30.03.2012-19:43:00   |   Peter Lenárt
#Živá príroda

Zrejme ste si mysleli, že je ich menej

Ľudské telo je domovom nesmierneho množstva baktérií a hoci si ich najčastejšie spájame s chorobami, podstatná väčšina z našich „nájomníkov“ nám neškodí, ale pomáha. V posledných rokoch mnohé výskumy ešte zvýraznili fakt, že ich vplyv na nás je obrovský a netreba sa čudovať - na jednu ľudskú bunku pripadá asi desať bakteriálnych. Črevná mikroflóra je jedna z najdôležitejších a najväčších a aj preto sa o nej posledné roky dozvedáme každú chvíľu niečo nové.



Manipulujú s našou mysľou

Mikroorganizmy v našich črevách vykonávajú množstvo úloh dôležitých pre organizmus, napríklad získavajú energiu z potravy, chránia nás pred infekciou a poskytujú živiny bunkám v črevách. Preto len málokoho prekvapili zistenia, že zmeny v črevnej mikroflóre môžu ovplyvňovať široké spektrum zdravotných problémov od obezity cez alergie a astmu až po rakovinu. Oveľa väčším prekvapením bolo zistenie, že baktérie tráviaceho traktu môžu manipulovať aj s našou mysľou.

V jednom z experimentov sa napríklad zdravé myši po narušení ich normálneho bakteriálneho obsahu čriev stali oveľa menej opatrnými, pričom táto zmena bola sprevádzania zvýšením hladiny látky so skratkou BDNF (brain-derived neurotrophic factor), ktorá je spájaná s depresiami a stresom. Potom, ako sa im prestali podávať antibiotiká a ich črevná mikroflóra sa vrátila do normálu, sa obnovilo aj ich pôvodné správanie.

V ďalšom z experimentov výskumníci použili špeciálny kmeň laboratórnych myší, ktoré nemajú prakticky žiadnu vlastnú mikroflóru (germ-free). Výsledky boli ešte prekvapujúcejšie. Potom, čo do čriev myši, ktorá sa dovtedy správala dosť pasívne, preniesli baktérie z normálnej myši, ktorá vykazovala aktívne správanie a snahu preskúmavať okolie, zmenila pôvodne pasívna myš svoje správanie a aj ona sa stala aktívnou. Naopak, keď kolonizovali črevá aktívneho jedinca baktériami pasívneho, stal sa aj on pasívnym.

Typy črevnej mikroflóry

Mikroorganizmy sa do našich čriev dostávajú spolu s potravou a nápojmi a keďže všetci máme aspoň mierne odlišné zloženie stravy, iný metabolizmus a žijeme v rozdielnych podmienkach, zdalo by sa logické, že každý z nás bude mať zloženie črevnej mikroflóry natoľko špecifické ako odtlačky prstov, skrátka, že bude prakticky nemožné nájsť niekoho, kto by ho mal rovnaké. No nie je to tak.



Najnovšie výskumy ukázali, že každý z nás má jeden z troch základných typov črevnej mikroflóry, ktoré sú nezávislé od veku, pohlavia a stravy. Zatiaľ síce poznáme len hypotézy, čo ktorý typ obnáša, prečo ich máme tak málo, čo rozhodne o tom, ktorý typ obsadí naše črevá a či je možné počas života pozmeniť cielenými zásahmi jeden typ mikroflóry na iný. Napriek tomu ide o veľmi hodnotné zistenie. Určite nie je naivné očakávať, že môže mať časom priamy dopad na kvalitu našich životov a stať sa dôležitou súčasťou medicíny.

Zdroje:

Premysl Bercik, Emmanuel Denou, Josh Collins, Wendy Jackson, Jun Lu, Jennifer Jury, Yikang Deng, Patricia Blennerhassett, Joseph Macri, Kathy D. McCoy, Elena F. Verdu, Stephen M. Collins .: The Intestinal Microbiota Affect Central Levels of Brain-Derived Neurotropic Factor and Behavior in Mice, in: Gastroenterology, August 2011 (Vol. 141, Issue 2, Pages 599-609.e3, doi: 10.1053/j.gastro.2011.04.052)
Jose C. Clemente, Luke K. Ursell, Laura Wegener Parfrey, Rob Knight.: The Impact of the Gut Microbiota on Human Health: An Integrative View, March 2012 (Vol.148,Issue 6, 1258-1270, doi: 10.1016/j.cell.2012.01.035)
Nicola Jones.: Gut study divides people into three types, in: Nature, April 2011 (doi:10.1038/news.2011.249)
Lund University (2011, May 25). Healthy gut flora could prevent obesity, rat study suggests. ScienceDaily.
Peter J. Turnbaugh, Ruth E. Ley, Micah Hamady, Claire M. Fraser-Liggett, Rob Knight & Jeffrey I. Gordon. : The Human Microbiome Project, in: Nature, October 2007 (Vol.449, Pages 804 – 810, doi: 10.1038/nature06244)
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail