01.04.2012-20:58:00   |   Dušan Valent
#Kozmos

Všetko sú len struny

Výsledkom snáh o pochopenie reality okolo nás premostením všeobecnej relativity a kvantovej mechaniky je tzv. teória strún. Podľa nej všetka hmota na tej najzákladnejšej úrovni, na oveľa, oveľa menšej veľkostnej škále ako sú atómy alebo dokonca kvarky, pozostáva z vibrujúcich strún. Tieto struny sú pre všetky častice alebo prvky identické, rozdiely v ich vlastnostiach vznikajú na základe odlišného vibrovania: elektróny sú menej masívne ako kvarky preto, že struny elektrónov vibrujú menej energicky ako struny kvarkov.



Teoretický základ teórie strún vyžaduje, aby naša realita mala nie tri priestorové dimenzie a jednu časovú, ale celkom 11 dimenzií. Ibaže ak by sa v našom vesmíre skutočne skrývalo viac rozmerov ako dĺžka, výška a hĺbka, niekto by si to s veľkou pravdepodobnosťou všimol. Keď už nie bežní ľudia, fyzikálne prístroje a experimenty by ich existenciu odhalili. Zatiaľ sa tak nestalo. Kam sa tieto dimenzie podeli? Odborníci predpokladajú, že ak by boli dostatočne malé a skrútené, dokázali by sa skryť nielen pred našimi zmyslami, ale aj pred špeciálnymi prístrojmi.

Podľa teórie strún sú jednotlivé struny také malé, že vibrujú aj v týchto miniatúrnych dimenziách. Vlastnosti častíc určuje vibrácia strún, čo znamená, že vlastnosti častíc sú nepriamo určené práve tvarmi exotických priestorových dimenzií. A keďže priestor je médiom šírenia gravitácie, priestor ďalších dimenzií by oslaboval príťažlivú silu hmoty. Núka sa tak zaujímavé riešenie veľkej záhady modernej fyziky: prečo je gravitácia v skutočnosti taká slabá? Na prvý pohľad sa to tak nemusí zdať, napokon, príťažlivá sila drží pokope našu Zem, slnečnú sústavu, galaxiu atď. Ale skúste uvažovať inak – keď zo zeme zdvihnete loptu alebo tehlu, vaše svaly pokoria gravitačnú silu celej Zeme!

Cyklické multiverzum

Z teórie strún vychádza poňatie vesmíru ako trojdimenzionálnej brány, plávajúcej v akomsi vyššom priestore či hyperpriestore. V bránovom svete majú jednotlivé brány – vesmíry rozličné vlastnosti. Líšia sa napr. počtom priestorových dimenzií, vlastnosťami častíc a taktiež fundamentálnych fyzikálnych síl, o ktorých sme už hovorili. Niektoré bránové svety sú preto celkom pusté, tvorené len rozširujúcim sa priestorom. Iné sú, podobne ako ten náš, obývané pestrými podobami nahromadenej hmoty. Keďže jednotlivé struny častíc sú pevne spojené s bránami, a aj svetlo je tvorené časticami – fotónmi, ďalší bránový svet by sme neuvideli, ani keby visel milimetre nad nami. Mohli by sme len zaznamenať jeho gravitáciu.



Ak je táto predstava správna, a naša trojdimenzionálna brána „pláva“ v hyperpriestore spolu s ostatnými, môže dochádzať k zrážkam brán. Čo spôsobí takáto kolízia svetov? Po prvé, dôjde k deštrukcii všetkých štruktúr v udalosti, aká by prakticky zodpovedala veľkému tresku. Po druhé, zrážka brán by neznamenala ich spojenie. Brány by sa odrazili, ale ich vzájomná gravitačná príťažlivosť by vzďaľovanie brán napokon, po mnohých miliárdách rokov, zastavila. Opätovne by ich pritiahla a nasledovala by ďalšia zrážka. Inými slovami, okrem vesmírov, ktoré v hyperpriestore existujú súčasne, by existovali ďalšie paralelné vesmíry oddelené časom v rámci „cyklického multiverza“.

Zdroj:

Greene, B.: The Hidden Reality: Parallel Universes and the Deep Laws of the Cosmos. Knopf, 2011.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail