16.03.2017-11:09:00   |  
#Záhady a zvláštne javy

Samotná skutočnosť, že niečo vyzerá záhadne pre jedného, neznamená nič viac ako potrebu analytického skúmania s cieľom úplného pochopenia.



Som si vedomý faktu, že jestvujú čísla predvádzané kúzelníkmi, ktoré oni sami označujú za dosiahnuté prirodzenými metódami, lenže iní kúzelníci ich nie sú schopní analyzovať alebo uspokojivo vysvetliť.

Pozoruhodným prípadom bolo vystúpenie Dr. Samuela C. Hookera, ktoré zahrňovalo levitáciu zvieracej hlavy v životnej veľkosti, vykazujúcej pohyby ako za živa v stave izolácie a bez viditeľnej opory. Viacero takýchto seáns poskytli iba kúzelníci. V jednom prípade sedelo v hľadisku vyše tucta špičkových profesionálnych kúzelníkov a žiaden z nich nevedel poskytnúť uspokojivé vysvetlenie.



Mnohé tajomstvá kúzelníkov predvádzané pre zábavu sú rovnako nepochopiteľné ako takzvané špiritistické fenomény a preto sa nemožno čudovať, že sa podarí oklamať a zavádzať dokonca mysle školené v analytickom myslení.

Keby som bol na seanse ja a nedokázal vysvetliť, ako sa udiala, nepredstavovalo by to nevyhnutne uznanie, že si myslím, že ide o skutočný špiritizmus. Fakt, že ja som zmiatol mnohých neznamená, že to, čo som spravil, hoci je to pre nich nevysvetliteľné, som dosiahol s pomocou duchov…

Samotná skutočnosť, že niečo vyzerá záhadne pre jedného, neznamená nič viac ako potrebu analytického skúmania s cieľom úplného pochopenia.


-


Harry Houdini rád demonštroval, ako ľahko možno vytvárať údajné fotky živých ľudí s duchmi. Na tejto konverzuje s duchom Abrahama Lincolna.


(...)

Čítal som s úprimnou zvedavosťou články vedúcich osobností vedy zameraných na fenomén jasnovidenia, predovšetkým tie od Sira Arthura Conana Doylea a Sira Olivera Lodgea, v ktorých rozoberali, ako sa dostali k viere v komunikáciu s mŕtvymi. Nepochybujem, že niektorí z týchto bádateľov sú úprimní v ich presvedčení, ale nanešťastie, je to práve táto úprimnosť, kvôli ktorej tomuto fenoménu uverili tisícky.

Skutočnosť, že sú bádateľmi, im nedáva špeciálny dar odhaľovať konkrétny typ trikov používaný médiami, ani ich neochráni pred oklamaním, predovšetkým ak sú vo svojom presvedčení obrnení zármutkom, pretože rôzne knihy a záznamy venované tejto problematike sú plné klamov použitých na známych vedcoch, ktorí sa odhodlali preskúmať prominentné médiá...



Je celkom racionálne predpokladať, že by ma mohli raz alebo dvakrát oklamať novou ilúziou, ale ak môže byť oklamaná moja myseľ, ktorá bola horlivo školená po celé roky v tom, ako vymýšľať mysteriózne efekty, o čo náchylnejší musí byť bežný pozorovateľ?

Počas mojej poslednej cesty za oceán v roku 1919 som sa zúčastnil viac ako stovky seáns s výhradným cieľom ich úprimného preskúmania. Tieto seansy viedli dobre známe médiá z Anglicka a Francúzska. Okrem účasti na seansách som strávil veľa času diskutovaním s prominentnými osobnosťami špiritizmu. Počas mojich intenzívnych výskumov som stretol väčšinu známych médií našej doby. Podrobil som sa podmienkam, aké navrhli, a nábožensky očakával výsledky, ale stále spochybňujem akékoľvek dôkazy v prospech existencie duchov, ktorých zaujíma akýmkoľvek spôsobom, fyzickým alebo duševným, blaho smrteľníkov.

Čítajte tiež: Prečo vidíme duchov? Ľudská myseľ, paranormálne javy a kritické myslenie


(...)

Za posledných tridsať rokov som prečítal každý kúsok literatúry venovaný špiritizmu, na aký som narazil. Nahromadil som jednu z najväčších knižníc na svete týkajúcu sa jasnovidectva, špiritizmu, mágie, bosoráctva, démonológie, zlých duchov a iných, pričom niektoré materiály siahajú až do roku 1489... ale nič, čo som čítal o takzvaných špiritistických fenoménoch, na mňa nerobilo dojem, že sú skutočné. Je pravda, že niektoré z vecí, ktoré som čítal, sa zdali tajomné, ale pýtam sa, či by boli tajomné v prípade ich zopakovania v iných podmienkach, v kontrolovaných podmienkach, a pred očami expertov a komisií s otvorenou mysľou.



Môj výskum netrval niekoľko dní, týždňov, alebo mesiacov, ale 30 rokov a v týchto troch dekádach som nenarazil na jediný prípad, ktorý by zaváňal pravosťou. Ak by sa odohrala skutočná demonštrácia, ktorá nepáchla podvodom, taká, ktorú by nebolo možné zopakovať pozemskými silami, potom by existoval nejaký základ, ibaže do tejto chvíle všetko, čo som skúmal, bolo výsledkom oklamaných mozgov alebo takých, ktoré príliš aktívne a intenzívne chceli uveriť.

-

Výzva pre čitateľov: Radi by ste upriamili pozornosť ľudí na úryvok z Vašej obľúbenej knihy? Viete o knižnej pasáži, ktorá si rozhodne zaslúži, aby vošla do širšieho povedomia? Pošlite nám ju na redakcia@invivomagazin.sk! Pokiaľ sa týka vedy a kritického myslenia, radi ju zverejníme. Ak kniha nevyšla v slovenčine alebo češtine, pokojne pošlite aj text v anglickom či nemeckom jazyku, preložíme.



Odkaz Houdiniho boja proti poverám a šarlatánom mohol byť ešte zásadnejší. V roku 1926 si najal velikána hororovej literatúry H. P. Lovecrafta a jeho priateľa C. M. Eddyho Jr., aby spoločne napísali knihu, ktorá mala niesť názov „Rakovina poverčivosti“ (The Cancer of Superstition). Takto chcel slávny kúzelník šíriť osvetu o svojich zisteniach týkajúcich sa duchov a iných povier. Publikovanie však prekazila jeho predčasná smrť, zachovalo sa len detailné zhrnutie obsahu od Lovecrafta a tri kapitoly napísané Eddym.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail