27.05.2016-19:31:00   |  
#Čo čítať
#Myslenie
#Veda
Ako sa zrodila Vaša kniha? Čo stojí za motiváciou na jej napísanie?
VČ: Myšlienka vznikla v reakcii na otázky rôznych známych a príbuzných, čo vlastne robíme a prečo je to dobré. V rámci skúmania racionality a v snahe zostrojiť test kontaminovaného mindwaru (ako nejakej sady iracionálnych presvedčení) sme začali viac skúmať aj sociálne siete, kde sme takéto rôzne iracionálne presvedčenia začali „loviť“.



Ich množstvo nás prekvapilo a sledovaním rôznych diskusií sme si uvedomili, že existuje veľké množstvo ľudí – konzumentov informácií – ktorí síce hľadajú a hltajú rôzne informácie v snahe byť „vedecky“ rozhľadení a „nebyť ovce“, ale v skutočnosti tomu, ako vedecké poznanie vzniká, nerozumejú a nevedia aplikovať ani základné zásady kritického myslenia.

Pre koho je kniha určená?
VČ: Dalo by sa povedať, že kniha je určená pre takýchto ľudí (alebo to je aspoň naša ambícia). Pre odborníkov a ľudí dlhodobo sa zaoberajúcich touto problematikou v nej možno nebude príliš veľa nových vecí, ktoré by sa už nedočítali v inej odbornej literatúre. Snažili sme sa však prepojiť výsledky zahraničných aj našich výskumov a podať ich čo najčitateľnejším spôsobom najširšiemu spektru ľudí a hlavne poukázať na rôzne kognitívne omyly z perspektívy psychológie.

Čo môže čitateľ očakávať?
VČ: Pre túto knihu sme oslovili niekoľkých kolegov a kolegýň, ktorí sa už aj verejne angažovali do propagovania kritického myslenia a boja proti rôznym formám iracionálneho myslenia, a požiadali sme ich, aby napísali kapitolu na jednu z tém knihy:

1. Prečo by sme sa mali vôbec namáhať s kritickým myslením?
2. V čom spočíva základ racionálneho a kritického myslenia?
3. Máme právo brať ľuďom ich iracionálne presvedčenia?

Kapitoly sú štýlovo pomerne rôznorodé, pretože každý autor sa zameral na nejaký aspekt racionálneho myslenia, ktorý sa mu alebo jej zdal najdôležitejší a snažil/a sa sprostredkovať svoj pohľad na to, čo to znamená racionálne myslieť.



Skúste porovnať knihu s podobne zameranými titulmi zahraničných autorov, ktoré možno budú čitateľom In Viva známe („Myšlení pomalé a rýchle“ od Kahnemama, knihy Dana Arielyho či The Invisible Gorilla od Chabrisa a Simonsa).
MJ: Snáď by sa dalo povedať, že menované knihy sa skôr venujú snahe o predstavenie rôznych tendencií, klamov a ich autori píšu knihy v tomto rámci, kým naša kniha obsahuje poznatky z ďalších oblastí a je možno o niečo rôznorodejšia, hoci kratšia. Niektoré poznatky teda môžu byť pre čitateľa nové, hoci má už prečítané všetky menované knihy. Prípadne ju možno považovať za taký všeobecný úvod do viacerých oblastí súvisiacich s racionalitou, vedou a kritickým myslením.

VČ: Kniha sa líši aj tým, že je krásne ilustrovaná, čiže aj keď niekto nebude rozumieť, môže sa aspoň pokochať estetikou, čo pri tomto type kníh nie je úplne typické :))

Ako je kniha členená?
VČ: Kniha je členená do 7 kapitol:
  • 1. O čom je reč, keď hovoríme o racionalite a kritickom myslení
    Na príklade astrológie rozoberá, prečo by sme sa vôbec mali namáhať s kritickým myslením a akú môžeme mať istotu, či máme pravdu. Je to taký úvod ku kritickému mysleniu zameraný hlavne na zvýšenie motivácie začať sa s takýmto myslením vôbec namáhať.

  • 2. (Niektoré) prekážky v racionalite
    V tejto kapitole sa Eva Ballová Mikušková venuje predstaveniu jedného modelu racionality, hovorí o kognitívnej lenivosti, konšpiračných teóriách ako o príklade kontaminovaného mindwaru a o spôsoboch ako tieto prekážky eliminovať.

  • 3. Prečo je pre nás ťažké viesť racionálnu debatu?
    Tu sa Martin Majerník pozerá na problém iracionality v argumentácii z evolučného hľadiska a nastoľuje v nej niekoľko problémov: prečo naše mozgy chcú viac vyhrať debatu, ako nájsť riešenie problému, prečo sa naše mozgy chcú podobať iným mozgom, prečo naše mozgy nemajú rady pravdepodobnosť, prečo naše mozgy nemajú rady fakty, ktoré menia naše presvedčenia, prečo naše mozgy sa s nami nechcú podeliť o reálne dôvody nášho úspechu a neúspechu a prečo naše mozgy delia vlastnú zodpovednosť počtom iných mozgov v miestnosti.

  • 4. O orientácii v informačných zdrojoch
    V nej Marek Jurkovič píše o tom, čo je skeptický postoj, prečo sú zdroje dôležité a ktoré sú dôveryhodné, čo je vedecký konsenzus a ako neuviaznuť v komnate ozveny.

  • 5. Sebapoznaním k zdravému rozumu
    Andrea Juhásová rozoberá Kruger-Dunningov efekt, čiže zistenie, že tí najmenej kompetentní sú väčšinou presvedčení o svojej kompetencii a vlastnú neschopnosť nie sú schopní vidieť. Autorka sa venuje tiež otázke, ako sa dopracovať k lepšiemu sebapoznaniu napríklad pomocou sociálno-psychologického výcviku.

  • 6. Kritická otvorenosť: dôležitosť (seba)poznania
    Tu píšem o sklone k sebapotvrdzovaniu v uvažovaní o kontroverzných témach na príklade výskumu postojov k potratom. Hlavnou témou kapitoly je však poukázanie na dôležitosť kritickej otvorenosti pri posudzovaní rôznych informácií.

  • 7. Cesty k lepšej vede
    Radomír Masaryk v poslednej kapitole predostiera aj problémy, s ktorými sa stretneme v súčasnosti vo vede a ktoré spôsobujú možno aj nižšiu dôveru verejnosti voči vede ako takej. Poukazuje však hlavne na seba-korekčné mechanizmy vedy, čo robí z vedeckého prístupu jeden z najúspešnejších a najotvorenejších systémov poznávania sveta.




  • Mohli by ste nám bližšie predstaviť autorov knihy?
    VČ: Vladimíra Čavojová – pôsobím na Ústave experimentálnej psychológie SAV (teraz súčasť Centra spoločenských a psychologických vied) a zároveň na Katedre pedagogickej a školskej psychológie PF UKF. Práca vo výskume a zároveň so študentmi – budúcimi pedagógmi – mi umožňuje prepájať výsledky nášho výskumu a snažiť sa potom na študentoch testovať spôsoby, ako môžeme niektoré zaujatosti znižovať a viesť ich k väčšej racionalite (o tom je vlastne aj projekt VEGA 1/0028/15, ktorý riešime na katedre pod vedením Evy Ballovej Mikuškovej).

    K nápadu napísať túto knihu a požiadať aj ostatných kolegov o príspevok do nej ma viedlo hlavne to, že pri práci a komunikácii so študentmi vidíme alarmujúce množstvo mladých ľudí, ktorí neprichádzajú na vysokú školu pripravení kriticky myslieť a žiaľ, často ani z vysokej školy neodchádzajú vybavení lepšie. V tejto téme sa cítim byť osobne zaangažovaná aj ako rodič, ktorý z prvej ruky vidí, že je zbytočné učiť deti v školách kriticky a tvorivo myslieť, ak to nedokážu ani samotní pedagógovia.


    -



    Eva Ballová Mikušková – moja kolegyňa na Ústave experimentálnej psychológie SAV a zároveň na Katedre pedagogickej a školskej psychológie PF UKF. Spolu riešime spomínaný projekt a venovali sme sa téme kontaminovaného mindwaru – čo nás vlastne doviedlo aj k tejto knihe.


    -



    Marek Jurkovič – doktorand na Ústave experimentálnej psychológie SAV, ktorý sa dlhodobo venuje téme znižovania rôznych kognitívnych zaujatostí, okrem vedeckých článkov sa venuje aj popularizačnej činnosti najmä v oblasti konšpiračných teórií a dôležitosti kritického overovania zdrojov.


    -



    Martin Majerník – pracuje na Ústave experimentálnej psychológie SAV ako metodologický poradca a odborník na vedeckú metodológiu, venuje sa vyhľadávaniu informácií aj samotnou vedeckou komunitou.


    -



    Andrea Juhásová – kolegyňa z Katedry pedagogickej a školskej psychológie PF UKF, ktorá sa aktívne venuje najmä téme sebapoznávania prostredníctvom sociálno-psychologických výcvikov.


    -



    Rado Masaryk – pracuje na Katedre aplikovanej psychológie FSEV UK a aj na Ústave experimentálnej psychológie SAV, venuje sa rôznym popularizačným činnostiam a spôsobu, ako konštruujeme vedecké poznanie, pričom sa kriticky pozerá aj na šírenie rôznych mýtov priamo vo vedeckých komunitách.


    -



    -
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok







    Pridať e-mail

    Najčítanejšie za rok