14.02.2017-02:32:00   |   Dušan Valent
#Záhady a zvláštne javy
#Zbúrané mýty

Hľadanie paranormálnych schopností, nachádzanie podvodníkov

Ľudia ako Steven Shaw („Banachek“) či Derren Brown na pódiách a v druhom prípade aj v televízii prezentujú pozoruhodné demonštrácie čítania myšlienok a rôznych podôb jasnovidectva. Napriek tomu títo kúzelníci mysle - mentalisti tvrdia, že ani telepatia, ani jasnovidectvo v skutočnosti neexistujú. Ich zdanie vytvárajú psychologické triky a každý samozvaný jasnovidec je vlastne podvodník. Napokon, o mnohom svedčí fakt, že žiaden nepredvádza kúsky, ktoré by zároveň nezvládli aj mentalisti. Skôr naopak. Viacerí kúzelníci a mentalisti predviedli oveľa presvedčivejšie výkony - napríklad Derren Brown a Milbourne Christopher „uhádli“ výherné čísla lotérií.

Čítajte tiež: Takto nás klamú: Triky veštcov a jasnovidcov


Pri telekinéze, údajnej schopnosti silou mysle ovplyvňovať hmotu, je to podobné. Keď v 70. vyvolal senzáciu kľúčiky či príbor ohýbajúci – ale aj rôzne iné kúsky predvádzajúci - Uri Geller, prominentní kúzelníci ako Milbourne Christopher či James Randi rýchlo upozornili, že celý jeho repertoár pozostáva z otrepaných, niekedy stáročia starých trikov. A Gellerove triky ochotne vysvetlili a predviedli novinárom. (Mimochodom, Geller rušil predstavenia, keď sa dozvedel, že si miesta v predných radoch zakúpili kúzelníci, pričom v televíznych vystúpeniach jeho schopnosti zlyhávali, pokiaľ s predmetmi nemohol pred vystúpením manipulovať, aby si ich „upravil“.)



A takáto neslávna je celá história parapsychológie. Plná podvodníkov, plná naivných, dôverčivých vedcov oklamaných niekedy celkom lacnými eskamotérskymi trikmi. A hlavne plná zlyhávania akýchkoľvek nadprirodzených schopností, pokiaľ boli experimenty navrhnuté tak dôsledne, že neumožnili podvádzanie.

Keďže mnohí ľudia odnepamäti vyhlasovali, že majú nadprirodzené schopnosti, rôzne organizácie, medzi prvými napríklad magazín Scientific American pred takmer sto rokmi, sa rozhodli ponúknuť tučnú finančnú odmenu za ich preukázanie v kontrolovaných podmienkach. Napokon, sto usvedčených podvodníkov neznamenalo, že sto prvý jasnovidec alebo médium vyvolávajúce duchov nebude skutočné.

V komisii magazínu Scientific American sedel aj jeden zo zakladateľov kúzelníckej tradície „lovenia šarlatánov“, legendárny Harry Houdini. Ten bol známy vyhlásením, že akýkoľvek mimoriadny či údajne paranormálny kúsok mu postačí uvidieť trikrát, aby ho dokázal zopakovať. Houdini a komisia Scientific American na prípad pravých paranormálnych schopností nenarazila. Len na podvody.

Celé desiatky rokov ponúka odmenu, ku dnešnému dňu vyše 1,3 milióna dolárov, Houdiniho nasledovník James Randi a jeho nadácia. V podmienkach, na ktorých sa dohodli obe strany, testoval Randi v priebehu posledných desaťročí stovky uchádzačov, no peniaze zostali nedotknuté. K rovnakému kroku sa odhodlali aj ďalšie organizácie či skupiny nadšencov. V Českej republike a na Slovensku ponúkajú 3 333 333 Kč kúzelníci/mentalisti Falešní hráči. Celková suma, ktorú môže získať človek, ktorý preukáže nadprirodzené schopnosti, sa aktuálne blíži k trom miliónom dolárov.

Randi sa o svoje peniaze nebojí. Vysvetľuje, že väčšina uchádzačov v prvom rade obalamutí samých seba, že má dané schopnosti (schopnosť sebaklamu u niektorých ľudí je v skutku úctyhodná), alebo ide o mimoriadne sebavedomých šarlatánov, ktorí si myslia, že im komisie na ich triky neprídu. Ale prídu.



Americký fyzik Sean Carroll je presvedčený, že Randiho milión je v úplnom bezpečí. Paranormálne schopnosti, prinajmenšom mimozmyslové vnímanie a telekinézu, podľa neho vylučujú zákony fyziky. A podľa Carrolla to možno povedať s istotou.

Naivné predstavy o prírodných zákonoch

Mnohí ľudia, ktorí veria, že schopnosti jasnovidcov sú skutočné, argumentujú, že veda nevie všetko, a je teda možné, že napokon skutočne odhalí dnes neznáme sily a energie, ktoré vedecké prístroje nezachytia a moderná fyzika nepozná, ale jasnovidci s nimi narábajú.

Tento argument však zlyháva hneď v dvoch zásadných bodoch.

Po prvé, vývoj vedeckého poznania ukazuje presne opačný trend. Namiesto toho, aby sme objavovali energie a sily, ktoré človek dokáže vnímať, ale naše prístroje nedokážu, objavujeme také typy, ktoré „cítia“ jedine prístroje. Napríklad rádioaktívne žiarenie, ale aj mnohé iné: rádiové vlny, infrazvuk, ultrazvuk, infračervené žiarenie, röntgenové žiarenie, ionizujúce žiarenie... So zaviazanými očami nijako necítime dokonca ani svetlo z baterky a sme rovnako necitliví na hvizd psej píšťalky.

Po druhé, skutočnosť, že zostáva veľa neobjaveného, neznamená, že neexistujú isté pravidlá – neznamená to, takpovediac, že je všetko dovolené.

Budúce objavy nie sú záchrana

„Všetko, čo ste v živote videli alebo zažili – objekty, rastliny, zvieratá, ľudia – tvorí malé množstvo častíc, ktoré navzájom interagujú prostredníctvom malého počtu síl,“ píše Carroll. A tieto sily (gravitácia, elektromagnetizmus, silná a slabá jadrová sila) a častice (elektróny a dva typy kvarkov) nedokážu sprostredkovať mimozmyslové vnímanie ani telekinézu.



Vedec pripomína, že hoci je ľudský mozog plný nabitých častíc, elektrické polia s nimi asociované sa navzájom rušia. Kladne a záporne nabitých častíc je totiž približne rovnako. A aj keby sa nejako ľudskému mozgu podarilo vygenerovať potrebné elektromagnetické pole, to by bolo možné nesmierne jednoducho odhaliť. Navyše, išlo by o úplne nepraktický nástroj, neschopný zacielenia.

„Čo je dôležitejšie, vieme, že nie sú žiadne častice alebo sily, ktoré by ich [tieto schopnosti] mohli sprostredkovať. Nie preto, že sme ich jednoducho ešte neobjavili, ale preto, že ak by mali tie správne charakteristiky, aby nám dané schopnosti poskytli, určite by sme ich už boli objavili.“

Hoci americký fyzik priznáva, že stále sme neobjavili všetky častice, tie, ktoré zostávajú neobjavené, budú tak krátko existujúce alebo tak slabo interagujúce, že záchranu pre mimozmyslové vnímanie ani telekinézu neposkytnú.

Podobne je to so silami. Najjednoduchšie je meraním zachytiť tie, ktoré sú silné a ich dosah siaha na veľké vzdialenosti. To znamená, že ak má mať nejaká neobjavená sila väčší dosah ako milimeter - čo by mala mať, ak by mala umožňovať ohýbať lyžice (alebo ak má umožniť vplyvy, s akými operuje astrológia, čiže siaha povedzme od Saturnu až k miestu a času vášho narodenia) bude oveľa slabšia ako gravitácia.

„To neznie tak chabo, ale treba pamätať, že gravitácia je nesmierne slabá. Vždy, keď vyskočíte, drobné elektromagnetické sily vo vašom tele prekonajú gravitačnú silu celej Zeme,“ píše Carroll. Inými slovami, povedať, že nejaká sila je slabá ako gravitácia znamená povedať, že jej sila dosahuje miliardtinu miliardtiny z miliardiny z ďalšej miliardtiny sily elektromagnetizmu. „Ešte slabšia sila by bola v okolnostiach bežného života celkom zanedbateľná.“

Teória, ktorá pozná svoje obmedzenia

Sean Carroll upozorňuje, že v súčasnosti máme teóriu častíc a síl (pozor, vo vede teória neznamená „názor“, „domnienku“, ani nič podobné, ale dobre podložený rámec vysvetlení!), ktorá sa označuje ako „teória spoločnej podstaty“* (angl. Core Theory) - ide vlastne o spojenie štandardného modelu častíc s Einstenovou všeobecnou teóriou relativity. „Zahrňuje všetko, čo sa odohráva vo vašom a mojom vnútri, a všetko, čo s deje okolo vás,“ píše Sean Carroll.

Táto teória je mimoriadne presná v rámci mimoriadne širokej domény aplikovateľnosti. Navyše, na rozdiel od iných teórií koncipovaných v minulosti, presne vieme, kde ležia hranice jej spoľahlivosti.



Jej súčasťou je napríklad efektívna teória poľa. Kým Newton nevedel, za akých podmienok jeho teória už platiť nebude, efektívna teória poľa (a teda aj teória spoločnej podstaty) je na tom inak.

„Efektívna teória poľa opisuje všetko, čo sa deje s istým súborom polí, dokiaľ máme energie pod istou hranicou, a vzdialenosti menšie ako istý minimálny limit,“ píše Sean Carroll. „Akonáhle určíme parametre efektívnej teórie poľa, vieme, čo sa s poľami bude diať v akomkoľvek experimente, ktorý si vieme predstaviť, pokiaľ zostaneme v doméne jej aplikovateľnosti, a to aj vtedy, ak sme tieto experimenty ešte nevykonali.“

Nuž a pravidlá tejto teórie podľa neho implikujú, že nemôžu existovať žiadne ďalšie nové častice, sily alebo interakcie, ktoré by boli relevantné pre náš každodenný život, mimo extrémne vysokých energií či extrémne malých rozmerov. „Objavili sme ich všetky,“ píše americký fyzik. „Zákony fyziky, ktorým podlieha každodenný život, sú úplne známe.“**

Podľa Carrolla môžeme mať istotu, že teória spoločnej podstaty, zodpovedajúca za hmotu a procesy, ktoré zažívame v bežnom živote, je správna. O tisíc rokov sa toho možno veľa naučíme o fundamentálnej povahe fyziky. Ba možno sa ukáže, že najzákladnejšia povaha reality je celkom odlišná od čohokoľvek, čo si ktorýkoľvek fyzik kedy predstavil. No to všetko nevadí.

Mysleli sme si, že atómy pozostávajú z jadra a elektrónov, ktoré ho obiehajú. Dnes vieme, že jadro tvoria protóny a neutróny, ktoré pre zmenu pozostávajú z kvarkov a gluónov. „Ale neprestali sme veriť v jadrá, keď sme objavili protóny a neutróny. A neprestali sme veriť v protóny a neutróny, keď sme sa dozvedeli o kvarkoch a gluónoch,“ zdôrazňuje Sean Carroll. „A podobne, aj keď ubehne ďalší tisíc rokov vedeckého pokroku, stále budeme uznávať teóriu spoločnej podstaty s jej poľami a interakciami.“



Americký fyzik nazáver dodáva: „V prostredí bežného života, vo svete ľudí, áut a domov, máme úplný inventár častíc, síl a interakcií, ktoré sú dosť silné, aby mali akýkoľvek povšimnuteľný dopad na čokoľvek. To je ohromný intelektuálny úspech, na ktorý môže byť ľudstvo právom hrdé.“

-

Poznámky:
* slovenský/český ekvivalent pre Core Theory sa nám nepodarilo objaviť, s prekladom pomohol astrofyzik Jaroslav Dudík
** Carroll varuje pred možným nedorozumením. Pripomína, že toto konštatovanie neznamená, že vieme, ako úplne všetko funguje na úrovni „bežného života“. Napríklad na skompletizovaní niektorých teórií v biológii, meteorológii, neurovedy či toku elektriny bežnými materiálmi sa podľa neho stále pracuje. Tieto teórie sú však kompatibilné s teóriou spoločnej podstaty a vychádzajú z nej – sú emergentné. „Je veľký rozdiel medzi poznaním teórie na jednej úrovni a poznaním emergentných teórií, ktoré sú s ňou príbuzné,“ zdôrazňuje fyzik.

-

Hlavný zdroj:
Carroll, S.M.: The Big Picture. Oneworld, 2016.

Odporúčané čítanie k histórii skúmania a testovania „paranormálnych“ schopností:
Christopher, M.: Mediums, Mystics, & The Occult: New: Crowell, 1975.
Christopher, M.: Seers, Psychics & ESP. 1970.
Randi, J.: Flim Flam!. Prometheus Books, 1983.
Wiseman, R.: Paranormality: Why We See What is not There. Macmillan, 2011.

Odporúčané čítanie k mentalizmu:
Brown, D.: Magie a manipulace mysli. Argo, 2008.
Wiseman, R.: Paranormality: Why We See What is not There. Macmillan, 2011.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail