16.12.2014-02:11:00   |   Dušan Valent
#Kozmos

Základné typy podľa zloženia

Všetky planéty slnečnej sústavy s pevným povrchom patria medzi tzv. silikátové planéty, tvorené predovšetkým minerálmi a horninami bohatými na kremík. Hypoteticky by však mali existovať aj iné typy.



Uhlíkaté planéty


-

Astronómovia predpokladajú, že niektoré planetárne systémy môžu byť oproti slnečnej sústave oveľa bohatšie na uhlík, čo by viedlo ku vzniku uhlíkatých planét. Takéto telesá by mali jadro bohaté na kovy a hrubý plášť z uhlíka v podobe grafitu, pri dostatočnom tlaku s kilometrovými vrstvami diamantov. Sopečná aktivita by na uhlíkatých planétach postupne vytvárala obrovské horstvá z diamantov a zlúčenín uhlíka a kremíka. Keďže by sa prípadné molekuly kyslíka naväzovali na množstvo povrchového uhlíka, takéto telesá by boli zrejme úplne bez vody. Na povrchu by ste však mohli nájsť zamrznuté alebo kvapalné uhľovodíky. Takéto planéty by mali byť hojné napríklad okolo hnedých trpaslíkov.
Potenciálni kanditáti:PSR J1719-1438 b, 55 Cancri e

Železné planéty
V prípade, že protoplanetárny disk vznikajúcich solárnych systémv obsahuje vysoké množstvo železa, v blízkosti hviezdy sa vytvoria pomerne malé, no mimoriadne husté planéty tvorené prevažne železom. Akýsi prechodný typ medzi takýmito telesami a silikátovými planétami je podľa niektorých názorov aj planéta Merkúr. V prípade Merkúru tvorí kovové jadro až dve tretiny celkovej hmotnosti, z modelov jeho vývoja však vyplýva, že pôvodne išlo o štandardnú silikátovú planétu, ktorú o veľkú časť hmôt plášťa pripravili zrážky so zárodkami planét.
Potenciálni kandidáti: KOI-1843 b, Kepler-70b, Kepler-10b

Oceánske planéty


-

Simulácie vývoja planetárnych systémov ukazujú, že objekty, ktoré vznikajú v ich vonkajších častiach, majú tendenciu migrovať smerom ku svojej hviezde. Keďže ide o telesá tvorené spolovice vodou a iba spolovice kameňom, výsledkom takejto migrácie by boli oceánske planéty s vrstvou vody hrubou stovky až tisíce kilometrov. Ultravysoké tlaky v ich hĺbke by spôsobili, že tu voda napriek žeravej horúčave prechádza do tuhého skupenstva, akéhosi horúceho ľadu, podobným spôsobom, ako sa uhlík pod extrémnym tlakom mení na diamant. Voda totiž nemá iba jeden typ tuhého skupenstva, ale viac ako tucet typov, a bežný studený ľad je len jediným z nich.
Potenciálni kandidáti: GJ 1214 b, Kepler-22b



Ďalšie typy podľa zloženia

Ľadové planéty


-

Môže ísť o analógy oceánskych planét, ktoré sa nachádzajú ďaleko od svojich hviezd, kamenné planéty prechádzajúce obdobím extrémnej ľadovej doby (čo sa v minulosti viackrát prihodilo aj Zemi) alebo prerastené verzie Pluta či mesiaca Europa s malým kamenným jadrom, ľadovou škrupinou a hlbokým podpovrchovým oceánom.
Kandidáti: OGLE-2005-BLG-390Lb, OGLE-2013-BLG-0341L b, MOA-2007-BLG-192Lb

Diamantové planéty
V skutočnosti nejde o ozajstné planéty, ale zvyšky hviezd planetárnych rozmerov. Tvorí ich stlačený uhlík a kyslík, ktorý zostal z jadier malých mŕtvych hviezd, bielych trpaslíkov, potom, ako ich vonkajšie vrstvy odtrhla obrovská tiaž, napríklad blízkeho pulzaru.
Kandidáti: 55 Cancri e

Chtónske planéty


-


Žeravé zvyšky plynných obrov, ktorí sa zatúlali príliš blízko svojich hviezd a kvôli ich teplote a tiaži prišli o vonkajšie plynné vrstvy.
Príklady: HD 209458 b sa v súčasnosti mení z „horúceho Jupitera“ na chtónsku planétu akou je napr. COROT-7b




-

Púštne planéty
Kamenné planéty, ktoré prišli o väčšinu svojej vody krátko po zrode kvôli zrážkam s inými planétami alebo neskôr kvôli kozmickej radiácii. Takéto planéty podobné svetu Arakis z knižnej série Duna by mohli byť v galaxii celkom bežné a vďaka občasným oázam vhodné pre život. Kým sa planéty obiehajúce blízko svojej hviezdy postupne zmenia na planéty s nekontrolovateľným skleníkovým efektom, vzdialenejšie púštne planéty by mohli byť dlhodobo stabilné.
Príklady: Venuša mohla byť takouto planétou ešte pred miliardou rokov, naopak, Zem sa na púštnu planétu pretransformuje zhruba o miliardu rokov kvôli rastúcej svietivosti Slnka.

Základné kategórie podľa veľkosti

“Mega-mega Zeme”
Hypotetický typ kamenných alebo kovových planét, aké zrejme môžu vznikať okolo veľmi hmotných hviezd typu B a O (5 až 120-násobne hmotnejšie ako slnko), ktorých protoplanetárne disky sú bohaté na ťažké prvky, pričom žiarenie a solárny vietor týchto hviezd z planét oveľa účinnejšie odstraňujú plynné látky. Teoreticky by mohli byť niekoľkotisícnásobne hmotnejšie ako Zem a azda až desaťnásobne hmotnejšie ako Jupiter.

Maga-Zem
Pri pozorovaní kamenných exoplanét sme obvykle svedkami, že so zväčšovaním polomeru nad 1,5 násobok toho zemského priemerná hustota telies klesá. To naznačuje výraznejšie zastúpenie ľahkých plynov ako vodík a hélium, ktoré menším planétam, napr. Zemi, krátko po vzniku unikajú do kozmu. Niekedy však aj podstatne väčšie telesá ako Zem z rôznych príčin – azda kvôli silnej kozmickej radiácii, či kolíziám s rodiacimi sa planétami - stratia svoj vodíkovo-héliový obal. Ak sa tak stane, nebudú z nich plynný obri, ale gigantické kamenné planéty. Niektoré, ako napríklad BD+20594b, sa hmotnosťou môžu dokonca vyrovnať ľadovým obrom. Táto exoplanéta hmotná o čosi menej ako Neptún (a teda 16-krát viac ako Zem) je napriek rozmerom a hmotnosti prevažne skalná. Polomer telesa dosahuje asi 2,2-násobok polomeru Zeme. Donedávna sa za najväčšiu kamennú planétu považoval Kepler-10c, čo zmenili nové zistenia o zložení telesa.
Ďalší kandidáti: Kepler-131b, 55 Cancri e, Kepler-20b



Super-Zem


-


Sú to telesá v hmotnostnom rozmedzí poldruha/dvoj/päťnásobku (zdroje nie sú jednotné) až desaťnásobku Zeme a polomerom rovnajúcom sa 1,2- až 2-násobku polomeru Zeme. Pokiaľ pozorujeme pomerne nízku hustotu, ktorá naznačuje výrazný podiel ľahkých plynov, označujú sa ako mini-neptúny či plynní trpaslíci. V mnohých prípadoch však ide o skutočné kamenné super-Zeme. Predpokladá sa, že kvôli hrúbke kôry na ich povrchu nedochádza k platňovej tektonike. Keďže hmota, z ktorej vznikajú planéty, obsahuje obvykle množstvo vody, väčšie telesá tejto veľkostnej kategórie zrejme pokrývajú oceány hlboké stovky kilometrov. To zároveň znamená, že na nich neexistuje pevný povrch.
Potvrdení kandidáti: niekoľko stoviek, z toho niekoľko v obývateľnej zóne svojich hviezd (napr. Gliese 163 c, a niekoľko super-Zemí v systémoch Kepler-62 a Gliese 667C)


-

Analógy Zeme
Kamenné planéty s polomerom veľkosti 0,8-násobku až 1,2-násobku polomeru Zeme. Podľa odhadov astronómov založených na dátach kozmického ďalekohľadu Kepler obieha v obývateľnej zóne slnku podobných hviezd v našej galaxii asi 11 miliárd takýchto telies. Zatiaľ poznáme len jedno z nich, a to Kepler-186f. Táto exoplanéta je asi o desatinu väčšia ako Zem. Pri najpravdepodobnejšom zložení atmosféry tu priemerná povrchová teplota dosahuje hodnotu okolo 0°C.

Mini-Zem (Sub-Zem)
Kamenné planéty výrazne menšie ako Zem, napr. Merkúr alebo Mars. Kvôli malým rozmerom a slabej gravitácii sú geologicky aktívne len krátko a rýchlo strácajú magnetické pole a väčšinu atmosféry.
Potvrdení kandidáti: 17 exoplanét


-




-

Obrázky: NASA
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail