Príspevok voľne nadväzuje na články Praveká pevnosť mŕtvych: Záhada opevnenej osady v Nižnej Myšli, Stratení ľudia „pramesta“ na Myšej hôrke a múry blúdiace v čase a Praveká prírodná svätyňa z Gánoviec a kňazi verzus šamani doby bronzovej.
Opevnené sídliská staršej doby bronzovej (2300 až 1600 pred n. l.) nájdeme po celej Európe. Pravda, nie všade v rovnakej koncentrácii – niektoré oblasti výrazne vytŕčali nielen ich počtom, ale aj prepracovanosťou obranných štruktúr.
Ako napríklad územie, ktoré dnes voláme Slovensko.
„Ak sa zameriame na rozšírenie opevnených výšinných sídlisk, potom je mimoriadne nápadná ich zvýšená koncentrácia na Slovensku, predovšetkým na juhozápadnom Slovensku a susedných oblastiach stredného Slovenska,“ konštatuje nemecký archeológ Peter Ettel.
V štúdii o výšinných opevneniach (opevnené sídliská na miestach, ktoré sa týčili nad okolím) zo staršej doby bronzovej uvádza z nášho územia celkovo 35. A upozorňuje, že v iných európskych regiónoch porovnateľnej rozlohy nie viac ako sedem. Päťkrát menej. Podľa Ettela však na území Slovenska vrcholí nielen početnosť a koncentrácia opevnených sídlisk, ale aj kvalita ich obranných štruktúr, ktorá výrazne prevyšuje väčšinu opevnení na území Nemecka.
Ak prirátame opevnené sídliská, ktoré neležali na vyvýšenom teréne, podľa archeológa Jozef Bátoru napočítame v staršej dobre bronzovej na našom území viac ako 60 „pravekých pevností“. Žiaľ, len mala časť z nich bola dôsledne preskúmaná. Čo o nich vieme?
-
Predpokladá sa, že v staršej dobe bronzovej územím Slovenska prechádzali dve významné obchodné cesty (na vyobrazení označené ako c a d). Takzvaná Jantárová cesta viedla od Peloponézu popri Dunaji a Morave na sever. Druhá, takzvaná Severná cesta, prechádzala od severovýchodného Baltu popri Visle a rieke Poprad do údolia Hornádu a Potisia, následne potom na Balkán a k Stredozemnému moru. (Podľa Czebrezsuka, 2013.)
*
„Starobronzové“ opevnenia nášho územia chránili predovšetkým hlinené valy a priekopy. Valy nezriedka spevňovali brvná a niekedy aj nasucho kladený kamenný múr. Predpokladá sa, že ich vrcholom často tiahla palisáda.
Napríklad na Záhorí sa na opevnenom sídlisku v Uníne (věteřovská kultúra) podarilo doložiť až tri obranné línie, každá tvorená kombináciou brvnami spevneného kamenno-hlinitého valu a priekopy.
Na východe Slovenska budoval úctyhodné fortifikácie ľudu otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu. Napríklad
opevnenú osadu II v Nižnej Myšli chránila 25 m široká a 5 m hlboká priekopa, za ktorou sa týčil 8-10 m široký val. V neďalekom sídlisku v Košiciach-Barci vyhĺbili priekopu širokú 18 metrov a hlbokú 2,5 m a navŕšili drevozemný val široký 4 m (v neskoršej etape až 7 m).
Osobitú pozornosť si zasluhuje opevnené sídlisko na Myšej hôrke pri Spišskom Štvrtku, ktorému sme
venovali samostatný článok. Chránila ho 6 m široká priekopa a celkovo takmer 8 m široký múr, ktorého jadro tvoril hlinený val. Medzi ním a priekopou sa tiahol ďalší, predsunutý múr široký približne meter, pričom priestor medzi ním a hlavným múrom vypĺňala ochodza. Ako by to nebolo málo, bránu chránili dve 4-5 m široké štruktúry podobné bastiónom.
Na západnom Slovensku staval opevnenia predovšetkým ľud maďarovskej kultúry. Keď obýval opevnené sídlisko nájdené vo Vrábľoch (17. storočie pred n. l.
1), obkolesil ho vyše 20 m širokou a 7 m hlbokou priekopou. Pôvodne ju zrejme napĺňala voda z neďalekej rieky. To isté platilo pre 15 m širokú a 4,5 m hlbokú priekopu chrániacu opevnené sídlisko v Nitrianskom Hrádku*2.
V 16. storočí pred n. l., keď vrcholí počet opevnených osád na Slovensku, územie našej krajiny obývali rôzne archeologické kultúry rozlišované predovšetkým na základe keramiky. Podľa Jozefa Bátoru možno napriek tomu hovoriť o „kultúrnom zjednotení“ nášho územia, pretože ich nositelia vykazujú mnohé podobnosti v hospodárstve a spoločenskom živote.
*
-
Rekonštrukcia opevneného sídliska v Nitrianskom Hrádku (podľa Točíka) a pôdorysy štruktúr na opevnenom sídlisku v Košiciach-Barci (podľa Gašaja).
V opevnených sídliskách staršej doby bronzovej žili stovky ľudí. V stredoeurópskom praveku to predstavovalo dramatický nárast – vo väčšine osád z predchádzajúcich tisícročí žilo obvykle iba 30 až 50 obyvateľov.
Zároveň prvýkrát pozorujeme plánovanú výstavu – usporiadanie príbytkov do radov či prstencov (Košice-Barca, Nižná Myšľa, Rybník, Veselé, Santovka,
Spišský Štvrtok, Vráble), a niekedy kameňmi vydláždené ulice či dokonca akési námestia (Spišský Štvrtok, Košice-Barca). Tieto črty evokujú charakteristiky prvotných miest, takže archeológovia hovoria protourbánnej (doslovne „predmestskej“ či „prvomestskej“) architektúre.
Tieto sídliská sa od osád z dávnejšej minulosti (alebo okolitých súdobých sídlisk) neodlišovali len veľkosťou, opevnením a štruktúrou, ale aj zložením obyvateľstva. Neobývali ich „sedliaci“, ale remeselníci a obchodníci, zrejme tiež miestni vládcovia a azda aj lovci a bojovníci. Predstavovali centrá moci, obchodu či výroby, no nesúviseli s produkciou stravy – o pestovanie a chov zvierat sa podľa všetkého starali neopevnené menšie sídliská v okolí.
Uvedené charakteristiky nás podľa niektorých archeológov oprávňujú, aby sme ich označovali za opevnené „protomestá“.
Mali však ich impozantné obranné štruktúry naozaj praktický význam?
-
Opevnené sídlisko v Nižnej Myšli chránil po jeho prestavbe a rozšírení pokročilý typ brány (polokliešťová brána), aký sa začal objavovať až koncom doby bronzovej, čiže o niekoľko storočí neskôr (autor fotografie: Patrik Zimáni, autor makety Ján Kavulič).
*
„Poklady“ bronzových a zlatých šperkov nájdené v
opevnenom sídlisku v Spišskom Štvrtku alebo bohaté hroby s jantárovými, bronzovými a zlatými milodarmi v
Nižnej Myšli naznačujú, že na našom území žili skutoční pravekí boháči.
Vzostup nových elít na našom území sa zrejme netýkal len boháčov, ale aj bojovníkov. Archeológovia Kristian Kristiansen a Thomas Larsson napríklad upozorňujú na nápadný nárast počtu, kvality a rozmanitosti zbraní v Karpatskej kotline. Objavujú sa bronzové kopije a sekeromlaty s tuľajkou, dokonca prvé dlhé meče, pričom zbrane boli nielen ťažšie, ale aj ďaleko kvalitnejšie remeselne a umelecky spracované.
Podľa Mateusza Jaegera komunity karpatských opevnených sídlisk poznali aj dvojkolesové bojové vozy. Dokazujú to podľa neho nálezy konského postroja, predovšetkým lícnice z kostí alebo parohov, a taktiež hlinené modely kolies so špicmi. „Dvojkolesové bojové vozy sa v Karpatskej kotline objavujú skôr ako v mykénskej kultúre,“ zdôrazňuje. Dodáva, že išlo o vzácny, prestížny objekt určený pre najužšiu elitu a spolu s prestížnymi, zdobenými mečmi a častejším výskytom oštepov naznačuje vzostup „privilegovanej skupiny bojovníkov“.
Mimochodom, podľa niektorých archeológov bola práve Karpatská kotlina miestom, kde sa v miernom pásme Európy objavujú prvé meče. A podľa Kristiansena a Larssona práve tu vznikla bojovnícka aristokracia aj bojovnícka ideológia (čo podľa nich naznačujú hromadné nálezy zbraní), ktorá sa šírila až do Škandinávie a mykénskej kultúry v oblasti východného Stredomoria. Carola Metzner-Nebelsick dokonca na základe výskumu zbraní a lícnic koní predpokladá, že vojenské elity Karpatskej kotliny boli na prelome 17. a 16. storočia pred n. l. porovnateľné so súdobým Gréckom.
*
„Námaha investovaná do budovania a udržavania opevnení naznačuje ich autentickú vojenskú funkciu,“ nazdáva sa poľský archeológ Mateusz Jaeger.
Jaeger predpokladá, že v staršej dobe bronzovej sa väčšina vojenských agresii odohrávala v podobe výpadov tlúp bojovníkov. Neodohrávali sa podľa neho žiadne dlhotrvajúce obliehania, útočníci sa snažili o prekvapivý vpád a rýchle plienenie. Proti takejto hrozbe by opevnené osady Karpatskej kotliny predstavovali veľmi účinnú obranu.
Jaeger ale podotýka, že rovnako dôležitá, ako schopnosť odraziť útok nepriateľa, mohla byť funkcia odrádzania od uskutočnenia takýchto plánov. „Veľkosť opevnení bol jasný signál organizačných schopností a sily ich obyvateľov,“ píše poľský archeológ. „To malo zásadný preventívny účinok a mohlo to zredukovať výskyt skutočných konfliktov.“
Archeológ Peter Tóth vyzýva na obozretnosť. „Zaujímavý názor priniesol Evžen Neustupný. Podľa neho sa funkcia opevnení v praveku nesprávne odvodzuje od včasnostredovekých hradísk a stredovekých hradov. Praveká situácia mohla byť úplne odlišná,“ hovorí.
Podľa Neustupného zohrávalo v praveku dôležitú úlohu predovšetkým rituálne vojenstvo, ako aj kultová, ceremoniálna funkcia opevnení a ich symbolická povaha. „Toto je zase druhá extrémna odpoveď. Pravda bude asi niekde uprostred,“ konštatuje
3 slovenský odborník.
„Každé opevnené sídlisko sa zdá byť svojim spôsobom jedinečné,“ upozorňuje archeologička Dominika Oravkinová. „Napríklad podľa Marcina Przybilu bolo opevnené sídlisko v Mazskoviciach vizuálne neprístupné, a teda jeho účelom bola najmä funkčnosť. Na rozdiel od Spišského Štvrtku, ktorý bol v krajine dobre viditeľný a jeho obyvatelia sa tak mohli snažiť aj o demonštráciu svojho postavenia, ktoré mohli považovať za odlišné.“
-
Obyvatelia opevnených sídlisk staršej doby bronzovej v Karpatskej kotline: veľmož (vľavo) a bojovník (v strede) otomanskej kultúry (fotografie: používateľ Wikimédie Silar), vpravo je idealizovaná socha šamana od sochárky Ľudmily Cvengrošovej s nálezmi zo sídliska (fotografiu poskytla D. Oravkinová).
„Funkcii opevnených sídlisk by sa mala venovať hlbšia pozornosť,“ zdôrazňuje Peter Tóth. „A to predovšetkým v kontexte s bežnými otvorenými sídliskami, ktoré boli základom ekonomiky pretože sa zameriavali na poľnohospodárstvo a chov zvierat, ale ktorým sa súčasná archeológia akosi vyhýba. Z archeologického hľadiska sú veľmi málo poznané. Preto si myslím, že súčasná interpretácia opevnených sídlisk môže byť skreslená.“
Interpretáciu opevnených sídlisk podľa Dominiky Oravkinovej sťažuje aj ďalší faktor: „Hoci má výskum opevnených sídlisk v staršej dobe bronzovej [u nás] niekoľkogeneračnú tradíciu, spracovanie materiálov a ich publikovanie už takú tradíciu nemá. Často sú vyhodnocované len výbery artefaktov alebo vybrané témy bez širšieho kontextu, prípadne máme k dispozícii len staršie katalógové spracovania. Preto mnohé informácie jednoducho nemáme.“
*
Niektoré opevnené sídliská slúžili ako centrálne „pevnosti“, napr. sídliská objavené v Budmericiach (4,5 ha), Vrábľoch (10,6 ha
4),
Nižnej Myšli (8 ha
5) a Nitrianskom Hrádku (1,2 ha), a ležali v blízkosti vodných tokov, ktorými prebiehala diaľková komunikácia. Iné, obvykle menšie a umiestnené na riečnych ostrohoch, mali skôr strážnu a kontrolnú funkciu strategických miest (Prašník, Rybník, Ivanovce). A ďalšie, situované na travertínových kopách, mohli podľa Jozefa Bátoru predstavovať centrá kultu (
Gánovce – valmi obklopená kultová studňa, Santovka-Maďarovce).
V okolí každého opevneného sídliska sa podarilo objaviť prinajmenšom jednu malú otvorenú osadu – niekedy v bezprostrednej blízkosti, inokedy vzdialenú niekoľko kilometrov.
Susedné otvorené osady mohli byť opevneným sídlam podriadené. Podľa archeológa Tomáša Nováčka to naznačuje napríklad analýza úžitkovej keramiky, ktorá v
opevnenom sídlisku v Nižnej Myšli identifikovala viacero zdrojov hliny: „Hlavná keramická hmota nádob pochádza zo zdrojov mimo centrálnej osady. Zdá sa, že úžitková keramika pre osadu sa vyrábala v hospodárskom zázemí
6 a do osady sa dostávala zrejme spolu so zásobami, možno dokonca ako akási forma lokálnej dane (tribútu). To predpokladá jednak určitú formu logistiky, ale aj prítomnosť elity, ktorá celý proces riadi a stráži.“
Z potreby riadiť a strážiť možno podľa neho dedukovať, že jadro miestnej elity tvorila bojová družina, ktorá si mohla nárokovať na blízke osady a ich zdroje výmenou za ochranu.
Podobný záver vyplýva z rozsahu prác súvisiacich s budovaním fortifikácií a urbanistického plánu sídlisk, ktoré podľa archeológov svedčia o premyslenom a centralizovanom riadení výstavby. „To mohlo byť vykonávané úzkou elitou (rodovou aristokraciou) v daných komunitách, ktorá vďaka svojej moci mohla disponovať dostatočným počtom pracovných síl, ako aj represívnych zložiek,“ píšu archeológovia Jozef Bátora a Jozef Vladár.
Niektorí archeológovia zachádzajú ešte ďalej a argumentujú, že „vládcovia“ karpatských opevnených sídlisk vytvárali akési hierarchicky vyššie stojace politické celky.
Mateusz Jaeger napríklad upozorňuje, že archeologický záznam opevnených sídlisk často svedčí o hladko prebiehajúcich zmenách v hmotnej kultúre (predovšetkým výzdobe keramiky) ako aj o intenzívnych kontaktoch medzi regiónmi a konkrétnymi opevnenými sídliskami. To podľa neho indikuje existenciu spojenectiev či iných foriem spolupráce. „Dostupné pramene dovoľujú predpokladať, že v mnohých prípadoch (alebo väčšine) opevnené sídliská neboli od seba izolované, ale fungovali v stabilných sieťach spolupráce a často tvorili väčšie spoločensko-ekonomické a politické celky,“ konštatuje archeológ.
-
Rozmiestnenie opevnených výšinných sídlisk staršej doby bronzovej na území Slovenska (ale aj inde v Karpatskej kotline) podľa niektorých archeológov naznačuje ich centrálnu funkciu vo vyhranených vyšších hierarchických štruktúrach. Niekedy sa dokonca uvažuje o ranej štátnej organizáci. (Podľa Kadrowa, 2002.)
Podľa analýzy sídelnej štruktúry staršej doby bronzovej v severozápadnom Rumunsku sa miestne opevnené sídliská v závislosti od obchodných ciest organizovali do vyhranených teritórií. Tieto podľa archeológov Zsolta Molnára a Józsefa-Gábora Nagyho možno interpretovať ako istú formu kmeňovej organizácie, ktorá miestami dosahovala dve úrovne: miestne zhluky 4 až 5 opevnených alebo otvorených sídlisk a ich zoskupenia do akýchsi „superskupín“. Obe úrovne predstavovali stabilné spoločenské a ekonomické jednotky – počet jednotlivých zoskupení ani počet sídlisk v rámci nich sa v čase výrazne nemenil. Podľa slovenskej archeologičky Dominiky Oravkinovej nemožno podobnú organizáciu a hierarchizáciu spoločnosti vylúčiť ani na území Slovenska. (Archeológ Tomáš Nováček pre zmenu hovorí o karpatských opevnených sídliskách ako o „prototypoch mestských štátov“.)
Roberto Risch a Harald Meller dokonca argumentujú, že v Karpatskej kotline dochádza v 18. až 16. storočí pred n. l. k vzniku štátov alebo štátom podobnej organizácie, v ktorých sa moc dedila. „Došlo k ekonomickej centralizácii s cieľom kontroly distribúcie strategických surovín ako boli napríklad kovy,“ píše španielsko-nemecká dvojica archeológov. „Nešlo teda o kmeňovú organizáciu s náčelníkmi, ktorí musia opodstatnenie svojho statusu neustále obnovovať potvrdzovaním svojej reputácie v očiach nasledovníkov. Namiesto toho išlo o pevné spoločensko-ekonomické štruktúry.“
Peter Tóth však dodáva, že organizácia opevnených sídel do vyšších politických útvarov zostáva na našom území nateraz v rovine hypotéz. „Je to ďalšia téma, ktorá bola v našom prostredí doteraz zanedbávaná,“ hovorí. „Kontakty medzi našimi lokalitami však určite existovali, napríklad distribúcia andezitu zo Štiavnických vrchov, teda z blízkosti lokality Rybník, do Vrábľov a podobne. Avšak na spoľahlivú rekonštrukciu nejakých väčších zoskupení, teritórií a podobne to zatiaľ nestačí.“
Spolu s Dominikou Oravkinovou zatiaľ na našom území preskúmal základnú štruktúru osídlenia. Na západe (maďarovská kultúra) zistil rovnomernú sídliskovú sieť s opevneným sídliskom každých 6,5 km. Na východe, v areáli otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu, sa opevnené sídlisko nachádza každých 9 km. Hustejšie osídlenie západného Slovenska sa zistilo aj v prípade otvorených osád, ktoré ležia približne každé 3 km, kým na východnom Slovensku každých asi 7 km. „Zdá sa, že v maďarovskej kultúre sa okolo opevnených sídlisk nachádzalo viac otvorených sídlisk,“ píšu Oravkinová a Tóth.
-
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
-
Za cenné pripomienky, vyjadrenia a odborné vedenie pri práci na článku autor ďakuje Petrovi Tóthovi PhD. Za dodatočné vyjadrenia je vďačný Dominike Oravkinovej PhD a Tomášovi Nováčkovi PhD. Perexový obrázok: rozmiestnenie opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej na Slovensku patriacich maďarovskej (modrá), otomanskej (žltá, biela) a severopanónskej kultúre (červená); podľa Tótha a Oravkinovej (2015).
Poznámky:
1 To isté opevnené sídlisko predtým obýval ľud hatvanskej a neskôr únětickej kultúry.
2 Toto sídlisko chránil taktiež 7 m široký drevozemný val.
3 Otázku bojových agresií v staršej dobe bronzovej by podľa Petra Tótha pomohla osvetliť antropologička analýza súdobých pohrebísk, napríklad toho v Ludaniciach-Mýtnej Novej Vsi. „Na pohrebisku sa našlo veľa kostier so stopami po zraneniach, čo môže dokumentovať bojové strety,“ hovorí. „Otázka však znie, čo spôsobilo tieto zranenia? Šlo o lokálny konflikt? Spôsobil zranenia vpád nepriateľa "zvonku"? Na tieto otázky je ťažké odpovedať
4 Vo fáze osídlenia únětickou kultúrou.
5 Osada II
6 Dr. Nováček ale upozorňuje, že naproti tomu funerálna keramika – veľmi tenká, slabo vypálená a slúžiaca výlučne ako milodar zosnulému -, sa vyrábala výlučne v sídlisku.
Zdroje:
Bátora, J. (2009): Metallurgy and Early Bronze Age Fortified Settlements in. Slovakia. Slovenská archeológia, 57, 2, p. 195-219.
Ettel, P. (2010): Die frühbronzezeitlichen Höhensiedlungen in Mitteldeutschland und Mitteleuropa – Stand der Forschung, unpublished document: „DFG Projekt: Die Höhensiedlungen der Mikro- und Makroregion - ökonomische, politischsoziale, administrative und kultische Zentralorte“, Bereich für Ur- und Frühgeschichte an der Friedrich-Schiller-Universität Jena.
Furmánek et al. (2015): Staré Slovensko 4. Doba bronzová. Archeologický ústav SAV.
Jaeger, M. (2016): Bronze age fortrified settlements in Central Europe. Wydawnictwo Nauka i Innowacje.
Kristiansen, K., Larsson T. B. (2005): Rise of the Bronze Age Society. Cambridge University Press
Metzner-Nebelsick, C. (2013): Gedanken zur Frage des kulturellen Wandels in der Zeit um 1600 v. Chr. in Nordwest-Rumänien und Nordost-Ungarn,” pp. 327–354 IN: Meller, H. et al. (eds.): 1600—Kultureller Umbruch im Schatten des Thera-Ausbruchs Landesmuseum für Vorgeschichte.
Molnár, Z. & Nagy J. G. (2013): Habitat Models and Social Systems in Middle Bronze Age Central North-western Transylvania. State of Research. Acta Arch. Carpathica 48, 5–85.
Oravkinová, D. (2018): Výšinné opevnené sídlisko otomanskej kultúry v Spišskom Štvrtku v kontexte karpatského kultúrneho vývoja. Dizertačná práca, Archeologický ústav SAV.
Risch, R., & Meller, H. (2015): Change and Continuity in Europe and the Mediterranean around 1600 bc. Proceedings of the Prehistoric Society, 81, pp 239-264.
Nováček, T. (2017): Vyhodnotenie materiálu pohrebiska otomansko-füzesabonyského kultúrneho komplexu v Nižnej Myšli (hroby 1-792). Dizertačná práca, Masarykova univerzita.
Tóth, P. & Oravkinová, D. (2015): Sídelné stratégie v závere staršej doby bronzovej na Slovensku. In: Tóth, P., Bátora, J. (eds.): Keď bronz vystriedal meď. Archeologický ústav SAV 2015, s. 217–242.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok