11.06.2015-09:24:00   |   Dušan Valent
#Kozmos
#Kuriozity


-

Bonus: Planéta pripomínajúca kométu

Tento svet s rozmermi Neptúna sa nachádza vo vzdialenosti asi 30 svetelných rokov od Zeme. Volá sa Gliese 436b. Obieha extrémne blízko svojej hviezdy - takmer 40-násobne bližšie ako Zem pri slnku. Kvôli blízkej hviezde sa jeho atmosféra odparuje a za planétou zanecháva akýsi chvost, tvorený predovšetkým vodíkom a dlhý 15 miliónov kilometrov. Astronómovia predpokladajú, že planéta kvôli hviezdnej žiare doposiaľ stratila asi desatinu svojej atmosféry.

Extrémna horúčava, šesťhodinový rok


-


Kepler-70 je stará hviezda, ktorá sa pred asi 18 miliónmi rokov zmenila na červeného obra a v súčasnosti je na najlepšej ceste scvrknúť sa na bieleho trpaslíka. Tesne pri nej obieha planéta Kepler-70b, v mnohom podobná Zemi. Oproti našej domovine je iba o štvrtinu menšia a takmer identicky hustá. Nejde však o kamennú planétu, ale o zvyšok, o kovovo-kamenné jadro niekdajšieho plynného obra.



Kepler-70b okolo svojej hviezdy obieha extrémne rýchlo, rok tu preto trvá necelých šesť pozemských hodín. A extrémne blízko, 200-krát bližšie ako Zem a dokonca 65-krát bližšie ako Merkúr. Dalo by sa povedať, že sa Kepler-70b prakticky kĺže po jej povrchu. Kvôli extrémnej blízkosti k hviezde dosahujú povrchové teploty na planéte hodnotu približne 7-tisíc °C. Mimochodom, v nedávnej minulosti sa obežná dráha Keplera-70b dokonca nachádzala vo vnútri materskej hviezdy!*

Drobec


-

Dostupné metódy objavovania vzdialených exoplanét dokážu ľahko odhaliť plynných obrov prípadne super-Zeme, s menšími kamennými svetmi však majú problém. Preto poznáme len málo veľkostných analógií Zeme, o menších svetoch nehovoriac. Pravda, čas od času sa podarí objaviť aj mimoriadneho drobca, ako v prípade planéty Kepler-37b, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti asi 210 svetelných rokov od Zeme a okolo svojej hviezdy obieha trikrát bližšie ako Merkúr.

Ide o najmenšiu známu exoplanétu - Kepler-37b je asi taký veľký ako Mesiac, pričom podobne ako Mesiac, zrejme nemá žiadnu atmosféru. Hmotnosť Keplera-37b nepoznáme. Odhaduje sa, že teleso nebude niekoľkonásobne ťažšie ako Mesiac, čo znamená, že ide zároveň o horúceho kandidáta na titul najmenej hmotnej exoplanéty.

Ako sa takéhoto planetárneho drobca vôbec podarilo objaviť? Astronómom pomohla pomerne nízka aktivita materskej hviezdy a naopak, vysoká jasnosť planéty.

Extrémna hustota, dvojhodinový rok


-

Planetárny gigant PSR J1719-1438 b pochádza z mŕtveho hviezdneho systému. Obieha okolo asi 20-kilometrového pulzaru, extrémne stlačeného posmrtného pozostatku mimoriadne hmotnej hviezdy. Polovičnou veľkosťou Saturnu zapadá do kategórie plynných obrov, ale nepatrí medzi ne. Priemerná hustota planéty totiž dosahuje 23 ton na meter kubický , čo je dvadsaťkrát viac ako v prípade Jupitera a zhruba štyrikrát viac ako v prípade Zeme. Planétu totiž tvorí kryštalický uhlík, podobný diamantu ale oveľa hustejší.



Príčinou extrémnej hustoty telesa je jeho história. PSR J1719-1438 b nevzniklo ako planéta, ale ako hviezda. Predstavuje gravitačne obnažené, nesvietiace vnútro bieleho trpaslíka, teda stlačeného pozostatku, ktorý zostal po výbuchu stredne veľkej hviezdy. Keď bolo teleso ešte bielym trpaslíkom, neďaleký, extrémne rýchlo rotujúci pulzar, z neho postupne „olúpal“ vonkajšie vrstvy. Paradoxne, nato, že ide o jadro bieleho trpaslíka, je planéta extrémne málo hustá. Tieto telesá totiž majú nezriedka miliónkrát vyššie hustoty ako PSR J1719-1438 b.

PSR J1719-1438 b nie je len najhustejšou planétou, ktorú poznáme. Je to zároveň svet s najkratším rokom. Okolo svojho pulzaru totiž planéta obehne každé dve hodiny.

Ako z polystyrénu

Kepler-51 patrí medzi najmladšie známe hviezdy, je len asi tristo miliónov rokov stará. Pozorovania naznačujú, že okolo nej obiehajú tri pomerne veľké, ale pozoruhodne ľahké planéty, označené Kepler-51 b, c a d. Podľa množstva svetla materskej hviezdy, ktoré pri tranzite blokujú, sa podarilo zistiť, že majú priemer sedem, deväť a desaťkrát väčší ako Zem. Astronómov však zaskočilo čosí iné, a to zistenie, že sú dvadsať- až tridsaťkrát menej husté ako voda. Tieto planéty majú teda asi takú priemernú hustotu, ako keby pozostávali celé z polystyrénu! Je to zrejme preto, že ich tvorí iba drobné kamenné jadro obklopené ohromným obalom z vodíka a/alebo hélia. Sú to v podstate plynní trpaslíci.

Dokonale čierna


-

Vzdialená exoplanéta TrES-2b je temnejšia ako najčernejšie uhlie. Tento plynný obor veľký asi ako Jupiter totiž odráža menej ako jedno percento (s najväčšou pravdepodobnosťou len 0,04 %) svetla, ktoré naň dopadá. Príčina tmavého sfarbenia je neznáma. Podľa astronómov ju však s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobujú pary sodíka a draslíka alebo plynné oxidy titánia. Planéta obieha blízko pri svojej hviezde, čo ju radí do kategórie horúcich Jupiterov.



Kamenný gigant

Hoci je exoplanéta Kepler-10c asi taká hmotná ako Neptún (a teda 17-krát hmotnejšia ako Zem), dosahuje oveľa menšie rozmery - je iba asi 2,4-krát väčšia ako Zem. Jej vysoká priemerná hustota je známkou, že telesu chýba rozsiahly plynný resp. ľadovo-plynný obal, typický pre ľadových obrov. Namiesto ľadového obra teda ide o gigantickú kamennú planétu, niekoľkonásobne hmotnejšiu ako tzv. super-Zeme, ale napriek tomu podobnú Zemi či skôr mega-Merkúru (Kepler-10c obieha tesne pri svojej hviezde).

Zloženie telesa je kuriózne. Takto hmotné planéty vďaka silnejšej gravitácii obvykle obklopuje mimoriadne hrubá vrstva atmosféry s bohatým zastúpením prchavých plynov ako vodík a hélium. Z tohto dôvodu väčšie planéty z kategórie super-Zem často disponujú pomerne nízkou priemernou hustotou, čo znamená, že v skutočnosti ide o plynných trpaslíkov alebo akési prechodné, kamenno-plynné planéty.

Prečo je Kepler-10c napriek ohromnej hmotnosti kamenným svetom? Jedným z vysvetlení je blízkosť materskej hviezdy, ktorá mohla tzv. solárnym vetrom planéte atmosféru takpovediac ohlodať. Ďalším sú dávne zrážky s protoplanétami, ktoré sú v rodiacich sa planetárnych sústavách zrejme bežné.



Mega-prstence a mega-mesiac

Vo vzdialenosti asi 420 svetelných rokov od Zeme obieha okolo mladučkej, iba 16-miliónov rokov starej hviezdy veľký plynný obor J1407b (perexový obrázok). Niekedy ho prezývajú „Saturn na steroidoch“ . Nie kvôli úctyhodným rozmerom telesa samotného, ale kvôli rozmerom jeho prstencov, ktoré siahajú dvestokrát ďalej ako tie Saturnove. Najvzdialenejší leží asi 90 miliónov kilometrov od planéty – zhruba v rovnakej vzdialenosti obieha Venuša okolo slnka! Medzery v prstencoch sú zrejme miestami, v ktorých vznikli mesiace. Najväčší z nich by mohol mať v skutku planetárne rozmery a hmotnosť až 0,8-násobku Zeme. Hmotnosť samotnej planéty je neistá, odhady hovoria o rozpätí 13 až 26-násobku hmotnosti Jupitera.

-

Poznámky:
* planéta dokázala vo vnútri hviezdy obiehať vďaka tomu, že červení obri sa síce vyznačujú ohromnými rozmermi, ale zároveň nízkou mernou hustotou

Obrázky: NASA, Skyhawk92, David A. Aguilar
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail