Cleveland sa rozprestiera na južnom brehu Erijského jazera a po Columbuse je druhým najväčším mestom štátu Ohio. V roku 1915 tu Slovenská liga v Amerike a Český národný výbor podpísali Clevelandskú dohodu. Pospísanie dokumentu bolo významným krokom na ceste k vytvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Ale toto nie je článok o histórii, i keď sa k nej v texte niekoľkokrát vrátim. Prírodovedné múzeum v Clevelande som navštívil viackrát a vždy to stálo za to. Veľkosťou ani rozsahom expozície síce nepatrí medzi najväčšie múzeá v Spojených štátoch, pýši sa však viacerými jedinečnými exponátmi a osobitosťami, vďaka ktorým sa jeho návšteva stane výnimočným zážitkom.



Budova sa nachádza v okrsku University Circle, kde sídlia viaceré ďalšie významné výskumné, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Pri vstupe vás privíta nadpis na stene s výrokom Carla Sagana „Niekde čaká na objavenie niečo neobyčajné“. Vhodnejšie motto si nemohli vybrať.

Predhistorický život

Väčšina exponátov je vystavená v štyroch hlavných sekciách. Už pri kupovaní vstupenky sa ocitnete v dobách dávno minulých, pretože sa budete nachádzať v hale predhistorického života (Kirtland Hall of Prehistoric Life). Expozícia začína chronologicky od najmladšej geologickej periódy kenozoika. Treťohory a štvrtohory reprezentujú fosílne kosti vyhynutých cicavcov a vtákov. Nechýbajú medzi nimi celé zmontované kostry dvoch ikonických amerických druhov – chobotnatca mastodonta a obrieho pásavca glyptodonta.

Exponáty mezozoika čiže druhohôr zaberajú väčšinu rozlohy haly a ako to už býva, patria sem najpôsobivejšie kúsky múzea. V strede miestnosti proti sebe stoja dve obrovské kostry odvekých rivalov tyranosaura a triceratopsa. Ďalšie duo predátora a jeho potenciálnej koristi, tentokrát však z obdobia jury, predstavuje populárny teropód Allosaurus a obskúrny sauropód Haplocanthosaurus.

Clevelandské múzeum je majiteľom holotypu* tohto málo známeho, no pre paleontológov dôležitého dlhokrkého dinosaura. Haplocanthosaurus s prezývkou „Happy“ totiž predstavuje najprimitívnejšiho zástupcu skupiny diplodokoidov, do ktorej patria slávne rody Diplodocus, Apatosaurus a Brontosaurus.

*Holotyp je biologický exemplár, na základe ktorého bol opísaný predmetný druh. Spravidla ide o dermoplastický či tekutinový preparát alebo v prípade paleontológie o fosílne zvyšky.

Spektrum veľkých dinosaurov dopĺňa zmontovaná kostra hadrosaura rodu Edmontosaurus. Jeho hrebenatí príbuzní Parasaurolophus a Corythosaurus sa museli uspokojiť iba s lebkami a siluetami tiel na stene.

Zaujímavý a kontroverzný druh dinosaura predstavuje Nanotyrannus lancensis – podľa väčšiny odborníkov ide iba o mladého jedinca druhu T. rex. Múzeum vlastní holotyp prezývaný „Jane“. Replika jej lebky je vystavená v hale, kým celá vystavená kostra sa nachádza obďaleč vo vestibule.

Medzi dôležité dinosaurie exponáty patrí Coelophysis, ktorého zmontovaná kostra pozostáva kompletne z fosílnych kostí a nie replík. Skrz Coelophysis a obdobie triasu sa plynule dostávame k prvohorám. Americkým štandardom sú skelety protocicavca s plachtou dimetrodonta či veľkého praobojživelníka eryopsa. Niektorým tabuľkám s opisom by sa hodila aktualizácia, pretože nazývať dnes dimetrodonta „fin back reptile“ čiže „plachtochrbtý plaz“ je dosť zavádzajúce.

Ohio nepatrí medzi štáty s rozsiahlym fosílnym záznamom druhohôr. Skameneliny dinosaurov by ste tu hľadali márne. Jeho fosílne bohatstvo sa datuje do omnoho skoršieho obdobia, devónu. Táto geologická perióda sa zvykne nazývať „vek rýb“ kvôli množstvu rôznorodých rybovitých stavovcov, ktoré sa vtedy rozvíjali.



Múzeum tak hostí jednu z najbohatších zbierok devónskych rýb na svete. Expozícii kraľuje „Dunk“ – obrí panciernatec Dunkleosteus. Nájdete tu vystavenú jeho impozantnú lebku s hlavovým štítom a tiež model v životnej veľkosti. Nechýba ani množstvo fosílií devónskych bezstavovcov, najmä hlavonožcov. Dávny svet prvohorných morí oživujú podarené diorámy.

Galéria pôvodu človeka

Mesto Cleveland patrí medzi významné svetové centrá výskumu a ochrany primátov. Zoologická záhrada v Clevelande sa pýši jednou z najväčších zbierok primátov v Severnej Amerike a podobne je na tom aj múzeum. Samozrejme s tým rozdielom, že tunajšie opice nie sú živé. :)

Galérii pôvodu človeka patrí samostatná sekcia v hale predhistorického života. Bola otvorená v roku 2013 a patrí medzi najmodernejšie výstavy ľudskej evolúcie na svete. Expozíciu tvoria najmä odliatky fosílnych kostí hominidov rôznych druhov a náučné tabule. Najdôležitejším kusom expozície je odliatok kostry a model slávnej Lucy. Pozostatky „beatlesáckeho“ australopitéka objavil v roku 1974 v Etiópii vtedajší kurátor múzea Donald Johanson.

Zem a planetárny prieskum

Nasledujúca miestnosť – Reinberger Hall of Earth and Planetary Exploration – spája geológiu a astronómiu. Interaktívna galéria vás prevedie kompletnou históriou kozmu, od veľkého tresku cez vznik Zeme a evolúciu života po súčasnosť. Samozrejmosťou sú interaktívne panely a terminály, ktoré hravou formou poučia o pohyboch ľadovcov, dopadoch asteroidov či vulkanizme.

Samostatná miestnosť haly obsahuje rozsiahlu expozíciu minerálov, drahokamov a šperkov. Zbierku múzeu daroval priemyselník a filantrop Jephta Wade. Jeho galéria drahokamov a šperkov vystavuje úžasné kúsky vrátane diamantov, smaragdov, zafírov a opálov, z ktorých sú mnohé vkusne zapracované do unikátnych šperkov. Naozajstné potešenie pre oko.

Ich celková hodnota však bledne v porovnaní so „svätým grálom“ galérie – skutočným kameňom z Mesiaca. Exemplár pochádza zo vzoriek hornín, ktoré z povrchu mesiaca priniesli astronauti misie Apollo 12. Štvrťkilový kus bazaltu bol súčasťou vyše tri miliardy rokov starého lávového prúdu, až kým ho pred asi 228 miliónmi rokov odtiaľ nevytrhol náraz asteroidu. Odvtedy ležal na mesačnom povrchu, dokiaľ ho v roku 1969 nezdvihol astronaut Alan Bean.

Keď som pri vesmíre, spomenul som už, že sa múzeum môže pochváliť vlastným planetáriom a observatóriom?

Zaujímavým prvkom vo vestibule múzea je veľké Foucaultovo kyvadlo. Pomocou tohto zariadenia francúzsky fyzik Léon Foucault v roku 1851 verejne demonštroval rotáciu Zeme okolo svojej osi. Kyvadlo sa totiž zdanlivo mierne vychýli po každom hojdavom pohybe, v skutočnosti sa však posúva Zem pod ním. Kovová guľa kyvadla váži približne 120 kilogramov a visí na takmer 10 metrov dlhom lane. Okolo sú postavené kocky domina, ktoré postupne padajú s pohybom kyvadla.

Ekológia človeka

Osobitým rázom sa vyznačuje hala ekológie človeka (Sears Hall of Human Ecology), ktorá integruje svetové ekosystémy a ich faunu a flóru s kultúrou domorodého obyvateľstva. Jednotlivé diorámy s exponátmi sú rozdelené podľa jednotlivých biómov a geografických oblastí.



Takže napríklad subsaharskú Afriku reprezentujú preparáty veľkých mačkovitých šeliem, antilop či pštrosa doplnené o artefakty rôznych afrických kmeňov. Analogicky je arktická oblasť zastúpená pižmoňom, ľadovým medveďom a sovou snežnou, ale aj člnmi a rybárskym náradím Inuitov. Keďže sa nachádzame v Spojených štátoch, dôraz sa kladie najmä na rastlinstvo a živočíšstvo Nového sveta a kultúru amerických Indiánov.

Unikátny, rozkošný a trochu morbídny exponát predstavuje pes Balto. Slávny sibírsky husky viedol v roku 1926 psí záprah, ktorý mal doručiť protizáškrtové sérum z Anchorage do vzdialenej dediny Nome. Záprahu sa skutočne podarilo sérum dodať včas. Epidémia záškrtu v Nome tak bola zažehnaná a psí záchrancovia sa stali oslavovanými celebritami. Zhodou okolností sa heroické psy neskôr dostali do Clevelandu, kde dožili zaslúžený dôchodok. Samotný Balto sa dožil 14 rokov a jeho vypchaté telo sa stalo súčasťou trvalej expozície Clevelandského múzea.

Vtáky, zvieratá a rastliny Ohia

Expozícia domácej flóry a fauny Ohia s bohatým zastúpením vtáctva sa nachádza v suteréne spolu s centrom pre objavovanie (Smead Discovery Center), čo je v podstate detský kútik s množstvom interaktívnych aktivít a hier.

Mňa osobne zaujali najmä vypchaté exempláre holuba sťahovavého. Tento vyhynutý vták bol kedysi najpočetnejším operencom Ameriky s celkovou populáciou odhadovanou na 3 až 5 miliárd jedincov. Ani nesmierne veľké počty ho nezachránili pred vyhubením človekom.

Faunu Ohia môžete obdivovať tiež v exteriéri v centre divokej prírody (Perkins Wildlife Center), ktoré je súčasťou múzea. Pozostáva z priestranných výbehov pre živé zvieratá a vysadených pôvodných rastlinných druhov. Stretnete tu napríklad kojoty, skunky či orliaky bielohlavé.

Takže ak sa niekedy ocitnete v Ohiu, neváhajte a urobte si výlet do Clevelandu. Okrem múzea tu milovníci prírody nájdu tiež špičkovú zoo, akvárium a botanickú záhradu.



-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Webstránka múzea

Fotografie: autor

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet