26.08.2016-11:25:00   |   Dušan Valent
#Dejiny človeka
Ubehlo takmer 11 700 rokov, odkedy pri prameni neďaleko palestínskych vrchov vyrástlo niečo dovtedy nevídané – niekoľko okrúhlych stavieb so slamenými strechami. A medzi nimi sa krčili úkryty z konárov a haluzí, ktorých tradícia tu siaha 10-tisíc rokov do ešte hlbšej minulosti. Prekrývanie starého s novým a staronovým tu bolo v skutku symbolické.



V osade by ste nenašli žiadne ulice, výstavba pripomínala zhluk domov. Krátko po konci posledného zaľadnenia tu žilo približne 500 ľudí. Bolo to prvý raz v histórii, keď jedno miesto stabilne obývala ľudská populácia dostatočne početná na to, aby sa zaobišla bez výmeny členov s okolitými skupinami a vyhla sa príbuzenskému kríženiu.

V minulých stáročiach tu na jar táborili ľudia natúfiánskej kultúry*. Zanechali po sebe charakteristické kosákovité nástroje. Zrejme tu zberali obilie, hrach a šošovicu a keď dozreli, presunuli sa inam. Napokon ale zostávali dlhšie a prichádzali skôr, až sa história zopakovala. Usadlý spôsob života sa znovuzrodil a jedným z jeho manifestácií bolo Jericho.

Obrovité stavby

Ubehlo niekoľko storočí a v Jerichu žilo viac ako tisíc, možno až dvetisíc ľudí. Rozsiahla plocha okolitých lesov padla za obeť vykurovaniu alebo slúžila na pestovanie. Ľudia síce naďalej často lovili, no zároveň pestovali divokú pšenicu, jačmeň či strukoviny.

Vyrástol tu 3,6 m vysoký múr. Nechránil však mesto pred útokmi, pretože ho neobkolesoval celé a po dvesto rokoch ho prekryli odpadky a sutiny. Potom ho už neobnovili. Archeológ Ofer Bar-Yosef preto došiel k záveru, že slúžil na ochranu pred záplavami a bahnotokmi. Tie osadu ohrozovali jednak kvôli klíme a intenzívnejším zrážkam, a jednak kvôli odlesňovaniu, po ktorom zostávala nespevnená, vodou ľahko odnášaná pôda.



V čase, keď múr prekryli sutiny, už takúto bariéru obyvatelia nepotrebovali. Jericho doslova vyrástlo. Opakované budovanie obydlí na troskách tých predchádzajúcich viedlo k vyzdvihnutiu celej osady nad úroveň okolitého terénu.

Pred viac ako 10 300 rokmi pribudla 8,5 m vysoká Jerišská veža, niekedy označovaná za „prvý mrakodrap“ (5 tisícročí bola najvyššou stavbou sveta). Neslúžila primárne ako rozhľadňa. Bola účelovo situovaná vzhľadom k letnému slnovratu, čo naznačuje kultový význam. Archeologička Kathleen Kenyonová objavila stopy po stavbách pripojených na severnú stranu veže, ktoré mohli slúžiť na uskladňovanie obilia. Izraelský archeológ Ofer Bar-Yosef pre zmenu predpokladá, že sa tak dobre zachovala vďaka tomu, že na nej pôvodne spočívala vyvýšená plošina z nepálených tehál.

Život s mŕtvymi

Zmes starého a nového v Jerichu podčiarkuje aj ďalšia zvláštnosť. Hoci obyvateľstvo spôsobom života zodpovedalo mladšej dobe kamennej (neolitu), chýbal tu zásadný aspekt „neolitickej výbavy“ – keramika. Akékoľvek nádoby, taniere či poháre boli z kameňa a zrejme aj dreva (ktoré sa nezachovalo). Túto éru úplného začiatku mladšej doby kamennej preto označujeme ako predkeramický neolit A (PPNA).

Ľudia tu „žili“ s mŕtvymi. Pochovávali ich pod podlahami svojich domov, alebo ukladali medzi steny. Telo však po pochovaní neodpočívalo v pokoji. Potom, ako mäkké tkanivá tiel zhnili, zvyšky znovu vykopali a odňali im lebky, aby ich neskôr pochovali inde.**

„Prvé Jericho“ bolo opustené pred viac ako 9500 rokmi. Miesto zostalo pusté niekoľko stáročí, dokiaľ tu pred asi 8800 rokmi nevyrástla nová osada.



Jericho bolo podľa archeológa Stevena Mithena nepochybne najväčšou osadou (a neskôr vlastne mestom) predkeramického neolitu. „No je jasné, že viac nemôžeme identifikovať toto nálezisko ako miesto, kde sa zrodil samotný neolit,“ uvádza vedec. Vo svetle vykopávok z oblasti úrodného polmesiaca sa podľa neho dokonca zdá, že samotné údolie rieky Jordán bolo pomerne okrajové pre spoločenský, ekonomický a ideologický vývoj, z ktorého sa zrodil neolitický svet.

Na celom Úrodnom polmesiaci vyrastali osady či dokonca prvé mestá nesúce ten istý kultúrny rukopis ako Jericho. Nachádzame okrúhle obydlia, pochovávanie pod podlahami, rituály asociované s lebkami a spoliehanie sa na lov divokej zvery a pestovanie divokých alebo miestami aj prvotných domestikovaných plodín.

Medzi najudivujúcejšie stavby, ktoré sa v tomto čase zrodili, jednoznačne patria svätyne vágne pripomínajúce Stonehenge, ale dvakrát staršie a nesúce bizarné, či skôr obludné vyobrazenia. Ale o nich si viac povieme nabudúce.

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky k textu autor ďakuje archeológovi Branislavovi Kovárovi PhD.

-



Poznámky
* pohrebné postupy aj nástroje obyvateľov Jericha zodpovedali neskorým natúfiáncom, obyvatelia mesta boli zrejme ich potomkami
** Neskôr, keď sa Jericho stalo mestom (neskôr, v období predkeramického neolitu B - PPNB), táto posadnutosť lebkami prerástla prosté presúvanie kostí. Lebky nebožtíkov pokrývali hlinené alebo štukatúrové masky s ulitami symbolizujúcimi oči

Zdroje:
Hayden, B. (2007): Agriculture/Origins Social Consequences. IN Pearsall, D.: Encyclopedia of Archeology. Academic Press.
Mithen, S. (2006): After the Ice: A Global Human History 20,000-5000 BC. Harvard University Press.
Richard, S. (2007): Archaeology of the Near East: The Levant. IN Pearsall, D.: Encyclopedia of Archeology. Academic Press.
Robson, D. (2014): Civilization's True Dawn. In: The Human Story. New Scientist Collection.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail