácie odmietala napr. fyzikálny vedecký fakt, že pôsobí gravitácia). Hoci obhajoba tohto tzv. kreacionizmu mladej Zeme môže laikovi pripadať sofistikovaná, známy geológ a paleontológ Donald Prothero názorne demonštruje jej absurdnosť a skutočnosť, že je založená na ignorovaní vedeckých poznatkov alebo ich prekrúcaní. Čitateľ sa taktiež dozvie množstvo informácií o vývoji pravekého života, mechanizmoch evolúcie a fungovaní vedy ako takej.



Vladimíra Čavojová a kol.: Rozum – Návod na použitie (2016)

V češtine a obzvlášť v slovenčine vychádza pramálo kníh, ktoré sa zameriavajú na chyby v uvažovaní a vedú čitateľa ku kritickému mysleniu. Veľmi príjemným prekvapením preto bola táto kniha od kolektívu slovenských vedcov. Keďže je stručnejšia a tematicky pestrejšia, rozhodol som sa ju vo svojich tipoch uprednostniť pred podstatne rozsiahlejšou a náročnejšou knihou od Kahnemana (Myšlení rychlé a pomalé; považujte za „nadstavbu“). Hoci by si zaslúžila pevné miesto v každej verejnej a predovšetkým školskej knižnici, vyšla v absurdne nízkom náklade niekoľko sto kusov.

Ben Goldacre: Zvrátená veda (2013, orig. „Bad science“)
Ideálny úvod do problematiky alternatívnej medicíny (popri voľne dostupnej knihe Jiřího Herta). Britský lekár Ben Goldacre je asi najznámejší kritik medicínskych šarlatánov. Vo svojej knihe sa venuje protiočkovacej hystérii, podrobne vysvetľuje, prečo si skutočne môžeme byť istí, že homeopatia je nezmysel bez akéhokoľvek vlastného účinku, ako aj že rôzni „odborníci na výživu“ (pozor, nie nutriční terapeuti, teda ľudia s vyštudovanou lekárskou fakultou) sú šarlatáni, ktorí rozsievajú zmätok a dezinformácie. V neposlednom rade Goldacre vysvetľuje, ako funguje výskum účinnosti liečiv a upozorňuje na možné nástrahy pri jeho interpretovaní.

Stephen Law: Naozaj naozaj veľké otázky o živote, vesmíre a všeličom inom (2011)
Výborný úvod do problematiky vedy a kritického myslenia pre deti. "Možno cestovať v čase? Urobia ma peniaze šťastným? Môže robot myslieť? Aké je to, byť netopierom? Je moja myseľ môj mozog? Naozaj jestvujú lietajúce taniere? Uvažovali ste o zmysle života alebo ste skúšali nemyslieť na nič, absolútne na nič?"

Beletria

Douglas Adams: Holistická detektívna agentúra Dirka Gentlyho (prvé vydanie v r. 1987)
Kto pozná známeho britského autora humoristických sci-fi románov Douglasa Adamsa, zrejme práve dumá, prečo neodporúčam jeho oveľa slávnejšiu sériu Stopárov sprievodca po galaxii. Dôvod je jednoduchý. Hoci sú (prinajmenšom prvé tri) knihy tejto série o niečo vtipnejšie, Holistická detektívna agentúra Dirka Gentlyho v sebe spája zmes viacerých žánrov, ktoré obľubujem: ide o humoristický mysteriózny sci-fi detektívny román :)

Jorge L. Borges: Rozhovory mŕtvych (Slovart, 2001)
Skutočne veľká kolekcia Borgesových poviedok. Iste, nie je to „ľahké čítanie“. Tvorba tohto argentínskeho spisovateľa nesadne každému. Komu však vyhovuje magický realizmus miestami presahujúci do fantastiky a má rád knihy (a hlavne knižnice), ktoré v poviedkach často vystupujú, zamiluje si ju. Môj najobľúbenejší spisovateľ.



Juraj Červenák: Sekera z bronzu, rúno zo zlata (2014)
Od Juraja Červenáka hltám prakticky všetko, čo sa z jeho pera (klávesnice) dostane na papier. Najviac ma však zaujala jedna z jeho menej známych kníh. Jej dej sa totiž odohráva v období, o ktorom sa inak v beletrii dočítate len málo - v dobe bronzovej.

Neil Gaiman: Sandman (séria)
Nemusíte obľubovať fantasy. Vlastne ani nemusíte obľubovať komixy, aby ste ocenili Gaimanovu sériu Sandman. Stačí, ak sa vám páčia dobré príbehy. To je všetko. Nič viac netreba. Vlastne čosi predsa len áno. Hodilo by sa, aby ste netrpeli vyslovenou averziou voči komixom a temnej fantastike :)

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet