- Máme minimálne rovnako vysoké, ale skôr vyššie platy. Napriek tomu nie sme takým terčom závistlivých útokov, ako nám je dobre a ako veľa zarábame.
- Je vžitý mýtus, že naše sociálne skilly nie sú dobre vyvinuté, od doktorov sa očakáva, že sa ku každému pacientovi budú správať príjemne, nech sa on správa hocijako, u nás je sarkastická poznámka tolerovaná celkom v pohode
- Z predošlých dvoch: Ak nám niekto hovorí, že veľa zarábame a on má len niečo nad minimom, je odpoveď "Tak prečo si sa v mladom veku iba flákal a nešiel študovať niečo poriadne, mohol si aj ty" relatívne sociálne akceptovateľná. Ale aký je to škandál, ak si to dovolí povedať medik!
- Kúpou prvého počítača ľudia nezískavajú predstavu, že sú zo dňa na deň odborníci na programovanie, systémovú bezpečnosť a podobne - zháňajú pomoc pri úplných maličkostiach. Naproti tomu mnoho mamičiek narodením prvého dieťaťa získava imaginárny viacnásobný doktorát z medicíny - hlavne z imunológie, epidemiológie, toxikológie, pediatrie a mnoho ďalších. Zároveň získajú predstavu, že ich znalosti sú vyššie ako všetkých ostatných ľudí na tejto planéte, ktorí reálne ten doktorát v daných oboroch majú.
- Počítač, aj ľudské telo sú komplexné systémy. Nestretol som človeka, ktorý by tvrdil, že debugovať jednotlivý program sa nedá, lebo beží na viacerých kusoch hardwaru a ešte aj programy medzi sebou komunikujú. Napriek tomu medici sa musia potýkať s proponentami takzvanej holistickej (celostnej) medicíny a počúvať od medicínskych analfabetov, ako to čo bežne robia, sa robiť nedá.
- Funkčnosť našich programov je ľahko preukázateľná, stačí to spraviť na jednom počítači a zabezpečiť prenositeľnosť. Človeku stačí vidieť, že to funguje na jednom počítači a uzná, že funguje. Funkčnosť lieku treba skúšať a štatisticky vyhodnocovať. Napriek tomu, že liek sa úspešne používa roky na miliónoch pacientov, jeho účinnosť je preukázaná množstvom štúdií, vždy sa nájde idiot, ktorý toto všetko ignorujúc tvrdí, že účinok nemá.
- Neexistuje uznávané alternatívne programovanie! Alternatívna medicína je to, čo nebolo preukázané ako účinné, alebo bolo preukázané ako neúčinné. Je to zvláštny paradox, ale programy, o ktorých nevieme či fungujú, alebo vieme že nefungujú, sa takej popularite netešia.
- IT analfabet si nedovolí tvrdiť, že jeho program je lepší ako ostatné existujúce na riešenie daného problému, lebo sa dá ľahko odhaliť, ak by sme požadovali ak nie ukázanie zdrojáku, tak aspoň predvedenie. Naproti tomu medicínsky analfabet môže kľudne vyhlasovať, že napríklad chlastanie technického bielidla (MMS) pomáha zdraviu a to prípadné vracanie a hnačky nie sú príznaky otravy, ale "
detoxifikácia organizmu". Tiež vieme niektoré bugy zamaskovať ako feature, ale toto by nám zákazník nezožral.
- Ak hľadáme informácie o niečom z oblasti IT, google nám aj pri nie úplne špecifickom dotaze vráti najpopulárnejšie výsledky, čo je super, lebo najpopulárnejšie bývajú často tie správne, funkčné, čo potrebujeme. Naproti tomu, ak zadáme do googlu niečo z medicíny, tak ak nešpecifikujeme, že chceme odborné články, prvé sa na nás vyvalia amatérske články odborníkov z bullshitológie, pri ktorých síce hocikto so základmi medicínskeho vzdelania facepalmuje, ale bežný človek často nezistí, že sú to nezmysly (hlavne ak vieme, koľko reálne človek vie ešte zo základoškolskej biológie a chémie).
- Ezoterika sa v IT veľmi neujíma. Tvrdenie, že PC ide pomaly preto, že má zapchatú piatu ramkovú čakru, alebo že bus medzi procesorom a výstupom je zapchatý stojacimi elektrónmi so zlým spinom a preto sa reštartuje, by takému človeku vynieslo označenie za ezoterického idiota s absolútnou neznalosťou fungovania počítača. Tak ako by to malo postihnúť človeka, ktorý robí ekvivalentné tvrdenia v oblasti medicíny - namiesto pochvaly, aký je alternatívny a
prírodný.
- Dalo by sa pokračovať ďalej, ale posledná vec. V IT ak niečo funguje, alebo nefunguje, dá sa to relatívne rýchlo overiť a preukázať aj laikom, že aha, tu je tá chyba. Počítač je hlúpy, malá chyba ho dokáže položiť. Ľudské telo je vďaka veľmi dlhému evolučnému vývoju podstatne lepšie vybavené na detekciu problémov a samoopravovanie. Preto niektoré problémy si vyrieši samo a existujú ľudia, ktorí na základe neznalosti to vyriešenie pripisujú hocičomu, čo v danej chvíli robili, nezávisle od toho, či by to vôbec mohlo pomôcť - post hoc ergo propter hoc fallacy.
-
Obrázok: http://www.mhhub.com/
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok