Mýtus: Vakcíny proti chrípke sú nebezpečné, pretože obsahujú karcinogénny formaldehyd
Čítajte tiež: Vaša BIO kuracia polievka je plná karcinogénov
Formaldehyd sa používa pri výrobnom procese vakcín na zabíjanie vírusov a baktérií, ktoré môžu spôsobovať ochorenia. Pri výrobe je ale tak zriedený, že z neho vo vakcínach zostáva len nepatrné rezíduum. Čo totiž protiočkovací konšpirátori neprezradia, je, že až dlhodobé vystavenie tejto látke, alebo jej mimoriadne vysoké koncentrácie môžu viesť k rakovine.



A mimochodom, formaldehyd sa prirodzene vyskytuje aj v jablkách a hruškách. Látku dokonca ako medzimetabolit syntetituzuje ľudské telo, napríklad pri budovaní aminokyselín, základných zložiek bielkovín. Formaldehyd má biologický polčas rozpadu 1,5 minúty, pričom je z tela vylučovaný v moči alebo pri vydychovaní.

Mýtus: Vakcíny proti chrípke sú neurotoxické, pretože obsahujú zlúčeniny hliníka
Tento mýtus je názornou ukážkou neznalosti fungovania ľudského tela či chémie ako takej. O skutočnej neurotoxicite by sme totiž mohli hovoriť až pri dostatočnej koncentrácii týchto látok. A k tej nedochádza.

Použitie zlúčenín hliníka má svoj účel – zvyšujú imunitnú odpoveď na vakcínu. Keďže sú ťažko rozpustné, do tela sa dostávajú postupne a pomaly. Hladina týchto zlúčenín v tele nikdy nie je vysoká, pričom ich obsah vo vakcínach sa prísne reguluje. Na rozdiel od rozšíreného mýtu, v tele sa výraznejšie neakumulujú, ale vylučujú močom.

Mýtus: Existuje mnoho spôsobov, ktorými vakcíny proti chrípke imunitný systém potláčajú a oslabujú.
V skutočnosti výskumy účinku vakcín merané priamo na produkcii protilátok na zvieratách aj ľuďoch ukazujú vysoký účinok. Len pripomíname, že vytvorenie protilátok trvá asi dva týždne.

Mýtus: Ľudia, ktorí sa dajú zaočkovať, ľahšie dostanú chrípku.
Mýtus: Účinnosť chrípkových vakcín nie je dostatočne preukázaná. Analýzy sú rozpačité. Aj v tých vekových kategóriách, ktorým sa vakcína plošne odporúča, napríklad u seniorov, je ich účinnosť nízka.
Mýtus: Očkovanie nie je spoľahlivým prostriedkom prevencie pred ochorením na chrípku.



Rôzne stránky systematicky šíriace virálne hoaxy, konšpirácie alebo rôzne demagogické tvrdenia o zdraví (napríklad neslávne známy Blabladatel), sa obháňajú tvrdeniami, že očkovanie proti chrípke má efektivitu maximálne 1,5 %. Je to samozrejme nezmysel. Čo vieme o účinnosti chrípkových vakcín naozaj? V prvom rade to, že ich účinnosť sa mení.

Účinnosť chrípkovej vakcíny z roka na rok kolíše v závislosti od toho, ktoré kmene sú aktívne a aktivita ktorých sa predpovedá. Závisí taktiež na tom, kto sa nechá zaočkovať. Napríklad, ak sa veľa detí nenechá zaočkovať, a dominantným virálnym kmeňom sa stane taký, ktorý je obzvlášť škodlivý voči deťom, ale menej voči dospelým, účinnosť vakcíny bude nižšia aj v tom prípade, že sa predpokladalo rozšírenie takéhoto kmeňa. Naopak, ak je dominantným kmeňom H1N1 (prasacia chrípka) a experti zamerajú vakcíny práve naň – a čo je nemenej dôležité, zaočkovanosť populácie bude dostatočne vysoká – účinnosť vakcíny bude v ten rok veľmi vysoká.

Zistenú účinnosť vakcín proti chrípke skresľuje - a to negatívnym smerom - skutočnosť, že sa meria pomocou rozšírenia chrípke podobných ochorení, z ktorých nie všetky sú spôsobené chrípkovým vírusom.

Otázku účinnosti chrípkovej vakcíny skúmalo takmer 24-tisíc výskumov s rôznou metodikou prevedenia, tým pádom aj rôznou mierou spoľahlivosti výsledkov. V tak veľkom počte výskumov sa prirodzene nájdu niektoré s náhodnými odchýlkami od väčšinových zistení. Selektívne prehrabávanie sa vo vedeckej literatúre umožní nájsť také výskumy, ktoré nenašli výrazné benefity. Ibaže celkový pohľad na literatúru je iný. Vidíme ho v metaštúdiách, ktoré hodnotia dáta veľkého množstva výskumov spĺňajúcich isté stanovené kritériá. Metaštúdie sú v rámci pyramídy vedeckého dôkazu najvyššie. Ide o najspoľahlivejšie výskumy.

Napríklad metaanalýza z roku 2012 zistila efektivitu (efficacy) v 69 percentách prípadov. Najväčší prínos pozorovala pre deti, naopak, najmenší, pre starých ľudí. Zo systematickej revízie z roku 2010 však vyplýva, že dáta pre túto vekovú kategóriu pochádzajú z nedostatočne kvalitných výskumov.

Napriek stredne vysokej účinnosti treba pamätať, že očkujeme nielen jedincov, ale nepriamo celé populácie. V USA tak v sledovanom 6-ročnom období dosiahol počet odvrátených ochorení v závislosti od roku 1,1 milióna až 5 miliónov, v prepočte to bolo prinajmenšom 7700 - 40 400 hospitalizácií ročne. Príčinou je efekt tzv. skupinovej imunity, ktorý dokáže výrazne znížiť pravdepodobnosť silnej epidémie. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by preto malo byť zaočkovaných aspoň 30 % populácie.

Mýtus: Zo štatistiky, ktorú vedú v Nemecku, Austrálii a Japonsku, vyplýva, že u ľudí, ktorí sa dali zaočkovať, má chrípka horší priebeh.

V skutočnosti výskumy ukazujú, že v prípade ochorenia je jeho priebeh miernejší, s menším počtom komplikácií, hospitalizácií a nižšou mierou šírenia ochorenia.



Mýtus: Je lepšie chrípku prekonať, ako sa nechať proti nej zaočkovať, pretože si takto budujeme/posilňujeme imunitu
Pozrite aj: Neverte nezmyslom o „podpore imunity“ alebo Neblahé dôsledky posilnenia imunitného systému
Očkovanie je oveľa bezpečnejšou alternatívou. Z 1 miliardy ľudí, ktorá podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) každoročne ochorie na chrípku, postihne 3 až 5 miliónov chorých závažný priebeh ochorenia. Úmrtnosť dosahuje 300 000 – 500 000 osôb.

Ochorenie na chrípku môže byť nebezpečné, a to predovšetkým pre malé deti, seniorov a ľudí s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdco-cievneho systému, imunitnými ochoreniami alebo cukrovkou. Akákoľvek chrípková infekcia nesie riziko vážnych komplikácií, či dokonca smrti, aj u inak zdravých detí a dospelých.

„Chrípka nebuduje imunitu, práveže ju dočasne oslabuje,“ upozorňuje MUDr. Tomáš Ondriga. „V dlhšom časovom merítku prekonanie chrípky nezaručí, že ju nedostanete. A to kvôli zmenám chripkového vírusu. Teda z podobného dôvodu, ako u vakcín.“

Alternatívci tvrdia, že väčšina údajných úmrtí na chrípku predstavuje úmrtia na zápal pľúc v dôsledku oslabeného imunitného systému. „Na chrípku sa to len zvykne zvaliť, aby sa nafúkli čísla.“ „Ibaže chrípka oslabuje imunitný systém a robí člověka náchylného na bakteriálny zápal pľúc,“ upozorňuje Ondriga.

Mýtus: Chrípkové vakcíny majú mnohé potenciálne závažné vedľajšie účinky, niektoré môžu viesť až k smrti. Okrem iných medzi ne patrí napríklad aj syndróm Guillain-Barré (paralýza), poškodenia mozgu či Alzheimerova choroba.
Ktokoľvek môže nahlásiť akékoľvek nepríjemnosti, ktoré nastali potom, ako sa nechal zaočkovať. Ale je dôležité upozorniť, že v prípade mnohých pôjde len o časovú následnosť, nie príčinnú súvislosť.

Väčšina ľudí po očkovaní proti chrípke žiadne vedľajšie účinky nemá. Ak sa prejavia, u detí ide obvykle o soplenie, zachrípnutie, bolesť hlavy, zvracanie, bolesti svalov a horúčku. U dospelých je to soplenie, bolesť hlavy, bolesť hrdla a kašeľ. Malé percento ľudí môže byť na niektorú zložiek vakcíny alergické.

Súvislosť medzi očkovaním a zvýšenou frekvenciou autoimunitného ochorenia, ktoré nazývame Guillain-Barreov syndróm, bola pozorovaná u vakcíny proti prasacej chrípke v USA prvýkrát v roku 1976. Pôvodne zistená incidencia syndrómu dosahovala jeden prípad na milión očkovaní. Nedávna štúdia z Číny zistila na 100 miliónoch vakcín proti H1N1 len 11 prípadov, čo je menej ako bežný výskyt ochorenia v krajine.

„Syndróm Guillain-Barré (GBS) vzniká 17-krát častejšie po chrípke ako po očkovaní proti chrípke,“ upozorňuje Ondriga. Lekár dodáva, že môže vznikať aj po iných infekciách.



Údajné poškodenie mozgu dieťaťa, ku ktorému vraj dochádza, keď látky vakcín prekonajú tzv. hematoencefalickú bariéru (fyziologická bariéra medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou), je nezmyslom. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by takéto tvrdenie podporovali. Táto bariéra vzniká ešte pred narodením a reguluje, čo sa dostane a nedostane do mozgu. Fyziologické procesy jej fungovania takéto prekonanie obsahom vakcín prakticky znemožňujú. Ondriga ale upozorňuje, že najdôležitejšia je skutočnosť, že obsah látok, ktoré sú predmetom tohto mýtu, je vo vakcínach extrémne nízky.

Údajný súvis medzi vakcínou proti chrípke a Alzheimerovou chorobou rozšíril - bez dôkazu - známy šarlatán Hugh Fudenberg. V skutočnosti viaceré výskumy zaznamenali presný opak, znížené, nie zvýšené riziko.

Mýtus: Tehotné ženy by sa nemali očkovať proti chrípke
Každoročne boli proti chrípke očkované milióny žien, a nepodarilo sa preukázať, že by im chrípkové vakcíny škodili. Dokonca sa tehotným ženám očkovanie proti chrípke odporúča, pretože sú oproti bežným ženám vystavené vyššiemu riziku vážnych komplikácií tohto ochorenia. Očkovanie proti chrípke ochráni tehotnú ženu, jej nenarodené dieťa a taktiež bábätko po narodení.

-

Za vyjadrenia a cenné pripomienky k článku autor ďakuje MUDr. Tomášovi Ondrigovi.

Dodatky:

Pre koho je očkovanie proti chrípke najdôležitejšie?
- deti od 6 mesiacov do 3 rokov (čo je veková skupina, v ktorej má chrípka ťažký priebeh a je spojená s vysokým podielom komplikácií až úmrtí)
- tehotné ženy (pred očkovaním by sa však mali poradiť so svojím lekárom)
- ľudia nad 65 rokov
- pacienti s rakovinou, diabetici, ľudia s neurologickými ochoreniami a poruchou krvotvorby
- ľudia s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, metabolickými, imunitnými poruchami a so srdcovo-cievnymi problémami
- zdravotnícki pracovníci, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientami

Pre koho je nevhodné
- ľudia, ktorí majú zvýšenú teplotu alebo trpia akútnou infekciou
- ženy v prvom trimestri tehotenstva
- deti do 6. mesiaca života
- ľudia alergickí na vaječný bielok (táto kontraindikácia je však relatívna, za istých okolností sa títo ľudia proti chrípke očkovať môžu)

Ďalšie zdroje:
http://thoughtscapism.com/2015/09/16/should-you-worry-about-formaldehyde-in-vaccines/
http://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/Ockovanie-proti-chripke.aspx
http://www.cdc.gov/flu/about/qa/misconceptions.htm
http://www.redwineandapplesauce.com/2013/10/28/setting-the-record-straight-dubunking-all-the-flu-vaccine-myths/

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet