Čo spája nešťastné manželstvá?

Psychologické výskumy manželstiev prebiehajú od 70. rokov a za ten čas priniesli viaceré objavy.

Na problematiku sa špecializuje napríklad profesor psychológie John Gottman. Štúdiu tísícok manželských párov, aby zistil, čo robí vzťahy funkčnými, venoval viac ako 40 rokov. V laboratóriu sa mu vystriedali tisícky párov, ktoré napojil na elektródy. Potom sa s nimi rozprával o ich vzťahu, zatiaľ čo meral ich fyziologické reakcie. Rozhovor si páry zopakovali o 6 rokov.

Gottman zistil, že páry je možné rozdeliť do dvoch kategórií: majstri a katastrofy. Majstri boli šťastní aj po 6 rokoch manželstva. Katastrofy sa buď rozišli, alebo fungovali v chronicky nešťastných manželstvách.



Pri porovnaní oboch skupín vedec zistil viaceré rozdiely. Páry zo skupiny katastrof vyzerali počas rozhovoru pokojne, ale ich fyziológia hovorila čosi celkom iné. Tep mali zrýchlený, potili sa a zvýšil sa im prietok krvi. Gottman zistil, že čím boli páry pri rozhovore fyziologicky aktívnejšie, tým skôr sa ich vzťah rozpadol.

Čo má ale fyziológia spoločné so šťastímm? Problém spočíva v tom, že páry zaradené do kategórie katastrof prejavovali všetky známky (evolučne dôležitého) stavu "útok alebo útek". Na vzájomnú konverzáciu reagovali po fyziologickej stránke rovnako, ako keby stáli zoči voči predátorovi.

Ich telá boli "pripravené na útok" dokonca aj vtedy, keď sa rozprávali o príjemných veciach, ktoré spolu vo vzťahu zažili. Uvedený stav zrýchľoval ich tep, čo zvyšovalo vzájomnú agresivitu.

Páry zo skupiny majstrov naopak vykazovali veľmi nízku fyziologickú aktivitu. Boli kľudné, takpovediac na rovnakej vlne, čo sa prejavilo iba jemnými výkyvmi v srdečnej aktivite aj pri negatívnych témach. Treba zdôrazniť, že páry zo skupiny majstrov nemali lepšie genetické predispozície, ale vedome dokázali vytvoriť prostredie dôvery, vďaka ktorému sa dokázali v spoločnosti partnera neustále cítiť pohodlne.

Drobná, ale zásadná vsuvka

V roku 1990 začal Gottman nový výskum. Hľadal detaily potenciálne spôsobujúce rozdiel v tom, či vzťah dopadne štasne alebo katastrofálne. Pozval 130 čerstvo zosobášených párov na celý deň do svojho laboratória, z ktorého vytvoril príjemný "bed&breakfast" lokál. Sledoval tak bežné voľnočasové aktivity párov, napr. varenie, upratovanie, počúvanie hudby, stravovanie či bežnú komunikáciu. A objavil kritické faktory, ktoré sú dôvodom toho, že niektoré páry spolu vydržia, zatiaľ čo iné nie.

Počas dňa sa partneri pokúšali o vzájomnú interakciu, ktorú Gottman nazval "ponuky". Ak bol napríklad partner vášnivý vtáčkar a všimol si vonku vzácny druh vtáka, nadšene povedal svojej žene, aby sa aj ona pozrela. Treba si uvedomiť, že tu nejde len o komentovanie zvieraťa, ale predovšetkým o očakávanie spätnej väzby od manželky, ktorá odpoveďou prejavuje záujem a podporu.



Takýchto "ponúk" zaznamenal Gottman obrovský počet. Reakcie na ne sa dali rozdeliť do dvoch kategórií: prijatie alebo odmietnutie. Prijatie ponuky predstavovalo jednoduché prejavenie záujmu, zatiaľ čo odmietnutie predstavovalo ignoráciu alebo nezúčastnenú reakciu.

Napriek tomu, že zdanlivo ide o nepodstatnú komunikačnú vsuvku, napr. o operencovi za oknom, skrýva sa za ňou dôležitý ukazovateľ zdravia vzťahu.

Páry, ktoré sa po 6 rokoch rozviedli, reagovali prijatím ponuky iba v 33 percentách. Zatiaľ čo páry, ktoré po 6 rokoch zostali spolu, reagovali prijatím až v 87 percentách prípadov.

Pozorovaním týchto interakcií je podľa Gottmana možné predpovedať, či zvolený pár zostane spolu až s 94-percentnou úspešnosťou. Väčšina kvality vzťahu podľa neho závisí od atmosféry, ktorú partneri do vzťahu spoločne prinášajú. Buď je to láskavosť a štedrosť, alebo kritika a nepriateľstvo.

Ako vnímate partnera?

Druhým veľkým rozdielom medzi majstrami a katastrofami je spôsob vnímania partnera. V skupine majstrov partneri prejavujú istý mentálny zvyk hľadať na partnerovi veci, ktoré si môžu vážiť a sú za ne vďační. Podľa Gottmana je tento prístup evidentne nie je náhodný, ale cielený. V skupine katastrof sa deje presný opak, a to hľadanie a kritizovanie partnerových chýb.



Opovrhovanie partnerom je podľa Gottmana hlavným dôvodom rozpadu vzťahov. Ľudia, ktorí sa sústredia na kritizovanie svojich partnerov, prehliadajú až 50 percent pozitívnych činov, ktoré vykonali, a dokonca vidia negatíva aj tam, kde žiadne nie sú. Ľudia, ktorí úmyselne ignorujú svojho partnera alebo reagujú na jeho podnety nezúčastnene, podkopávajú svoj vzťah tým, že v partnerovi vzbudzujú pocity menejcennosti a prehliadania.

Pracujte na láskavosti

Naopak, vzájomná láskavosť partnerov vzťah upevňuje. Iný výskum nezávisle na Gottmanovi zistil, že práve láskavosť je najdôležitejším predpokladom spokojnosti a stability manželstva. Láskavosť dáva partnerom pocit starostlivosti, pochopenia a ocenenia. Problém je, že láskavosť nie je niečo, s čím sa narodíte. Nie je možné sa vyhovárať na "genetickú výbavu". Byť láskavý vo vzťahu je náročná úloha vyžadujúca neprestajnú snahu.

Výsledok štúdie má pre každý pár na svete jasné posolstvo: ak chcete mať stabilný a zdravý vzťah, pracujte pravidelne na láskavosti. Pod láskavosťou si množstvo ľudí zrejme predstaví niečo na spôsob kupovania darčekov či masáže chrbta. No ako bolo spomenuté vyššie, láskavosť sa oveľa viac týka každodenných interakcií s partnerom, počnúc tou zdanlivo najnepodstatnejšou komunikáciou a reakciami na ňu.

Pod láskavosťou si môžeme predstaviť aj zdieľanie radosti. Páry zo skupiny katastrof charakterizovalo, že pri oznámení správy, z ktorej mal jeden partner radosť, ten druhý buď reagoval nezúčastnene napr. pozeraním na hodniky alebo uzavretím konverzácie spôsobom "To je super" a pokračoval v dovtedy vykonávanej činnosti.

Často počúvame, aké je dôležité, aby partneri pri sebe stáli aj v ťažkých situáciách. Ukazuje sa však (Gableová, 2006), že ešte dôležitejsie je stáť pri sebe pri radostných okolnostiach. Reakcia na partnerove radostné správy môže mať dramatický dopad na celý vzťah.



Gableová najprv skúmala reakcie párov na pozitívne správy partnera. Opäť išlo o obyčajnú každodennú komunikáciu. No štúdia ukázala, že reakcia na ne má kritický dopad na vývoj vzťahu. Dva mesiace neskôr porovnala páry, ktoré sa rozišli s tými, ktoré zostali spolu. Jediným rozdielom bol spôsob reakcie na partnerovu dobrú správu. Tí, čo zostali spolu, prejavili patrnerovi úprimný záujem a spoločne zdieľali jeho radosť. Tí, ktorí sa rozišli, neprejavovali záujem vôbec alebo reagovali nezúčastnene.

Samozrejme, existuje veľa príčin, prečo ľudské vzťahy zlyhávajú. Ibaže ak sa zameriate na prvotný impulz, ktorý k nim vedie, takmer vždy nájdete stratu láskavosti. Keď sa spojí bežný každodenný stres so starosťami o deti, s kariérou, s priateľmi a mnohými inými aspektmi života, vo vzťahu sa často začne vytrácať romatika a intimita. To spôsobuje zmenšovanie úsilia, ktoré partneri investujú do vzťahu. Nakoniec tak aj malicherné výhrady môžu spôsobiť rozchod.

Vo väčšine manželstiev dramaticky klesá spokojnosť a pocit naplnenia už po prvých rokoch spoločného života. Na druhej strane, u párov, ktoré v manželstve nielen vydržia, ale žijú šťastne dlhé roky, je základom ich úspechu vždy vzájomná láskavosť a štedrosť.

Nehľadajte teda žiadne zázračné rady v dámskych či pánskych magazínoch. Stačí byť jeden k druhému láskavý a štedrý.

-

Zdroje
<sup>Science Says Lasting Relationships Come Down To 2 Basic Traits, Business Insider, Nov. 9, 2014, online: http://www.businessinsider.com/lasting-relationships-rely-on-2-traits-2014-11

John M. Gottman, James Coan, Sybil Carrere and Catherine Swanson – Predicting Marital Happiness and Stability from Newlywed Interactions, Journal of Marriage and Family, Vol. 60, No. 1 (Feb., 1998), pp. 5-22

John M. Gottman and Robert Wayne Levenson – The Timing of Divorce: Predicting When a Couple Will Divorce Over a 14-Year Period, Journal of Marriage and Family, Volume 62, Issue 3, pages 737–745, August 2000

Shelly L. Gabl, Gian C. Gonzaga, Will You Be There for Me When Things Go Right? Supportive Responses to Positive Event Disclosures, Journal of Personality and Social Psychology 2006, Vol. 91, No. 5, 904 –917</sup>

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet