Prvé snahy – prvé sklamania

Správy o údajných mimozemských signáloch sa tiahnu celou históriou bezdrôtovej komunikácie. Už Nikola Tesla zaznamenal sériu neznámych signálov. Spočiatku ich interpretoval ako odkazy z Marsu. Podľa „overených zdrojov“ vynálezca Marťanov dokonca spätne kontaktoval. V skutočnosti narazil na elektromagnetické vlny zo Zeme. Neskôr vynálezca Guglielmo Marconi pri experimentoch zhodou okolností zažil rovnakú skúsenosť.



Prvé seriózne hľadanie vesmírnych rádiových vĺn sa uskutočnilo 21. až 23. augusta 1924, keď sa Mars nachádzal vo výnimočne malej vzdialenosti od Zeme.¹ Mimoriadnu príležitosť využili členovia Amerického námorného observatória. Neďaleko Washingtonu D.C. vypustili vzducholoď s citlivým prijímačom a každá námorná základňa v USA dostala za úlohu zaznamenať všetky neobyčajné výkyvy. Zároveň platil „Národný deň rádiového ticha“ – v určitú hodinu nesmela vysielať žiadna rozhlasová stanica. Úsilie vyšlo nazmar. Susedia z červenej planéty nedali o sebe vedieť.

Následný rozvoj komunikačných prostriedkov otvoril doposiaľ nevídané možnosti aj pri výskume kozmu. Mladí fyzici Philip Morrison a Giuseppe Cocconi prišli s nápadom skenovania oblohy prostredníctvom nových zariadení - rádioteleskopov. Kvôli eliminovaniu vplyvu atmosféry zvolili frekvencie žiarenia od 1 MHz až po 10 000 MHz. Za úplne najvhodnejšiu hodnotu pokladali frekvenciu žiarenia vodíka 1 420 MHz.

Ozma

Teóriu do praxe prvýkrát preniesol Frank Drake z Národného rádioastronomického observatória. Oblohu snímal 26 metrovým teleskopom v Západnej Virgínii. Ovocie jeho snáh nenechalo na seba dlho čakať. Zo súhvezdia Plejád sa mu podarilo zaznamenať podozrivé rušenie. Skutočnosť, že išlo o pozemský signál, Drakea len podnietila k horlivejšiemu pátraniu. Založil projekt Ozma zameraný najmä na hviezdy podobné Slnku v okruhu 10 svetelných rokov. Bez úspechu. Identický výskum viedli taktiež Sovieti.

SETI

Drake položil základy pre SETI, veľkolepý projekt špecializovaný na odhalenie prejavov mimozemského života, ktorý bol spustený v roku 1971. Vďaka angažovanosti NASA nabral výskum oveľa vážnejšiu povahu. Agentúra iniciovala rozšírenie aparatúry, mýtickým názvom Kyklop označenú sústavu 1 500 teleskopov v celkovej hodnote 10 miliárd dolárov. Americký kongres však tento návrh neschválil. Podporil jedine výstavbu obrovského rádioteleskopu Veľké ucho v štáte Ohio v roku 1956. Zaberal plochu ako tri futbalové ihriská.

Do programu SETI časom vstupovali ďalšie organizácie, ktoré napokon vytvorili celosvetovú komunitu. Významný prírastok predstavovalo observatórium v Portoriku s parabolickým teleskopom Arecibo. Vďaka priemeru 305 m sa dostal do Guinnessovej knihy rekordov.

Teleskop Arecibo.

Do roku 1995 výskum zhltol zhruba 60 miliónov dolárov, ale presvedčivé výsledky neprichádzali. Zároveň sa množili hlasy hovoriace o zbytočnom plytvaní. Vláda nakoniec odmietla poskytnúť ďalšie dotácie a odstúpila aj NASA. Budúce fungovanie programu umožnili jedine súkromní investori², vďaka ktorým vznikol nezávislý Inštitút SETI, ktorý rozbehol vlastné pátranie. Dodnes pod označením Phoenix skenuje najbližšie hviezdy pátrajúc po signáloch vo frekvenčnom rozsahu 1 200 až 3 000 MHz. Kvôli finančnej úspore sa v roku 1999 rozbehla SETI@home, internetová sieť na analýzu získaných dát. Tie užívateľovi sprostredkováva voľne dostupný software.

WOW!

Jediný podozrivý signál zachytilo Veľké ucho počas augustovej noci roku 1977. Pochádzal z hviezdokopy M55 v súhvezdí Strelca. Bežný šum vystriedala až 30-násobne vyššia frekvencia elektromagnetického žiarenia s hodnotou 1 420 MHz. Na záznamovom papieri sled čísel v rozsahu od 1 po 4 prerušil nápadný zápis 6EQUJ5. Službukonajúci profesor Jery Ehman nemohol uveriť vlastným očiam. Vedľa kódu okamžite napísal WOW!. Bližšia analýza naplnila očakávania vedcov. Charakteristické vlastnosti jasne ukazovali na pôvod z vesmíru, pozemské faktory neprichádzali do úvahy.³ Nasledovali všemožné pokusy s jediným cieľom: pozorovanie zopakovať. Napriek vynaloženým snahám M55 už takmer štyridsať rokov mlčí.

Zahalený rúškom tajomstva

Rozbor dĺžky záznamu signálu WOW k ničomu neviedol. Zaznamenaný náhly nárast a pokles signálu trval dokopy 72 sekúnd. To nie je nič zvláštne. Detekcia akéhokoľvek signálu z kozmu by zabrala vždy rovnaký čas v dôsledku rotácie Zeme. Snímací lúč prehľadával každý bod na oblohe presne 72 sekúnd. Potom pokračoval ďalej bez ohľadu nato, či niečo zachytil, alebo nie. To znamená, že skutočná dĺžka signálu WOW zostáva neznáma.

Výrazné nepresnosti sa objavujú aj pri snahe o určenie jeho zdroja. Veľké ucho pozostávalo z dvoch oddelených snímačov. Na zvýšenie presnosti skenoval každý z nich určitý úsek oblohy s rozdielom niekoľkých minút. Situáciu komplikuje skutočnosť, že signál zaregistroval iba jeden z nich a nie je možné zistiť, ktorý to bol. Preto namiesto presnej súradnice museli astronómovia na hviezdnej mape zakresliť dve rovnobežné čiary, ktoré reprezentujú najpravdepodobnejšie miesta. Avšak určené oblasti neobsahujú žiaden prirodzený zdroj rádiových signálov. Žeby dôkaz mimozemského života?



Pre fantastov či konšpirátorov áno. Vedci však aj naďalej hľadajú menej fantastické vysvetlenie. Tak či onak, konečný verdikt nemožno vyniesť bez ďalšieho zachytenia ekvivalentného signálu.

Niektorí výskumníci spočiatku navrhovali, že pôvodcom signálu bol odraz od šrotu zo starých družíc, prípadne iného telesa na orbite. No táto možnosť sa ukázala ako nesprávna. Na vytvorenie totožného odrazu sa tieto objekty hýbu až príliš rýchlo. Signál navyše nepreťal dráhu žiadnych funkčných satelitov. A ani planéty a asteroidy slnečnej sústavy nespĺňajú požadované vlastnosti. Adekvátne zosilnenie šumu mohlo nastať po prechode žiarenia cez atmosférické alebo medzihviezdne scintilácie. Do úvahy prichádza aj elektromagnetické vlnenie zo vzdialeného pulzaru. Sú to ale pomerne málo pravdepodobné scenáre.

Najpravdepodobnejší zdroj signálu predstavujú kométy, konkrétne kométa 266P/Christensen a P/2008 Y2 (Gibbs), na ktoré astronómovia narazili pred desiatimi rokmi. Skutočne zaujímavý fakt odhalili výpočty ich trajektórií v minulosti. Počas roku 1977 prelietali v tesnej blízkosti predpokladanej oblasti, odkiaľ pochádza signál WOW. Priblížením k slnku sa im vytvoril charakteristický chvost, ktorý obsahuje veľké množstvo vodíka. Práve frekvencia jeho žiarenia zodpovedá hodnote 1 420 MHz. Počítačové simulácie túto hypotézu predbežne potvrdili.

Správa zo Zeme

Výskum neostal len pri pasívnom načúvaní. K hviezdam už viackrát putovali informácie o ľudskej rase a slnečnej sústave. Najznámejší pokus prebehol v roku 1974. Obrovský teleskop Arecibo vyslal správu smerom k hviezdokope M13 vzdialenej 25 000 svetelných rokov. Správa niesla prostredníctvom 1 679 binárnych čísel zakódovanú podobu človeka a zobrazenie zoskupenia okolitých planét. Správa tiež obsahovala postupnosť čísel od 1 po 10 a poznatky o ľudskej DNA. Vysielanie prebehlo na frekvencii 2 380 MHz a trvalo 1 679 sekúnd, pričom jeho intenzita dosiahla 1 000 kW. Ide o najsilnejší signál, aký kedy opustil Zem. Na prípadnú odpoveď si však počkáme dlho.

Potenciálne domovy ufónov

Hoci zmienky o možných exoplanétach vystupujú už v Newtonových prácach, metódy na ich detekciu vznikli až koncom minulého storočia. Dôkazy o planéte, ktorá krúži okolo materskej hviezdy inej ako slnko, prvýkrát priniesol poľský astronóm Aleksander Wolszczan. Ich zoznam odvtedy poriadne narástol, a to najmä vďaka vesmírnemu teleskopu Kepler.⁴ Osobitú kategóriu predstavujú tzv. dvojičky (analógy) Zeme. Označujeme takto malé kamenné planéty obiehajúce v zóne vhodnej pre život a potenciálne obsahujúce vodu v kvapalnom skupenstve. Pravda, zatiaľ nedokážeme na žiadnej odhaliť prejavy ani primitívnych organizmov, nehovoriac o vyspelejších, inteligentných formách. Viac informácií o „dvojičkách Zeme“ nájdete v tomto článku.

Mimozemské technológie

Existenciu mimozemskej civilizácie by mohol dokázať aj nález technológie, ktorú nevytvorili ľudia. Rozruch vyvolalo napríklad správanie pulzarov. Lúče emitované v presných intervaloch pôvodne evokovali správanie umelého výtvoru a samotná americká vláda počítala s možnosťou, že zdrojom v tom čase neznámeho žiarenia sú Sovieti testujúci vo vesmíre jadrové zbrane.

Podobná správa zaplavila médiá minulý rok. Teleskop Kepler zaznamenal nepravidelné výkyvy jasu žltého trpaslíka KIC 8462852 (teleso je známe aj ako Tabbina hviezda) zo súhvezdia Labute. Ako inak, objavili sa tvrdenia, že za týmto neobvyklým správaním stojí vyspelá civilizácia, ktorá takmer celý povrch hviezdy prekryla gigantickým zariadením. Analýza na úrovni rádiového a infračerveného spektra však neodhalila žiadne indície hovoriace v prospech tohto tvrdenia.

Existuje aj viacero racionálnejších interpretácií. Spočiatku sa uvažovalo o oblaku sutín zo zrážky asteroidov prípadne drobných planét. Záznamy z viacerých výskumných staníc ale tieto dohady nepotvrdili. Zaznamenanú situáciu najlepšie vysvetľoval roj zložený z približne 36 komét a problém sa zdal byť vyriešený. Debaty o záhade opätovne rozprúdil postreh Bradleyho Schaefera, ktorý pôsobí ako profesor astrofyziky na Louisianskej štátnej univerzite. Po dôkladnom preskúmaní fotografických dosiek oblohy prišiel so znepokojujúcim zistením. Anomálie na KIC 8462852 trvajú omnoho dlhšie. Z neznámych dôvodov stmavol hviezdny objekt v rozmedzí rokov 1890 až 1989 približne o 20 %. To by znamenalo, že by počas celého storočia po rovnakej trajektórii muselo preletieť celkovo 648 000 komét. A aby vyvolali adekvátne zmeny v jase, museli by dosahovať priemer okolo 200 kilometrov, čo je značne nepravdepodobný predpoklad.



(Aktualizácia) Nedávny výskum vedcov z Illinoiskej univerzity možno našiel vcelku prozaické vysvetlenie: hviezdu nič necloní, zmeny svietivosti sú telesu vlastné a súvisia s dynamikou jej magnetického poľa. Výskumníci podrobili štatistickej analýze záznam menších, nepravidelných variácií v jasnosti. Analýza odhalila veľavravný matematický vzorec, pripomínajúci fyzikálny model lavín. Miernejšie zatemnenia podľa autorov štúdie predstavujú akési ekvivalenty zvukov pukania či malým lavín, ku ktorým dochádza v čase medzi veľkými, katastrofickými lavínami (tým zodpovedajú najvýraznejšie zníženia jasnosti). Hoci sú napríklad menej výrazné zatemnenia hviezdy pomerne rôznorodé, štatistická analýza v ich distribúcií odhalila pomerne jednoduchú zákonitosť škálovania. Na záver ešte pripomeňme, že podľa autorov štúdie sa fyzikálne zákonitosti dynamiky, aká je typická pre snehové lavíny, už dávnejšie pozorovali tiež v nanokryštáloch, štatistických dátach amorfných kovov, v dejoch hornín, a na veľkej škále pri zemetraseniach. Lavíny sú skrátka oveľa širšou kategóriou fyzikálnych dejov, než je obyčajné náhle zosúvanie snehu v horách. Výskumníci zároveň dodávajú, že Tabbina hviezda sa nachádza blízko kritického bodu kontinuálneho fázového prechodu.

-

Poznámky
1. Mars do takejto opozície so Zemou prichádza v pravidelných intervaloch. K poslednému priblíženiu došlo v auguste 2003. Ďalšie nastane v roku 2287.
2. Napríklad spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen prispel v roku 2001 štedrou čiastkou 26 miliónov dolárov. Vďaka dotácii začala výstavba Allenovho poľa neďaleko San Francisca. Ide o komplex 350 teleskopov.
3. Hlavných kandidátov predstavovali rôzne vysielače umiestnené na Zemi alebo vo vesmíre. Avšak frekvencia 1 420 MHz sa využíva iba na astronomické účely, čo neplatí o dvoj- alebo trojnásobne menšom rozsahu. Ak napríklad zdroj vysiela na frekvencii 710 MHz, zároveň emituje oveľa slabšiu verziu žiarenia s dvojnásobnou intenzitou. Čiže 1 420 MHz. Veľké ucho bolo dostatočne citlivé na zachytenie aj týchto podsignálov. Avšak televízia, rádio aj iná komunikácia prebieha v úplne inom rozpätí.
4. Po 43 dňoch od spustenia sonda objavila 5 nových exoplanét. Dnes ich má na konte niekoľko tisíc a číslo neustále rastie.

Zdroje
^{Jim Al-Khalili – Paradox, Leda (2014)
http://seti.czechnationalteam.cz./seti/seti.html
http://seti.czechnationalteam.cz./seti/ozma.html
http://www.bigear.org/wow20th.htm#satellites
https://skeptoid.com/episodes/4342
https://en.wikipedia.org/wiki/Wow!_signal
http://www.sysifos.cz/index.php?id=slovnik&act=zobrazit&idd=&pismeno=&vyraz=1207301580&heslo=WOW%20sign%E1l
https://sk.wikipedia.org/wiki/Fermiho_paradox
http://planetary-science.org/hydrogen-clouds-from-comets-266p-christensen-and-p2008-y2-gibbs-are-candidates-for-the-source-of-the-1977-wow-signal/
http://techbox.dennikn.sk/stavby-mimozemstanov-alebo-komety-vedci-hladaju-odpoved/
http://www.albanydailystar.com/science/nobel-awarded-astronomer-suspicions-alien-megastructure-new-15505.html
https://www.newscientist.com/article/dn28786-comets-cant-explain-weird-alien-megastructure-star-after-all/
http://discovermagazine.com/2016/april/4-ask-discover}


Obrázky: public domain, fair use

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet