Na porovnanie: Veľký kaňon v Arizone
Rozmery: dĺžka 446 km, hĺbka 1,8 km, šírka do 30 km

Najznámejší z obrovských kaňonov Zeme. Vyhĺbila ho rieka Colorado v dôsledku výzdvihu Coloradskej plošiny za posledných 17 (podľa starších názorov 5-6) miliónov rokov.

"Česko-slovenské megakaňony"

Rozmery: dĺžka 40 km, šírka 12 km, maximálna hĺbka 1,5 - 2 km
Útvary hlboké ako Veľký kaňon v Arizone si len málokto spája s územím strednej Európy. A to je chyba. Usadeninami pochované pradávne kaňony nachádzame napríklad v Českom masíve. Vranovický a nesvačilský kaňon známe aj ako vranovická resp. nesvačilská depresia či priekopa, sú skutočne impozantné. Ich maximálna hĺbka presahuje Veľký kaňon, ktorý je dnes najväčšou povrchovou dolinou sveta. Pravda, tieto stredoeurópske kaňony nevytŕčajú na povrch. Práve naopak, ponárajú sa hlbšie pod hrubý pokryv tvorený nasunutými Vonkajšími Západnými Karpatmi. Tam sa strácajú v hĺbke. Vďaka vrtnému a geofyzikálnemu výskumu však vieme, že pokračujú aj do geologického podložia Slovenska. Vznikli koncom druhohôr a začiatkom treťohôr na mieste obrovských zlomov, ktoré sa neskôr, po zaplavení morom, zmenili na podmorské kaňony.

Žemčugský kaňon

Rozmery: dĺžka 160 km, hĺbka 2,6 km, šírka takmer 160 km
Gigantický kaňon Beringovho mora s dvojnásobne väčším objemom ako má Veľký kaňon v Arizone. Nevyhĺbila ho žiadna rieka, ale akési vírivé, vodno-piesočné lavíny, ktoré sa čas od času preženú zaplavenými svahmi kontinentov. Tieto tzv. turbiditné prúdy obsahujú taktiež väčšie úlomky hornín. Vďaka rýchlosti až 20 metrov za sekundu a turbulentnému pohybu svojich častíc dosahujú značnú erozívnu silu, trhajú dokonca káble vedené morským dnom.

Grónsky veľký kaňon

Rozmery: dĺžka 750 km, hĺbka 1 km, šírka 6 km

Grónsky ľad skrýva gigantické údolie vtlačené do skál. Štruktúra vybieha zo stredu ostrova a tiahne sa na severozápad, kde ústi do oceánu. Geológovia ju označili za „megakaňon“, pretože na rozdiel od iných grónskych údolí ju vymodelovala tečúca voda a nie ľadovec drviaci skaly. Ľadovcami vytvarované údolia charakterizuje tvar písmena U, koryto riečnych údolí pre zmenu steny v tvare písmena V a ploché koryto. Objavený „megakaňon“, najdlhší zo všetkých kaňonov Zeme, je takmer o polovicu dlhší ako slávny Veľký kaňon v USA. Keďže ho vymodelovala voda, vznikol koncom treťohôr, pred viac ako štyrmi miliónmi rokov. Vtedy Grónsko ešte nepokrýval stabilný ľadovec.

"Megakaňon" v Antarktíde

Rozmery: dĺžka 300 km, hĺbka 3 km, šírka 25 km
Anglickí geológovia nedávno objavili ďalší skrytý megakaňon, či skôr skryté ľadovcové údolie. Podarilo sa im to pomocou satelitov a špeciálnych radarov, keď tri roky skúmali západoantarktické Ellsworthské výšiny, prastarý horský reťazec, skrytý niekoľkými kilometrami ľadu. Ohromné údolie je kvôli ťarche nadložného ľadovca vtlačené do hĺbky. Na niektorých miestach dokonca leží viac ako dva kilometre pod úrovňou morskej hladiny! Aj antarktický megakaňon vznikol v treťohorách. Paradoxne, vytvorili ho pomerne malé ľadovce - také, aké dnes vidíme na Aljaške.

Baltis Vallis

Rozmery: dĺžka 7-tisíc km, šírka 3 km, hĺbka 50 m
Najdlhší známy kanál v slnečnej sústave nevyhĺbila ho voda, ale láva, konkrétne prúd veľmi "tekutej" (málo viskóznej) lávy. Napriek tomu a pomerne nízkej hĺbke okolo 50 metrov dosahuje ohromnú dĺžku až 7-tisíc kilometrov. Pôvodne bol dokonca ešte o čosi dlhší. O koľko, nevieme. Oba jeho konce sú dnes pomerne nejasné.

Valles Marineris

Rozmery: dĺžka 4-tisíc km, šírka 200 km, hĺbka 7 km

Najväčší riftový systém Marsu. Nevznikol pri horizontálnych pohyboch kôrových platní, ako je typické pre riftové údolia na Zemi. Napokon, Mars platňovú tektoniku s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nemal. Toto ohromné údolie namiesto toho vytvorili pohyby, ktoré v kôre vyvolalo jej zaťaženie rozrastajúcou sa vulkanickou oblasťou Tharsis. Podľa niektorých odhadov týmto údolím svojho času pretekalo až 25-násobne viac vody ako v Amazonke počas obdobia dažďov.

Stredooceánsky rift

Rozmery: dĺžka 10-tisíc km, hĺbka 5 km (leží zhruba 8 km pod hladinou)
Systém údolí v strede najrozsiahlejšieho pohoria Zeme, Stredooceánskeho chrbta. Tiahne sa severojužným smerom v strede Atlantického oceánu na mieste, kde sa platne oceánskej kôry pohybujú smerom od seba.

Ithaca Chasma

Rozmery: dĺžka 2000 km, šírka 100 km, hĺbka 5 km
Rozmery tohto údolia sú o to impozantnejšie, že sa nachádza na drobnom, iba tisíckilometrovom mesiaci Saturnu Tethys (pozemský Mesiac je takmer dvakrát väčší). Jeho vek ako aj pôvod zostáva neistý. Podľa niektorých názorov ide o posledné zachované zvyšky obrovského kráteru, ktorý do tohto malého telesa vyhĺbil pred stámiliónmi alebo miliardami rokov dopad obrovského asteroidu. Iný scenár vzniku hovorí o pohyboch v ľade, ku ktorým došlo pri zamrznutí oceánu, ktorý sa v hĺbke tohto mesiaca kedysi nachádzal. Jeho zamrznutie by vyvolalo objemové zmeny vedúce ku vzniku rozsiahlych puklín. Ithaca Chasma (perexový obrázok) by mohla tou najväčšou z nich.

Kanály na Veste

Rozmery: dĺžka zrejme takmer 1800 km, šírka 10-20 km

Iba o málo kratší je systém kanálov, ktoré sa nenachádzajú na planéte ani mesiaci, ale na asteroide (planétke, či ešte správnejšie protoplanéte) Vesta. Hoci ide o druhé najväčšie teleso pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, nedosahuje dostatočné rozmery ani nato, aby nadobudlo guľovitý tvar typický pre planéty a väčšinu mesiacov. Napriek tomu je Vesta domovom rovníkových kanálov, ktoré zrejme obopínajú celý jej obvod. Pravda, nie sú to skutočné kanály ale sieť údoliam podobných útvarov, ktoré na Veste zanechali dávne impakty asteroidov.

-

Obrázky: NASA, public domain, Martin St-Amant

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet