Pseudovedecké tvrdenia patria medzi najbežnejšie dezinformácie šírené na internete. Mnohé nepredstavujú len zavádzanie verejnosti klamlivými tvrdeniami a znevažovanie práce tisícok výskumníkov. Navádzajú ľudí míňať peniaze na drahé ale zbytočné produkty (doplnky výživy v prípade
samozvaných odborníkov na výživu), sú využívané komunitami s extrémistickou/fašistickou ideológiou (popieranie holokaustu,
fantazmagórie o pravekých dejinách národa) či dokonca ohrozujú zdravie jednotlivcov či celých populácií (
údajné lieky na rakovinu,
protiočkovacie hnutie).
Vo všeobecnosti sú všetky nebezpečné jednoducho preto, že propagujú myslenie vychádzajúce z logických chýb, argumentačných klamov, faktických chýb (často na úrovni elementárnej neznalosti problematiky) a pochybných zdrojov informácií od zmätených a vedecky negramotných nadšencov v tom lepšom prípade až po „plnokrvných“ šarlatánov v tom horšom.
Čo s tým?
Odpoveď sa zdá samozrejmá – treba kriticky myslieť. Lenže ako dosiahnuť, aby populácia uvažovala o pseudovedeckých tvrdeniach racionálne? Ako v
nedávnej štúdii argumentujú psychologička Kathleen Dyerová a fyzik Raymond Hall, obaja z Kalifornskej štátnej univerzity, ukazuje sa, že vzdelávanie vyučovaním (vedeckých) faktov neovplyvňuje vieru v pseudovedecké presvedčenia a „vieru v nezmysly“ neznižuje ani vysokoškolské vzdelanie.
Výučba faktov nestačí
Viaceré štúdie podľa Dyerovej a Halla zistili pokles viery v pseudovedecké presvedčenia, pokiaľ ich vyučovanie priamo adresovalo. „Máme čoraz viac dôkazov, že pre rozvoj kritického myslenia je potrebná explicitná výuka,“ konštatujú. „Začína sa črtať konsenzus, že vyučovanie priamo adresujúce pseudovedu znižuje vieru v nepodložené presvedčenia.“
Keďže všetky doterajšie výskumy tohto typu boli vykonané na malej vzorke účastníkov, vo svojej práci sa pokúsili doterajšie zistenia doplniť na veľkej vzorke – ich výskumu sa zúčastnilo 806 univerzitných študentov.
Vstupné testy priniesli alarmujúce zistenia. Až 99 % zúčastnených vysokoškolákov deklarovalo vieru v aspoň jedno pseudovedecké presvedčenie. Najčastejšie boli nepodložené presvedčenia týkajúce sa zdravia, najmenej zástancov mali konšpiračné teórie.
Výskumníci rozdelili študentov do troch skupín. Jedna absolvovala bežný vysokoškolský predmet, ktorý explicitne nepokrýval kritické myslenie. Druhá skupina absolvovala predmet o metódach vedeckého výskumu. Tretia skupina absolvovala predmet „Prírodné vedy 4: Veda a nezmysly“.
V rámci tohto predmetu pod vedením vedcov z rôznych disciplín preberali najbežnejšie logické chyby a ďalšie časté chyby v uvažovaní a vnímaní. Následne s použitím získaných základných zručnosti kritického myslenia analyzovali konkrétne príklady „epistemologicky nepodložených presvedčení“. Každý týždeň prezentovali vybranú pseudovedeckú tému a analyzovali dôkazy a argumenty oboch strán. Následne na dané témy písali eseje, pri ktorých vyučujúci hodnotili úroveň argumentácie, vyhľadávania informácií a hodnotu predkladaných dôkazov.
Výrazné zlepšenie
Na konci semestra absolvovali členovia všetkých troch skupín výstupný test. Účastníci všeobecne vzdelávacieho predmetu a predmetu zameraného na metódy vedeckého bádania vykázali mierny pokles pseudovedeckých presvedčení. V prípade predmetu explicitne zameraného na pseudovedu poklesla viera v „nepodložené presvedčenia“ až o 45 %.
Zmena sa prejavila do rovnakej miery u lepších aj horších študentov, a to vo všetkých kategóriách nepodložených tvrdení s výnimkou jednej. V prípade pseudovedeckých presvedčení týkajúcich sa zdravia došlo k najvýraznejšiemu poklesu práve u vysokoškolákov s najlepším prospechom.
„Výuka, ktorá sa priamo zameriava na pseudovedu, dokáže nielen obohatiť poznatky, ale aj účinne meniť názory u väčšiny vysokoškolských študentov, nielen niektorej podskupiny,“ konštatujú autori práce.
Nádej aj opatrnosť
O komentár sme poprosili psychológa Mareka Jurkoviča z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, ktorý sa dlhodobo venuje problematike kritického myslenia.
„Výsledky výskumu možno porovnať aj s
domácim výskumom realizovanom na Ústave experimentálnej psychológie SAV, ktorý sa síce nevenoval redukcii nepoložených presvedčení, no tiež ukázal, že najväčšmi ľudia veria nepodloženým presvedčeniam zo zdravotnej oblasti, čo je oblasť v ktorej im možno aj najviac hrozí, že si nepodloženými presvedčeniami privodia nejaké problémy,“ hovorí dr. Jurkovič.
„Hoci výsledky Dyerovej a Halla vzbudzujú nádej, je na mieste aj opatrnosť,“ varuje Marek Jurkovič. „Študenti neboli do výskumných skupín priraďovaní náhodne, ale podľa vlastných preferencií a tak možno bola intervencia účinnejšia aj preto, lebo ich to "ťahalo" na kurz spochybňovania pavedy, lebo to bolo v súlade s ich vlastnými presvedčeniami alebo uvažovaním. Nerovnakosť skupín sa napríklad prejavila aj v tom, že v experimentálnej skupine bolo omnoho viac študentov prírodných vied, než v iných výskumným skupinách, čo mohlo tiež ovplyvniť výsledky.“
Výsledky výskumu tak podľa neho bude nutné ešte overiť skutočným experimentálnym výskumom, kde sú ľudia priraďovaní do experimentálnych alebo kontrolných podmienok náhodne a predpokladá, že efekt intervencie už tak výrazný nebude.
„Efektívnosť kurzu bola tiež nižšia pri nepodložených presvedčeniach, ktoré na kurze preberané neboli,“ pripomína. „Toto je jeden z typických problémov - hoci ľudia dokážu kriticky myslieť o tvrdeniach v jednej oblasti, kde sú odborníkmi (alebo v tomto prípade boli preberané na kurze), nevedia príliš dobre prenášať kritické myslenie aj do iných oblastí.“
Psychológ ale dodáva, že výsledky štúdie sú „predsa len povzbudivé, pretože došlo k istému prenosu kritického myslenia na nové nepodložené presvedčenia“.
Konšpiračné teórie odolávajú kritickému mysleniu
Čo je zaujímavé, v štúdii najmenej poklesla viera v
konšpiračné teórie. „Podstatou viery v konšpiračné teórie je nedôvera autoritám a oficiálnym zdrojom informácií,“ píšu autori. „Preto nie je prekvapivé, že takéto presvedčenia je ťažké zmeniť. Skepticizmus je samozrejme zdravý, ale nie, pokiaľ je založený len na dojmoch.“
„Najodolnejšie voči zmene sa tiež ukázali konšpiračné teórie, čo možno poukazuje na trochu odlišný základ týchto nepodložených presvedčení,“ hovorí Marek Jurkovič. „Kým viera v
duchov alebo
homeopatiu nesúvisí príliš s presvedčeniami o spoločnosti, tak konšpiračné teórie sú od základu spoločenské a súvisia s konfliktom medzi skupinami ľudí, čo často nie je oblasť, kde by boli ľudia ochotní uvažovať rozumne a nechať sa presvedčiť vedeckými faktami.“
Konšpiračné teórie podľa psychológa obsahujú prvok nedôvery voči oficiálnym zdrojom informácií a snahy o ich vyvrátenie sú často interpretované ako známka sprisahania, prípadne sú nedostatky dôkazov považované za znak dobre utajeného sprisahania, čo robí z konšpiračných teórií súbor presvedčení výnimočne odolný voči zmene.
„Podobne aj nepodložené náboženské presvedčenia boli odolnejšie voči zmene a pravdepodobne z podobných dôvodov,“ hovorí vedec. „Náboženstvo súvisí s identitou človeka a s jeho zmyslom života, čo je opäť citlivá oblasť, kde kurz obrany proti pseudovede môže naraziť na snahu človeka brániť svoju identitu a svoj zmysel života.“
-
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
-
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok