Z môjho odboru

Mark P. Witton – Pterosaurs: Natural History, Evolution, Anatomy. (Princeton University Press, Princeton 2013)
Mark Witton sa pterosaurom venuje takpovediac na plný úväzok. Tento fundovaný prehľad súčasného poznania o „vtákojašteroch“ je totiž bohato ilustrovaný samotným autorom a predstavuje pterosaury v tom najpestrejšom prevedení. Kniha je skutočným klenotom pre všetkých zažratých dinosauristov a milovníkov mezozoických stavovcov.

Vojtěch Hladký, Radim Kočandrle, Zdeněk Kratochvíl – Evoluce pred Darwinem: Nejstarší vývojová stadia evoluční nauky (Pavel Mervart, Červený Kostelec 2012)
Myšlienka evolúcie nie je Darwinov vynález a z pohľadu dejín kultúry a civilizácie nejde ani o nový koncept. Niekoho možno prekvapí, že sa evolučné názory objavujú už v hlbokej antike. Kniha trojice českých filozofov mapuje začiatky evolučnej náuky a to najmä u mysliteľov Anaximandra, Hérakleita, Empedoklea a Lucretia. Ide už o 17 zväzok vynikajúcej edície Amfibios vydavateľstva Pavel Mervart.



Jaroslav Flegr – Zamrzlá evoluce (Academia, Praha 2007)
Zamrzlá evoluce má podtitul „aneb je to jinak pane Darwin“, pričom v anglickej mutácii sa objavuje aj provokatívne „A farewell to selfish gene“. Flegrova kniha však v žiadnom prípade neneguje Darwinove či Dawkinsove myšlienky (možno práve naopak), polemizuje však o častosti výskytu niektorých evolučných mechanizmov v prírode a dochádza k záveru, že klasické darwinovské mechanizmy za veľkú časť evolučného diania nie sú zodpovedné. Flegr predpokladá, že prírodný výber funguje iba krátko po odštiepení nového druhu, pričom následne druh takpovediac „zamrzne“ a prakticky čaká na vyhynutie. Teória prerušovaných rovnováh Eldredgea a Goulda pre makroevolúciu tak dostáva svoju analógiu na úrovni mikroevolúcie.

Stephen Jay Gould – Pandin palec (orig. 1980; český preklad: Mladá fronta, Praha 1988)
Eseje Stephena J. Goulda (1941 – 2002) sú dnes už prakticky povinnou klasikou pre všetkých, ktorí sa venujú prírodným vedám, či už profesionálne alebo laicky. Pandin palec je zbierkou esejí staršieho dáta, svoju aktuálnosť však nestratili. Predovšetkým jasný a zrozumiteľný spôsob, akým Gould vysvetľuje niekedy pomerne zložité evolučné fenomény, je zárukou stopercentného čitateľského zážitku. Gould mal navyše talent okoreniť suchopárne vedecké dišputy tou správnou zmesou humoru a ľudského nadhľadu. Za najlepšie považujem jeho eseje venované dejinám a metodike prírodných vied. Z jeho bohatej esejistickej činnosti vyšli v českých prekladoch celkom tri zväzky, okrem Pandinho palca ešte Dinosauři v kupce sena (Academia 2005) a Lživé kameny z Marrákeše (Mladá fronta 2011).

Iné prírodovedné

Jan Žďárek - Hmyzí rodiny a státy (Academia, Praha 2013)
Včely, osy, mravce a termity fascinujú ľudí od samotných počiatkov civilizácie. Tieto organizmy často vytvárajú mnohopočetné spoločenstvá, pričom ako jedny z mála organizmov na Zemi si osvojili poľnohospodárstvo vrátane „domestikácie“ iného druhu. Žďárkova najnovšia kniha pojednáva o eusocialite (tzv. pravej spoločenskosti) u hmyzu a pavúkovcov a predstavuje vyvážený prehľad aktuálnych poznatkov o týchto tvoroch. Veľký formát, kvalitný kriedový papier, množstvo detajlných fotografií (nechýba ani Alexander Wild!) – kniha, ktorá nesmie chýbať v knihovničke žiadneho milovníka spoločenského hmyzu.

Mikuláš J. Lisický – Živá symetria (Q111, Bratislava 2009)
Ide o druhé (a upravené) vydanie klasiky od Mikuláša Lisického (1946 – 2008). Tento vynikajúci zoológ-malakológ napísal tri knižky pre laickú verejnosť, z ktorých Živá symetria dostala v roku 1982 na univerzite v Padove Európsku cenu za náučnú literatúru pre mládež. Milan Jurčo v doslove k druhému vydaniu napísal: „Nepochybne, Živá symetria je jednou z najpríťažlivejšie napísaných kníh literatúry faktu vedeckého typu na Slovensku“. Nemôžem nesúhlasiť, snáď iba dodám, že ide o jednu z mála (či skôr málička) kníh tohto typu vôbec. Lisického esejistický štýl sa pritom hravo vyrovná českým náprotivkom Václavovi Cílkovi či Stanislavovi Komárkovi. Ak sa nebojíte pozrieť na prírodu okolo seba v neočakávaných (a inšpirujúcich) súvislostiach, toto je knižka pre vás.

Carl Zimmer – Vládce parazit (orig. 2000; český preklad: Paseka, Praha 2005)
Vedeli ste, že drvivá väčšina druhov na našej planéte žije parazitickým spôsobom života? Že s najvyššou pravdepodobnosťou parazitom vďačíme za mnohobunkovosť a možno aj za existenciu oddelených pohlaví? Že prítomnosť parazitov v ekosystéme poukazuje na jeho zdravie? Po prečítaní tejto knihy, sa pohľad do sveta najnebezpečnejších tvorov planéty ľahko stane (ako podotýka Jaroslav Flegr v doslove) pohľadom do sveta tých najzaujímavejších tvorov. Carl Zimmer (nar. 1966) prebral po S. J. Gouldovi pravidelné stĺpčeky v Natural History a túto štafetu prebral právom. Jeho výklad je zrozumiteľný, jasný a mimoriadne pútavý.

Pre deti a ich rodičov

Monika Kompaníková – Hlbokomorské rozprávky (Artforum, Bratislava 2013)
Chcete vedieť, prečo sa rybe Bibe päťdesiatdva z jej šesťdesiatich ôsmich zubov zlomilo a štyri sa ohli tak, že jej trčia von z papule ako vešiačiky? Ste zvedaví na naozajstnú podmorskú párty? A viete ako skončia všetky hlbokomorské zvieratká, ktoré neujdú pred batyskafom s prírodovedcami na palube? Ak ste odpovedali kladne aspoň na jednu otázku, toto je tá správna kniha pre vás (a vašu ratolesť). Ručím za to, že vás príbeh ryby Biby a morského hada Rada pohltí tak, ako hltajú svoje obete hlbokomorské ryby – t.j. úplne a vcelku. Svieži text sprevádzajú pôvabné ilustrácie Veroniky Holecovej.

Príroda a spoločnosť

Stanislav Komárek – Západ v mlze (Academia, Praha 2013)
Žijeme v dobe, kedy sa západná (t.j. euroatlantická) civilizácia otriasa v základoch. Fukuyamova vízia konca dejín sa nekoná a svet sa rozpadá na multipolárnu skladačku. Globálne pravdy už neexistujú, zdá sa, že západ tápa v hmle. Stanislav Komárek (nar. 1958) vo svojej zatiaľ poslednej knihe predstavuje zbierku stĺpčekov a iných kratších článkov z rokov 2010 – 2012, pričom ich hlavnou témou sú premeny našej civilizácie. Často krát nie príliš povzbudivé zamyslenia dopĺňajú texty o vzťahu človeka a prírody a niekoľko knižných recenzií. Toto je čistý destilovaný Komárek – kto ho má rád, toho Západ v mlze nesklame, kto si ho doteraz neobľúbil, nech tých 13 euro radšej minie na niečo iné.

Beletria

Margaret Atwoodová – Vynáranie (orig. 1972; slovenský preklad: Smena, Bratislava 1990)
Vynáranie (angl. Surfacing) od kanadskej autorky Margaret Atwoodovej (nar. 1939) ponúka autentickú psychologickú sondu do duše ženy, ktorá na nejaký čas odchádza z civilizácie a brodí sa bahnom vlastnej existencie, aby takpovediac v mystickom splynutí s prírodou našla cestu do vlastného vnútra. Kniha síce prvýkrát vyšla pred takmer polstoročím, dnes je však so svojím posolstvom dôležitosti seba(s)poznania možno ešte aktuálnejšia, než kedykoľvek predtým. Autorkin štýl je neobyčajne živý a najmä osobný a úprimný. Odporučiť možno ktorékoľvek z jej diel, Vynáranie však považujem za to najlepšie, čo dosiaľ napísala.

Herman Melville – Biela veľryba (orig. 1851; slovenský preklad: Tatran, Bratislava 1987)
Robiť reklamu na Bielu veľrybu od velikána Hermana Melvilla (1819 - 1891) je asi zbytočné. Napriek tomu aspoň pár slov: Biela veľryba je o ľuďoch a prírode, o dobre a zle ako aj o mnohých sivých odtieňoch uprostred, o nezlomnej vôli ale i bláznivosti človeka, o mori a lodiach, ale najmä o veľrybách a veľrybároch. Biela veľryba je dielo s množstvom úrovní. Nájdete v ňom nekonečné lyrické obrazy a hĺbkové ponory do ľudského vnútra, ale aj opisy lodí a veľrýb hraničiace s technickou presnosťou odborných spisov, ako aj strhujúcu akciu a pútavý príbeh osudovej dvojice človek a zviera. Je to takpovediac koláž, i keď mne sa tu najviac hodí výraz „nepravidelný román“ (prebratý z podtitulov niektorých kníh Stanislava Komárka). Ak ste sa ešte nezoznámili s Moby Dickom a kapitánom Achabom, je najvyšší čas tak urobiť.

Viac od autora:
Osobný blog viventibus esse
Matúšova umelecká tvorba na stránke deviantart
Akademické stránky: viedenské prírodovedné múzeum (profil a výskum), researchgate, scholar.google

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet