07.09.2017-01:51:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
#Zbúrané mýty
Na Slovensku v súčasnosti rozlišujeme štyri druhy očkovania: povinné, odporúčané, pred cestou do cudziny a z cudziny a na vlastnú žiadosť (1). Povinné očkovanie sa podľa platnej schémy má aplikovať najneskôr do 18. mesiaca od narodenia (samozrejme s individuálnymi rozdielmi a ak nie je kontraindikácia).

Keďže ide o podanie zdanlivo veľkého množstva antigénov do tela, ktoré nemá úplne vyvinutý imunitný systém, objavili sa hlasy rodičov a aktivistov, ktorí sa pýtajú, či nie je škodlivé vystaviť práve narodeného človeka toľkým očkovacím látkam.



Podľa aktuálnej schémy sa má dieťa povinne zaočkovať proti 10 infekčným ochoreniam. Ak k tomu pripočítame aj nepovinné, odporúčané očkovania (napr. proti rotavírusovým nákazám), číslo stúpa. Ako je to teda s bezpečnosťou? Neohrozujeme mladučký imunitný systém nadmerným očkovaním?

Imunitný systém u najmenších

Veľmi zjednodušene povedané, biele krvinky, ktorých funkcia je prevažne imunitná, sa delia na dve veľké skupiny – lymfocyty a granulocyty. Práve konkrétna podskupina lymfocytov (tzv. B-lymfocyty) majú schopnosť vytvárať si imunitnú pamäť. To je základný poznatok, z ktorého vyplýva podstata fungovania očkovania.

Potom, ako sa náš imunitný systém dostane do kontaktu s konkrétnym antigénom (napr. na povrchu vírusu osýpky), si B-lymfocyty „zapamätajú“ ako antigén vyzeral a sú schopné produkovať protilátky proti vírusu osýpky po celý zvyšok života. To je dôvod, prečo po prekonanej infekcii alebo zaočkovaní sa človek bez poruchy imunity nemôže druhýkrát nakaziť osýpkami.

Žiaľ, pre väčšinu ostatných infekčných ochorení to nie je také jednoduché. Ochorenia ako čierny kašeľ, tuberkulóza a mnohé iné sa môžu vyskytnúť aj viackrát počas života. Pri niektorých dokonca ani očkovanie nie je zárukou stopercentnej ochrany pred infekciou (konkrétne pri tuberkulóze, tu ale očkovanie chráni pred najťažšími, tzv. miliárnymi formami, ktoré majú rýchly a často fatálny priebeh).

Lymfocyty sa vyvíjajú už v 14. týždni tehotenstva. Počet receptorov na povrchu bunky imunitného systému, ktoré rozpoznajú cudzorodé antigény, je takmer nekonečný. Odhadom a matematickými postupmi je možné určiť počet 108 až 1011.



Teoreticky by teda mal existovať špecifický receptor pre každý antigén, ktorému by mohlo byť dieťa exponované, avšak rôzne genetické faktory, ktoré nie je možné odhaliť (mutácie, rekombinácie, ...) umožňujú neexistenciu špecifického receptora pre úplne každý antigén – to je príčina tzv. non responderov, teda pacientov, u ktorých aj po očkovaní nevznikajú protilátky.

Novorodenec je schopný reagovať na očkovanie už niekoľko hodín po narodení. Napríklad dieťa narodené matke s hepatitídou B je schopné produkovať špecifické protilátky proti tomuto vírusu, ak je ihneď zaočkované.

Samozrejme, imunitný systém novorodencov a dojčiat nie je rovnocenný dospelému. Síce telíčka našich najmenších dokážu vyprodukovať všetky biele krvinky, odpovede B-lymfocytov sú až do 2. roka života podstatne slabšie. To je dôvod, prečo sú malé deti výnimočne náchylné k niektorým infekciám (napr. k hemofilovým a pneumokokovým nákazám). Niektoré dôležité súčasti imunity získavajú deti v prvých mesiacoch len pasívne, dojčením od matky (2).

Existuje hranica pre imunitnú kapacitu dieťaťa?

Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov (výpočtami sa zistilo, že ide o číslo 109 až 1011). Reakcia je limitovaná počtom B-lymfocytov a fyziologickými schopnosťami tela produkovať takéto množstvo protilátok. Ostávame teda v rovine teórie.

Aká je skutočná schopnosť tela reagovať na antigény? Alebo, na koľko vakcín, podaných naraz, je schopné dieťa reagovať?

Bolo zistené, že účinná koncentrácia protilátok na jeden epitop (malá oblasť molekuly antigénu, ktorú rozoznávajú imunitné receptory) je okolo 10 ng/l. Takéto množstvo protilátok vytvorí približne 103 B-lymfocytov na ml. Po týždni vytvorí jeden takýto B-lymfocyt dostatočný počet ďalších lymfocytov pre vytvorenie spomínanej potrebnej koncentrácie protilátok.

Inými slovami, na vytvorenie špecifickej imunitnej odpovede z jedného B-lymfocytu stačí týždeň.



Počítajme, že každá vakcína obsahuje približne 100 antigénov a 10 epitopov na 1 antigén (čo v skutočnosti nie je pravda, niektoré vakcíny obsahujú len 1 antigén, ale pre jednoduchšie a názornejšie počítanie nadhodnoťme skutočný počet). Ak ďalej počítame s faktom, že v 1 mililitri krvi je okolo 107 B-lymfocytov, z celkového výpočtu dostaneme, že dieťa má teoretickú kapacitu odpovedať asi na 10 000 vakcín kedykoľvek. Ak by sme použili hoci 11 vakcín naraz, využijeme len 0,1 % kapacity imunitného systému (3).

Aj napriek tomuto faktu sa neustále znižuje počet antigénov vo vakcínach. Ak porovnáme hexavakcínu z roku 1994 a dnes, zistíme, že z počtu 3002 antigénov sme sa dostali na počet 40 - 43 antigénov. (4)

Byť očkovaný je právo

Odhaduje sa, že očkovanie celosvetovo zabráni 2 - 3 miliónom úmrtí za rok. Smutná správa je, že napriek tomu približne 1,5 miliónov detí zomrie za rovnaký čas na infekčné ochorenie, proti ktorému existuje vakcína (5).

Nesmieme zabúdať, že očkovanie patrí medzi základné preventívne výkony v medicíne a podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 1994, ktoré bolo osvojené Európskym fórom národných zdravotníckych organizácií, má každé dieťa právo byť imunizáciou chránené proti infekčným chorobám. Rodičia, lekári a štát sú povinní toto právo realizovať (6).

-

Zdroje:
1. VYHLÁŠKA 585/2008 Z.z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrola prenosných ochorení, v znení č. 273/2010 Z.z., 544/2011 Z.z. dostupné na: http://zakonypreludi.sk/zz/2008-585
2. Vargová V. a kol.: Vybrané kapitoly z pediatrie. Košice: Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2012. 330 str.
3. Oleár V., Krištúfková Z., Klement C. et al.: Kapitoly z vakcinológie I. Banská Bystrica: Vydavateľstvo PRO, 2014. 319 str.
4. Offit, P. A. et al.: Addressing Parents´ Concerns: Do Multiple Vaccines Overwhelm or Weaken the Infant´s Immune System? Pediatrics 2002; 109:124-9
5. dostupné na: http://who.int/immunization/monitoring_surveillance/global_immunization_data.pdf
6. dostupné na: http://www.who.int/china/mediacentre/releases/2015/20150429/en/
7. http://sprievodcaockovanim.sk/povinne-ockovanie-na-slovensku/
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail