18.10.2017-07:02:00   |   Jakub Podhorányi
#Veda
#Myslenie
Natrafiť na pojem experiment je dnes pomerne jednoduché. Veľkú popularitu majú napríklad internetové videá vydávajúce sa za "sociálny experiment".

To, že niečo pomenujeme ako experiment, však neznamená, že to experiment naozaj je. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na povahu psychologického experimentu (dané videá sa často tematicky prelínajú s predmetom sociálnej psychológie, ktorú som vyštudoval) a objasniť, čo všetko by mal "skutočný" experiment spĺňať.



Hypotézy a výskumné otázky

Začneme pekne od podlahy, hypotézou. Hypotéza predstavuje predpoklad o nejakom jave. Ako príklad použijeme typickú tému "sociálnych experimentov" - pomoc dobre oblečenému pánovi verzus otrhanému bezdomovcovi (jeden z mnohých príkladov môžete vidieť nižšie). Jedna z možných hypotéz znie: oblečenie ovplyvňuje spôsob, akým k nám druhí pristupujú. Predpoveď, ktorá z hypotézy vyplýva, by mohla znieť nasledovne: "Dobre oblečenému pánovi pomôže viac ľudí, ako otrhanému bezdomovcovi".



Pri formulácii hypotéz je najlepšie vychádzať zo zistení vedeckých výskumov, vďaka čomu získavame pevnú pôdu pod nohami (nepredpokladám, že by autori "sociálnych experimentov" bežne rešeršovali vo vedeckých zdrojoch a až potom začali "experimentovať"). V zásade však môžeme vychádzať aj z laického presvedčenia (v našom prípade niečo ako "šaty robia človeka"). Koniec koncov, všetky predpoklady ešte len budeme overovať samotným experimentom.

Ak nemáme k dispozícii dostatok spoľahlivých podkladov (prípadne keď si rôzne zdroje navzájom odporujú), z ktorých by sme mohli vychádzať, namiesto hypotézy a jej predpokladov najskôr stanovíme výskumnú otázku. Namiesto "Dobre oblečenému pánovi pomôže viac ľudí, ako otrhanému bezdomovcovi" by sme teda použili "Pomôže viac ľudí dobre oblečenému pánovi, než otrhanému bezdomovcovi?".

Premenné

Ďalším základným pojmom je premenná. Premennú predstavuje prakticky čokoľvek, čoho hodnota sa mení, prípadne čo existuje vo viacerých variantoch. Napríklad vek (nadobúda takú hodnotu, ako je niečo staré), poradie v súťaži (hodnoty ako prvý, druhý atď.),rod (hodnoty muž/žena)...



Ak sa pozrieme na náš príklad s dobre oblečeným pánom a otrhaným bezdomovcom, bez veľkej námahy identifikujeme premenné. Prvou je oblečenie nastrčeného figuranta, ktoré nadobúda buď otrhanú bezdomoveckú "povahu", alebo je na prvý pohľad drahé. Druhou premennou je počet ľudí, ktorí figurantovi poskytli pomoc.

Podľa charakteristík rozlišujeme niekoľko typov premenných. Z experimentálneho hľadiska sú dôležité dva druhy - nezávislá a závislá.

Experimentálne vs. neexperimentálne metódy

Zjednodušene sa dá povedať, že existujú dva spôsoby, pomocou ktorých môžeme testovať stanovenú hypotézu, prípadne hľadať odpoveď na výskumnú otázku. Buď budeme sledovať, čo sa udeje bez nášho zásahu, alebo začneme s niektorým aspektom prostredia manipulovať a pozorujeme vplyv na premenné, ktoré nás zaujímajú.

Pokiaľ bez zásahu pozorujeme a zbierame dáta, ide o takzvaný observačný výskum. Výhodou tohto typu výskumu je, že vďaka absencii akýchkoľvek zásahov výskumníka poskytuje predstavu o danom jave v prirodzenom prostredí. Platíme za to však určitú cenu. Síce získame informácie o súčasnom výskyte javov, avšak tieto dáta nám neumožňujú tvrdiť čokoľvek o príčinnej súvislosti (kauzalite) medzi nimi. Ak by sme sa napríklad rozhodli bez zásahov pozorovať mesto a zaznamenali by sme, že ľudia skutočne pomáhajú častejšie dobre oblečeným pánom než bezdomovcom (keď sa im prihodí niečo zlé), nemôžeme vyhlásiť, že príčinou je otrhané oblečenie. Môžeme tvrdiť len to, že v núdzi je otrhané bezdomovecké oblečenie tzv. prediktorom pre zníženú nápomocnosť od iných, pretože oba javy sa objavujú súčasne.

S korelačnými zisteniami ide ruka v ruke problém tertium quid (tretia osoba, prípadne vec neurčitého charakteru). Ide o to, že v skúmanom jave môže vystupovať ďalšia premenná, o ktorej existencii však nevieme. A práve tá môže byť skutočnou príčinou pozorovaných zmien.



V našom príklade by takouto treťou premennou mohol byť napríklad zdravotný stav. Ľudia mohli prejaviť menšiu ochotu pomôcť nie preto, že by bol figurant oblečený ako bezdomovec, ale z obavy, že by sa mohli nakaziť, pretože ľudia s výzorom bezdomovca častejšie prenášajú infekčné ochorenia. Aby sme získali údaje, ktoré pomôžu odhaliť kauzalitu, musíme využiť druhý spôsob testovania hypotéz – experiment.

Čo je experiment?

Hlavný rozdiel experimentálnych výskumných metód oproti neexperimentálnym spočíva v zásahu výskumníkov. Manipulujeme jednou premennou a zisťujeme, aké zmeny nastali v hodnotách druhej premennej. Zároveň však manipulácia prebieha v kontrolovaných podmienkach, ktoré by mali eliminovať vplyv potenciálnych "tretích" premenných. Snažíme sa totiž docieliť, aby na začiatku experimentu boli všetky podmienky rovnaké, s výnimkou jedinej premennej, a to tou, s ktorou manipulujeme (napr. pôjde vždy o rovnakého figuranta, zmení sa len jeho odev).

Logika experimentu teda nie je zložitá. Meníme hodnotu premennej, o ktorej sa domnievame, že je príčinou niektorého javu (tj. kauzálnou premennou) a sledujeme, či došlo k príslušnej zmene v hodnotách druhej premennej (teda sa na nej daný jav prejaví). Ak k tomu naozaj dôjde a vieme vylúčiť iné premenné, ktoré by danú zmenu mohli spôsobiť, predpokladáme prítomnosť príčinného vzťahu.

Teraz sa vrátime k nezávislej a závislej premennej. Závislá premenná za svoj názov vďačí tomu, že jej hodnota závisí od hodnoty nezávislej premennej, ktorou výskumníci nezávisle od iných premenných manipulovali.

V našom príklade je nezávislou premennou odev figuranta. Upravujeme ho buď na otrhaný, alebo na drahý „štýl“. Závislou premennou bude počet ľudí, ktorí figurantovi ponúknu pomoc, pretože predpokladáme, že sa mení v závislosti od typu oblečenia.

Jednotlivé nami nastavované "hodnoty" nezávislej premennej (v našom príklade bezdomovecké a drahé oblečenie) sa označujú ako rôzne podmienky experimentu. Kvôli odhaleniu príčinných súvislostí nás bude zaujímať porovnanie týchto podmienok, konkrétne či medzi nimi (bezdomoveckým a drahým oblečením) dochádza k nejakým rozdielom.

V oboch prípadoch ide o experimentálne podmienky, pretože zisťujeme vplyv niektorej možnej príčiny (nezávislej premennej). Aby sme príčinnú súvislosť dokázali stanoviť s väčšou istotou, porovnávame experimentálne podmienky s kontrolnou podmienkou (možné príčiny, čiže nezávislé premenné, absentujú).



Náš príklad predstavuje typ experimentu, v ktorom nájdeme dve experimentálne podmienky. Buď má figurant na sebe otrhané bezdomovecké oblečenie alebo slušné a drahé oblečenie. S prípadnou kontrolnou podmienkou by to mohlo byť vtipné. Môže sa zdať, že snaha zbaviť sa nezávislej premennej (oblečenie) vedie k nahému figurantovi. Nezávislá premenná je našťastie uchopená trochu inak, totiž nie samotným oblečením, ale jeho "úrovňou", respektíve sociálnym statusom, ktorý sa asociuje s niektorým typom oblečenia. Ako kontrolná podmienka tak postačí priemerne oblečený figurant. V tomto prípade totiž chýbajú pozitívne aj negatívne asociácie, namiesto nich možno predpokladať neutrálne.

Posledným dôležitým faktorom je kontrola podmienok. Keď vyberieme nezávislú premennú, treba kontrolovať všetkých ostatných "kandidátov", ktorí by mohli byť príčinou pozorovaného javu/zmeny (mohli by pôsobiť ako kauzálna premenná). Aby sme si mohli byť istí, že pozorovanú zmenu spôsobuje len nami manipulovaný faktor – faktor, pri ktorom predpokladáme príčinný vzťah - zabezpečíme, aby sa nemenilo nič iné.

Niekedy to môže byť problematické a treba brať do úvahy aj povahu skúmanej vzorky. Jej kľúčové vlastnosti by mali zodpovedať celkovej populácii, inak budú výsledky skreslené. Ak by sme napríklad pokus s figurantom v bezdomoveckom outfite skúšali na námestí pri proteste „cynických oblúd“ a s dobre oblečeným pánom pre zmenu na námestí v čase „zrazu filantropov“, výsledky by ozaj nemuseli súvisieť len so zjavom figuranta. Ak by však oba výstupy prebehli na námestí počas zhromaždenia „bežných“ ľudí, razom by sme si mohli byť istejší.

Čo si z toho celého odniesť?

V predchádzajúcich riadkoch sme si priblížili problematiku psychologického experimentu. Na pojem experiment dnes možno natrafiť na rôznych miestach. Vďaka znalosti jeho princípov však nebude problém zistiť, či je takéto označenie na mieste. Stačí si položiť nasledujúce otázky:


  • 1. S akou nezávislou premennou autori manipulujú a akú závislú premennú merajú? Dokážem oba typy premenných identifikovať?

  • 2. Aké experimentálne podmienky experiment obsahuje? Je prítomná aj kontrolná podmienka? Dokážem identifikovať podmienky, ktoré sa porovnávajú?

  • 3. Zabezpečili autori kontrolovanie podmienok, aby predišli potenciálnemu vplyvu "tretích" premenných?


  • Ak ste teda narazili na niečo, čo sa prezentuje ako experiment, ale máte problém odpovedať na uvedené otázky, s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o skutočný experiment. Hodnota „pokusu“ bude obmedzená a vyvodzovať z neho akékoľvek závery nemusí byť práve najšťastnejšie. Predovšetkým však nemožno tvrdiť, že sú výsledky experimentálne overené.

    Znalosť princípov experimentálneho dizajnu sa môže hodiť napríklad aj vo chvíli, keď natrafíte na niekoho, kto svoje tvrdenia obhajuje vyhlasovaním, že sú experimentálne podložené. Budete schopný rozoznať, že zavádza.

    Čo sa týka nášho príkladu "sociálneho experimentu" s bezdomovcom a dobre oblečeným pánom, ten nedopadol najhoršie. Kľúčové prvky experimentu obsahuje a nad rezervami v kontrolovaní podmienok môžeme privrieť oko, keďže nenarážame na vedecký výskum, ale online videá.



    Pokiaľ ostaneme na poli rôznych "sociálnych experimentov", je nutné spomenúť ešte jednu dôležitú vec. Pri posudzovaní výpovednej hodnoty výsledkov sa vždy treba zamýšľať nad celkovým dizajnom experimentu a hlavne nad tým, či zabraňuje možnému vplyvu ďalších premenných. Samotný výsledok navyše vypovedá len o skúmanej vzorke. Aby sme ho mohli zovšeobecniť na širšiu populáciu, treba výsledky najprv podrobiť takzvanej inferenčnej štatistike. To už však zabieham niekam inam.

    Keď teda zoberieme do úvahy charakteristiky, ktoré robia experiment experimentom, môžeme si povzdychnúť: Čo má toto spoločné s experimentom?

    -

    Za cenné pripomienky k článku autor ďakuje Lenke Kostovičovej, PhD.

    Zdroje:
    Field, A. (2013). Discovering statistics using IBM SPSS statistics. Sage.
    Harris, P. (2008). Designing and reporting experiments in psychology. McGraw-Hill Education (UK).
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok






    Za podporu ďakujeme

    Pridať e-mail