26.03.2019-11:16:00   |   Marek Dzurenko
#Pravek
#Živá príroda
#Zem
Musím sa priznať, že každá návšteva prírodovedného múzea – i toho najskromnejšieho – je pre mňa priam spirituálnym zážitkom. Chrám zasvätený prírode a jej poznávaniu si v mojich očiach nezaslúži nič iné, než bázeň a úctu. Do múzeí, zvlášť tých s prírodovednou tematikou, chodievam často a s veľkým gustom. V posledných rokoch viac cestujem, čo mi umožňuje prezrieť si významné múzeá nielen u nás, ale tiež v zahraničí. Nadobudnuté zážitky som sa preto rozhodol pretaviť do formy článkov, v ktorých opíšem svoje osobné dojmy a pocity z návštev jednotlivých inštitúcií. Mojím želaním je to, aby tieto texty účinne spropagovali prírodovedné múzeá u nás i v zahraničí.



Múzeá sú spravidla verejné inštitúcie, takže často bojujú s nedostatkom financií. To sa odráža aj na úrovni ich expozícií a príslušných náučných textov. Občas sa tak v múzeách stretnete so zanedbanými exponátmi či zastaranými informáciami. Keďže vedecké poznanie sa neustále vyvíja, múzeá musia kráčať s dobou a svoje exponáty patrične aktualizovať.

Samozrejme, verejnosti prístupná časť je len zlomkom skutočného bohatstva, to múzeá ukrývajú v depozitároch. Pre laického návštevníka sú však zaujímavé práve exponáty vystavené pre verejnosť. Takže reč bude o nich.

Začnem v istom zmysle od konca, keďže ako prvé predstavím múzeum, ktoré som navštívil ako posledné. Prírodovedné múzeum v našom hlavnom meste je súčasťou siete múzeí a galérií spadajúcich pod Slovenské národné múzeum. Sídli v hlavnej budove SNM na Vajanského nábreží č. 2. V Bratislave. Pred vstupom Vás privíta socha Tomáša G. Masaryka a pamätná tabuľa pripomínajúca vznik Československej republiky. Podľa oficiálnej webovej stránky sa múzeum „zameriava na výskum, dokumentáciu a prezentáciu rozmanitosti a vývoja živej a neživej prírody, najmä na území Slovenska“.

Ide teda o múzeum so všeobecno-prírodovedným zameraním. Exponáty sú rozdelené do 4 tematických okruhov, ktoré si po jednom bližšie predstavíme.

Príbeh života na Zemi

Ak sledujete moje články, iste tušíte, že práve paleontologické zbierky budú mojou srdcovkou. Prírodovedné múzeum v Bratislave sa bohužiaľ nemôže pochváliť zmontovanými kostrami obrích dinosaurov, aké môžete vidieť napríklad v neďalekej Viedni. Napriek tomu je však podľa môjho názoru paleontologická sekcia asi to najlepšie, čo múzeum ponúka. Sprístupnená bola totiž pomerne nedávno, v roku 2012, a je to na nej vidieť. Rekonštrukcie zvierat ako aj poskytované informácie reflektujú súčasné poznatky o ich vzhľade a evolúcii.


-



Výstava chronologicky zachytáva históriu života na Zemi od jeho vzniku, cez jednotlivé geologické éry po poslednú dobu ľadovú. Vystavených je vyše 700 fosílnych exemplárov, pričom dôraz sa kladie na vyhynutú faunu a flóru objavenú na Slovensku a v strednej Európe. Početná je tak napríklad zbierka skamenelín trilobitov či kostí fosílnych chobotnatcov. Sekciu oživujú výjavy zachytávajúce geologickú minulosť vo forme trojrozmerných diorám a malieb. Potešila ma aktuálnosť náučných textov o vývoji života na Zemi. Správne uvádzajú vtáky ako žijúcu podskupinu dinosaurov či zobrazujú evolučný prechod od rýb k štvornožcom, pričom medzi vývojovými článkami nechýba napríklad Tiktaalik. Súčasťou sekcie sú obrazovky s interaktívnymi prvkami či dokumentárnymi filmami.



Najzaujímavejšie exponáty Príbehu života na Zemi predstavuje trojica realistických modelov vyhynutých zvierat v životnej veľkosti. Zvlášť vydarený je asi meter dlhý eurypterid, morský škorpión. Praktické umiestnenie zrkadla pod modelom umožňuje preskúmať návštevníkom jeho anatómiu zo všetkých strán.

Za neoficiálneho maskota múzea by som asi označil model dinosaura, ktorý ukazuje približnú podobu pôvodcu fosílnych stôp objavených v Tatrách. Ichnotaxón* pod menom Coelurosaurichnus (neskôr Eubrontes, dnes už Kayentapus) tatricus reprezentuje stredne veľkého, asi 5 alebo 6 metrov dlhého raného zástupcu teropódov (mäsožravých dinosaurov). Model je zjavne inšpirovaný rodom Dilophosaurus a až na drobné detaily ide o podarenú rekonštrukciu. Umiestnený je priamo nad fosílnymi odtlačkami.

*ichnotaxón – systematická jednotka (taxón) opísaná na základe ichnofosílie, čiže skameneného pozostatku činnosti organizmu (stopy, trus, nory a pod.)

So sekciou sa rozlúčime pri časti venovanej treťohorám a štvrtohorám. Na rozdiel od druhohôr sa z týchto dvoch období podarilo na Slovensku objaviť množstvo skamenelín veľkých stavovcov, a tak tu môžete obdivovať fosílie prehistorických nosorožcov, slonov, šeliem a ďalších cicavcov. Fokálnym exponátom je impozantný model mamuta srstnatého – najslávnejšieho zástupcu megafauny doby ľadovej.

Biodiverzita Slovenska

Obhliadka múzea pokračuje v sekcii venovanej faune a flóre našich lesov a hájov. Táto expozícia bola otvorená v roku 2010, pričom prešla rozsiahlou modernizáciou. Trojrozmerné rekonštrukcie - diorámy - verne zobrazujú niektoré reprezentatívne biotopy Slovenska a dôležitých zástupcov jej fauny a flóry. Tridsať vitrín obsahuje vzorky zahŕňajúce prakticky všetky skupiny (makro)živočíchov vyskytujúcich sa na našom území. Vystavené vzorky predstavujú dermoplastické („vypchaté“) a tekutinové preparáty, kostrový materiál i vajcia a hniezda vtákov.


-



Rozmanitosť rastlinných druhov je prezentovaná vo forme nádherných ilustrácií akademického maliara Jindřicha Krejču na podsvietenom podklade. Za trochu laxnú považujem prezentáciu zbierok našich druhov hmyzu. Na niektorých vzorkách sa už podpísal zub času, pri iných úplne chýbali štítky s označením. Za nešťastný považujem aj fakt, že niektoré označenia či texty sú len v slovenčine a chýba im anglický preklad. Všetky informácie v národnom múzeu by mali byť zrozumiteľné aj pre zahraničných návštevníkov.



Dominantou sekcie je nepochybne model nášho najväčšieho stavovca vyzy veľkej. Vyše 6 metrov dlhá rekonštrukcia je pomníkom pomerne nedávnych čias, keď tento gigantický jeseter tiahol Dunajom aj skrz územie Slovenska. Na toto smutné memento nadväzuje záver sekcie, ktorý tvorí prezentácia našich najcennejších veľkoplošných chránených území – národných parkov.

Biodiverzita Zeme

Kým predchádzajúca sekcia sa venovala živej prírode Slovenska, Biodiverzita Zeme (otvorená v roku 2006) prezentuje úžasnú pestrosť života na globálnej škále. Početné vitríny obsahujú vypreparované exempláre reprezentujúce jednotlivé vetvy stromu života. Pri niektorých vzorkách článkonožcov opäť nepochopiteľne chýbalo druhové označenie. Rád by som vedel, na čo sa práve pozerám. Naďabil som aj na pár nepresných prekladov. Napríklad vitrína s morskými článkonožcami nesie správne slovenské označenie „morské článkonožce“, to je však preložené ako „decapods – marine crustaceans“, čo v skutočnosti znamená „desaťnožce – morské kôrovce“. Medzi vystavenými exemplármi sa ale nachádza aj ostrochvost, ktorý síce je morským článkonožcom, ale medzi kôrovce nepatrí.

Pozor si dávajte, keď budete stúpať po schodoch na tretie poschodie. Na medziposchodí sa totiž nachádza preparát žirafy a mňa jeho nečakaná prítomnosť trochu vyviedla z miery. :)

Veľmi pekné sú diorámy predstavujúce niekoľko významných svetových biómov. Je medzi nimi amazonský tropický dažďový prales, arktická tundra, koralový útes, púšť Gobi či africká savana. Vystavené preparáty sú vkusne naaranžované a celkom splývajú s maľovaným pozadím.

Klenoty Zeme

Každé poriadne prírodovedné múzeum musí obsahovať bohatú zbierku minerálov a hornín. Výnimkou nie je ani Prírodovedné múzeum v Bratislave, ktorého sekcia Klenoty Zeme obsahuje 1100 vzoriek predstavujúcich vyše 700 rôznych minerálov. Dominujú najmä reprezentatívne minerály zo slovenských lokalít. Zaujímavé sú napríklad strieborné minerály z Banskej Štiavnice či opály z východného Slovenska, nechýbajú však ani minerály z exotických miest celého sveta. Srdce geologického nadšenca určite zaplesá najmä pri veľkorozmerných vzorkách. Mineralogickú zbierku dopĺňajú drahé kamene brúsené do podoby šperkov. Opäť sa musím posťažovať na absenciu anglických názvov pri označeniach jednotlivých vzoriek. Mnohé minerály majú síce podobné mená v slovenčine aj angličtine, zďaleka to však neplatí univerzálne


-



Aby som to zhrnul, naše najväčšie prírodovedné múzeum má menšie rezervy, celkovo som si však odniesol pozitívny dojem. Kladne hodnotím najmä vynovenú paleontologickú expozíciu odrážajúcu najnovšie poznatky. Citlivú modernizáciu by si zaslúžil hádam aj samotný interiér múzea, ktorý na mňa pôsobil akosi zastaralo a príliš stroho. Ale možno som len barbar bez vkusu pre interiérový dizajn.



Prírodovedné múzeum SNM v Bratislave sa nemôže priestorom a množstvom exponátov vyrovnať veľkým múzeám v európskych metropolách. Napriek tomu sa ho rozhodne oplatí navštíviť, keďže prístupným a komplexným spôsobom vzdeláva laickú verejnosť o súčasnej i minulej, našej aj exotickej prírode, a to v súlade s aktuálnym vedeckým poznaním. Návštevníkov poteší nízke vstupné (dokonca len polovičné, ak ste študenti), ako aj skutočnosť, že každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zdarma. A to už za výlet stojí, nie?

Webstránka múzea

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Fotografie: autor, Sandra Paráková, Michal Parák
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail