V ďalšom pokračovaní seriálu nadviažeme na tému megastavieb predchádzajúceho dielu, v ktorom sme si hovorili o Jerichu, ako aj na skorší diel, v ktorom sme si spomenuli prvé experimentovanie usadlých ľudských komunít s pestovaním a domestikáciou plodín.

Ukážeme si, že takzvaná neolitická revolúcia možno nie je podmienkou vzniku vyspelých ľudských spoločenstiev, ale presne naopak, ich dôsledkom.

Takmer písmo?

Jericho, o ktorom sme si hovorili naposledy, je najznámejším „takmer mestom“, ktorého stavby sa objavili krátko po skončení posledného zaľadnenia. No poznáme aj ďalšie. Napríklad rovnako staré severosýrske nálezisko Jerf el Ahmar ponúklo dôkazy osady so zložitou architektúrou a veľkou centrálnou budovou na uskladňovanie pestovaného (ale nezdomácneného) obilia. Druhá pozoruhodná stavba náleziska, menšia, okrúhla, bola zámerne spálená. Potvrdzuje dôležitosť rituálov pre obyvateľov. V sutinách sa podarilo objaviť veľké lebky turov, ktoré pôvodne viseli na stenách – ďalší príklad v tých časoch rozšíreného kultu dobytka, ktorý podľa niektorých archeológov viedol k jeho zdomácneniu.

Niektoré významné neolitické náleziská Blízkeho východu.

Veľmi zvláštne sú nálezy malých (6 cm) kamenných dosiek, s vrytými znakmi, ktoré pripomínajú piktogramy hadov, dravých vtákov, štvornohých zvierat, hmyzu alebo rôzne abstraktné symboly. Francúzska archeologička Danielle Stordeurová navrhla, že ich účelom bolo predstavovať nejaký typ záznamu alebo niesť akúsi správu. „Ak by neboli o 6 tisíc rokov staršie ako prvé písmo, nikto by neváhal a boli by označené za symbolických kód, neolitické hieroglyfy,“ píše archeológ Steven Mithen.

Morbídne svätyne

Podobné zobrazenia môžeme nájsť na 100 kilometrov severnejšom nálezisku Göbekli Tepe. Hoci na prvý pohľad môže evokovať Stonegenge, je dvakrát tak staršie.

Tvoria ho kamenné kruhy s priemerom 5 až 10 metrov vztýčené pred približne 11 600 rokmi. V kruhoch sa nachádzajú opracované kamenné piliere v tvare písmena T, obkolesujúce dva vnútorné piliere. Na pilieroch možno vidieť nízke aj vysoké reliéfy. Niekedy sú abstraktné a evokujú božstvá, inokedy zobrazujú zvieratá ako hady, líšky, škorpióny a hyeny.

Ani stopa po bohyni Matke, ktorej uctievanie bolo v iných končinách a iných obdobiach praveku bežné, všetky zobrazené tvory sú zvieratá - samce. A nepôsobia práve upokojujúco. „V skutku, namiesto predstavy zdravej plodnosti a rozmnožovania, vynárajúce sa náboženské motívy z Jerf el Ahmar a Göbekli Tepe sa týkajú strachu a hrozieb z divočiny,“ upozorňuje Mithen.

A čo je udivujúce, keď miesto neolitickí ľudia pred 10-tisíc rokmi opúšťali, nenechali ho len tak. Pochovali ho pod niekoľkými tonami zeme.

Megality lovcov a zberačov

Obyvatelia sa spoliehali výhradne na divoké rastliny a zvieratá – neexistuje dôkaz o prítomnosti domestikovaných druhov. Archeológovia v okolí Göbekli Tepe neobjavili ani žiadne známky trvalého osídlenia.



Hojnosť nájdených kostí havranov a vrán, zvierat, o ktorých je známe, že ich priťahujú ľudské mŕtvoly svedčí, že nech už bolo účelom stavieb čokoľvek, úzko to súviselo so smrťou. Podľa archeológa Klausa Schmidta išlo o pútnické miesto, ktoré priťahovalo ľudí zo vzdialenosti vyše 150 km.

Na vybudovanie takejto stavby bolo potrebné organizovať prácu stoviek ľudí. „Podobnú úroveň spoločenskej zložitosti sme začiatkom neolitu nečakali,“ zdôrazňuje nemecký archeológ Jens Notroff.

Göbekli Tepe nebolo unikátnym zjavom. V 90. rokoch sa v juhovýchodnom Turecku podarilo objaviť nálezisko Nevali Çori, kde popri ľudských sídlach archeológovia našli taktiež viaceré kultové stavby, o niekoľko stáročí staršie ako hradby Jericha. Turecké nálezisko uchvátilo vyspelými kamennými svätyňami a zároveň vydesilo ich obludnými vyobrazeniami. Jedno napríklad zobrazovalo hada obtočeného okolo tváre muža, v inom dravý vták pristáva na hlavách objímajúcich sa dvojčiat. Najvýraznejším znakom Nevali Çori sú však ohromné antropomorfné megality, skaly v tvare písmena T, s vyrytými motívmi podlhovastých ľudských hláv bez tváre a ľudských rúk.

Podobný rukopis nesú 11-tisíc rokov staré zvyšky osád sýrskych nálezísk Tell 'Abr a Dja'de, vyznačujúce sa veľkými, dekorovanými kultovými budovami. A taktiež takmer 12-tisíc rokov staré jordánske nálezisko Wadi Faynan. Dosahuje rozmery dvoch tenisových kurtov a tak trochu pripomína obrovský kamenný amfiteáter s lavicami z jednej strany obkolesujúcimi akúsi kruhovú budovu, zdanlivo postavenú na oslavy, hody, rituály alebo čosi zlovestné. Archeológ Steven Mithen totiž v žliabkoch, ktoré z neho vedú k zemi, napríklad vidí stavebné prvky slúžiace na odvádzaní krvi, ktorá v rituáloch opustila v zvieracie či ľudské hrdlá.

Rituály a domestikácia

„Rituály a slávnosti mohli byť podnetom, ktorý motivoval ľudí zhromažďovať sa počas istých príležitostí na istých miestach,“ hovorí ďalej Jens Notroff. „Možno sa nové zdroje potravy a nové spôsoby jeho získavania rozvíjali, aby uspokojili tento dopyt.“

Súhlasia s tým aj zistenia genetiky, podľa ktorých pochádza domestikovaná pšenica z divej pšenice, ktorá rastie asi 20 km od náleziska Göbekli Tepe. Klaus Schmidt si preto myslí, že k stavbe svätyne mohla viesť snaha ochrániť veľkú akumuláciu divokej pšenice pred stádami divých oslov a gaziel, čo prinútilo okolité komunity ľudí spolupracovať alebo dokonca divokú pšenicu pestovať. Alebo naopak, kým niektorí ľudia zrejme sezónne pracovali na konštrukcii monumentov, iní im zabezpečovali potravu zberom divokých zŕn. Niektoré samozrejme cestou k miestu prác vypadli. Opakovaným procesom prednostného zberu najbližších rastlín sa tak postupne a mimovoľne domestikovala pšenica.

Mimochodom, do procesu, ako vznik vyspelých ľudských spoločenstiev viedol k poľnohospodárstvu, umožňuje názorne nahliadnuť práve nálezisko Jerf-el Ahmar z úvodu článku. Archeológovia tu objavili trvalo osídlenú osadu, ktorej obyvatelia spočiatku zbierali rozmanité divoké obilniny a strukoviny. V archeologickom zázname však niektoré z nich postupom času prevládajú. A sú to práve tie, ktoré boli neskôr domestikované.



-

Za odborný dozor a cenné pripomienky k textu autor ďakuje archeológovi Branislavovi Kovárovi PhD.

-

Zdroje:
Hayden, B. (2007): Agriculture/Origins Social Consequences. IN Pearsall, D.: Encyclopedia of Archeology. Academic Press.
Mithen, S. (2006): After the Ice: A Global Human History 20,000-5000 BC. Harvard University Press.
Richard, S. (2007): Archaeology of the Near East: The Levant. IN Pearsall, D.: Encyclopedia of Archeology. Academic Press.
Robson, D. (2014): Civilization's True Dawn. In: The Human Story. New Scientist Collection.

Obrázky: gvep.fr, Teomancimi, fair use

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet