14.03.2017-01:32:00   |  
#Zdravie
#Zbúrané mýty
#Longformy
Podľa štúdie M.G. Myers, D. Pineda: „Misinformation about Vaccines“ sú dezinformácie šírené buď neúmyselne (ľuďmi, ktorí sú neinformovaní), alebo zámerne, účelovo (tými, ktorí z toho profitujú). Ich profit plynie z finančných príspevkov (napr. Sloboda v očkovaní, Slobodný vysielač), predaja kníh, autorských práv, politickej podpory, predaja alternatívnej medicíny (napr. homeopatík, výživových doplnkov), predaja mediálneho priestoru (časopisy, TV), odmeny za prednášky, atď.

Najefektívnejšími dezinformátormi sú rodičia, ktorí sú presvedčení o tom, že ich dieťa bolo poškodené očkovaním.



Čo s tým?

Jedným z najúspešnejších spôsobov ako poraziť odporcov očkovania je identifikovať a pomenovať konkrétnu výhradu, na ktorú v debate narazíme. Odporcovia očkovania v diskusiách často podliehajú logickým klamom, na ktoré je potrebné neustále poukazovať. Pomôcť nám v tom môže práca kanadskej antropologičky Anny Kata. V štúdii s názvom Anti-očkovací aktivisti – Web 2.0 a postmoderná paradigma (viac tu a tu) pomenovala 14 najpoužívanejších výhrad proti očkovaniu, ktoré kolujú medzi odporcami očkovania a taktiky, ktoré toto hnutie používa pri ich šírení.

OBĽÚBENÉ TAKTIKY HNUTIA ANTIVAX

  • Prekrúcanie vedeckých dôkazov

  • Zrejme najlepším príkladom toho, že silné odhodlanie neznamená odbornosť, je článok, uverejnený v mesačníku Dieťa, v ktorom autor, laik, nepravdivo interpretoval výsledky poctivej vedeckej štúdie, čím hrubo zavádzal verejnosť.

  • Obmieňanie hypotéz
  • Tiež známe ako „posúvanie bránky“. Antivakcinátori neustále menia štandard dôkazov, ktorý je potrebný na to, aby akceptovali daný argument. Inými slovami, sú imúnni voči dôkazom, žiaden im nie je dosť dobrý a neustále prichádzajú s novými hypotézami. Podľa slovenských epidemiológov “antivakcinační aktivisti žiadne odborné argumenty, ktoré vyvracajú fámy a nepravdy o škodlivosti očkovania neprijímajú, preto sú akékoľvek diskusie sú v tomto smere zbytočné.” (word)

  • Cenzúra

  • Pre odporcov očkovania je typické, že na svojich stránkach cenzurujú nesúhlasné príspevky a blokujú ich autorov. V tomto prípade nehovoríme o mazaní príspevkov, ktoré by narušovali pravidlá vecnej a slušnej debaty, ale o príspevkoch, ktoré apelujú na predkladanie dôkazov a upozorňujú na chyby, či nepresnosti.



  • Útok na protistranu

  • V USA sú známe útoky na Davida Gorského, či súdne spory s Paulom Offitom a novinárkou Amy Wallace. Predstavitelia slovenského antiočkovacieho hnutia si taktiež neberú servítku pred ústa (prof. Glasa, MUDr. Šimovičová, Tucna’s blog, Lovcov šarlatánov)

    NAJČASTEJŠIE VÝROKY ANTIVAX

    1. “Nie som proti vakcínam – som za bezpečné vakcíny”
    Odporcovia očkovania sa zdráhajú pripustiť, že sú proti očkovaniu, preto ich bežnou taktikou je popierať svoj anti-očkovací postoj. Pre Slovensko je tiež typické, že odporcovia očkovania a dezinformátori sa v skutočnosti vyhlasujú za bojovníkov za slobodné očkovanie.

    Ide o argument slameného strašiaka. Nikto z ľudí, ktorí sa zaoberajú verejným zdravím, nie je proti bezpečnejším vakcínam. Pritom 100 %bezpečnosť nemožno garantovať pri žiadnom medicínskom úkone.

    2. “Vakcíny sú toxické” – toxický manéver

    Ide o argument, ktorý vychádza z chybnej logiky, ktorá vyzerá približne takto:

    1. hliník je toxický
    2. vakcíny obsahujú hliník
    3. preto sú vakcíny toxické

    Odporcovia očkovania nechcú pochopiť, že “dávkovanie činí látku jedovatou” (Sola dosis facit venenum). Namiesto toho sa upínajú k údajným poškodeniam vyvolaným prídavnými látkami vo vakcínach, napr. tiomersalom. Po tom ako bol tiomersal z vakcín odstránený a výskyt autizmu sa nezmenil, začali sa sústrediť na hliník, formaldehyd, skvalén. Argument ohľadom údajnej toxicity má za cieľ odpútať pozornosť od hlavného problému odporcov očkovania, a tým je vakcína samotná.

    3. “Vakcíny by mali byť 100 % bezpečné”
    Ak nie je vakcína 100% bezpečná, je podozrivá. Ide o ďalší argument slameného strašiaka, ktorý ignoruje zhodnotenie benefitov a rizík. Ďalej ignoruje fakt, že žiaden zdravotnícky pracovník netvrdí, že vakcíny sú úplne bez rizika. Stále však platí, že vakcíny sú omnoho bezpečnejšie ako ochorenia, proti ktorým očkujeme. Ani detské autosedačky neprestaneme používať len preto, že v niektorých prípadoch nedokážu zabrániť smrti.



    4. “Neviete dokázať, že vakcíny sú bezpečné”
    Ak neexistuje dostatočné vysvetlenie pre daný stav (napr. autizmus), odporcovia očkovania upodozrievajú vakcíny a bremeno dôkazu presúvajú na zástancov očkovania. Pritom dokázať negatívnu hypotézu (predložiť dôkaz o absencii niečoho – treba však pamätať, že v kontexte vedy po správnosti rozlišujeme medzi pojmami „dokázať“ a „potvrdiť“, ale laici obvykle nerozlišujú, pozn. red.) je z princípu takmer nemožné. Rozsiahle epidemiologické štúdie nepotvrdili príčinnú súvislosť, preto je na mieste vyvodiť záver, že súvislosť medzi autizmom a očkovaním neexistuje. Bremeno dokazovania je teraz na tom, kto súvislosť ochorenia s očkovaním naznačil. Toto sa dokázať nepodarí, pretože neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by podporoval ich hypotézu o škodlivosti očkovania. Epidemiologické dôkazy sú jednoznačné – očkovanie je veľmi bezpečné a je jedným z najbezpečnejších medicínskych úkonov.

    5. Vakcíny nás nezachránili“ – „Vakcíny nefungujú“
    Častý mylný argument, ktorý naznačuje, že zvýšená hygiena a zvýšené sanitárne opatrenia nás môžu dostatočne ochrániť pred ochoreniami a teda, že vakcíny nie sú zodpovedné za pokles výskytu týchto ochorení. Je pravda, že hygienické opatrenia môžu napomáhať v prevencii proti šíreniu niektorých ochorení (napr. pri chrípke), no tento argument zámerne obchádza fakt, že väčšina ochorení sa šíri napriek zvýšeným hygienickým štandardom. Grafy úmrtnosti, ktorými sa snažia odporcovia očkovania poukázať na nedostatočný účinok vakcín, sú zavádzajúce, pretože na pokles úmrtnosti malo vplyv viacero faktorov (lepšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ATB, hygiena, v prípade obrny železné pľúca, v prípade čierneho kašľa umelá pľúcna ventilácia atď.) Efektivitu očkovania najlepšie dokazujú grafy incidencie ochorenia, ktoré jasne dokazujú, že až očkovanie pomohlo zásadným spôsobom znížiť výskyt ochorení.

    6. “Vakcíny nie sú prírodné”
    Obľúbený argument alternativných liečiteľov (hlavne homeopatov), známy tiež ako apel na prírodu, hovorí, že všetko, čo je prírodné, je dobré. Vakcíny nie sú prírodné, sú preto škodlivé. Imunita získaná prežitím preventabilného ochorenia sa vníma ako lepšia a prijateľnejšia ako imunita získaná očkovaním. To vedie k takému fenoménu ako organizovanie stretnutí detí s ovčími kiahňami so zdravými deťmi, s cieľom úmyselne deti nakaziť. Provakcinačný argument znie, že očkovanie posilňuje prirodzenú imunitu, ktorá sa takto pripraví na boj s patogénom ochorenia v budúcnosti. Argument “prírodný” stojí na vratkých nohách: ľuľkovec zlomocný, botulizmus i pravé kiahne – to všetko je predsa prírodné, no väčšina z nás sa týmto veciam radšej vyhne.

    7. “Ide o rozhodnutie medzi ochoreniami a poškodeniami z vakcín”
    Tento argument je zavádzajúci pretože navodzuje dojem, že existujú iba dve možnosti. Jenny McCarthy považuje znovuobjavenie prenosných ochorení za prijateľný následok jej antivakcinačných aktivít. Odmieta prijať akúkoľvek zodpovednosť za šírenie strachu z očkovania, pretože pre ňu a podobne zmýšľajúcich ľudí nebude nikdy žiadna vakcína dostatočne bezpečná. Ak ale neexistuje spoľahlivý dôkaz, že očkovanie spôsobuje autizmus (čo neexistuje), nie je dôvod “na výber” medzi vakcínou a autizmom. Rozhodnutie očkovať by malo byť založené na zvážení výhod a možných rizík. A pri vakcínach prínos niekoľkonásobne prevažuje nad rizikami.



    8. “Aj Galileo bol prenasledovaný”
    Ďalšia logická nesprávnosť, ktorá je známa tiež ako Semmelweissov alebo Koperníkov efekt. Ak sa vášmu presvedčeniu vysmievajú alebo ho kritizujú, musí byť správne, aj napriek tomu (alebo práve vtedy), keď vedecké dôkazy hovoria pravý opak. Najznámejším príkladom Semmelweissovho efektu rozšíreného medzi odporcami očkovania je objav vedcov Warrena a Marshala, ktorí zistili, že za žalúdočné a duodenálne vredy môže baktéria Helicobacter pylori. Napriek počiatočnému skepticizmu napokon dáta potvrdili túto hypotézu a už viac ako desaťročie sa za oficiálnu príčinu týchto vredov považuje H. pylori. V tomto prípade je však dôležité spomenúť, že zmena toho názoru vychádzala z vedeckých dôkazov, na rozdiel od anti-vakcinačných argumetov. Tie iba odpútavajú pozornosť od skutočnosti, že dokázané benefity niekoľkonásobne prevyšujú riziká.

    V tejto súvislosti asi neprekvapí, že anti-vakcinačná organizácia Age of Autism udeľuje každoročne ceny s názvom Galileo Award. Hádajte, kto ju získal v roku 2008? Andrew Wakefield*.

    9. “Veda sa už v minulosti mýlila”
    Veda hromadí poznatky podporené objektívnymi dôkazmi, ktoré sa dopĺňajú alebo aktualizujú pod vplyvom nových dôkazov. Ak sa vedecký poznatok zmení, je tomu tak iba vtedy, ak nová hypotéza, z ktorej vychádza, ponúka lepšie vysvetlenie pre pozorovaný jav než predchádzajúce hypotézy alebo teórie (napr. Galileov efekt). Argument, že veda sa v minulosti mýlila sa používa na spochybnenie stálosti aktuálneho stavu poznania. Použitie tohto klamlivého argumentu spojitosti s nebezpečenstvom očkovania, je znakom toho, že neexistuje dôkaz podporujúci proklamované riziká očkovania. Iste, veda sa v minulosti mohla mýliť, ale vedecké postupy nie sú omylom (ba čo viac, neustále sa vylepšujú, pozn. red.). Ak sa objaví nový vedecký konsenzus, stane sa tak práve vďaka týmto postupom, nikdy nie mimo nich.

    10. “Veď toľkí ľudia sa predsa nemôžu mýliť” („argumentum ad populum”)
    Jednoduchý klamlivý argument ad populum, niekedy nazývaný aj argument rozšírenej viery alebo argument zdravého rozumu. Veda však nie je súťaž v popularite a popularita nepotvrdzuje správnosť názoru. Názory musia byť hodnotené na základe vedeckých dôkazov, ktoré ich podporujú. Argument ad populum sa pravidelne používa pri obhajovaní praktík, ktoré sú populárne, ale nie sú podporené žiadnym hodnotným vedeckým dôkazom. Argument popularity sa tiež využíva pri rôznych antivakcinačných petíciách. Nanešťastie pre odporcov očkovania však akceptovaný vedecký poznatok nie je determinovaný voľbou.

    11. “Skeptici veria…”
    Aj táto fráza sa pokladá za argument slameného strašiaka (straw-man, útok na karikatúru postoja protistrany), v rámci ktorého sa dezinterpretujú proočkovacie argumenty a vytvárajú sa tak ľahšie ciele útoku, napr.:

    - “Veríte, že všetky vakcíny sú bezpečné a účinné”
    - “Veríte, že by sme mali akceptovať všetko, čo nám prikáže vláda”
    - “Veríte v povinnosť očkovania”
    - “Veríte, že je dobré naočkovať do malého dieťaťa neurotoxín”

    Tieto argumenty sú výplodom odporcov očkovania a objavujú sa na antivakcinačných webových stránkach. Vytváraním falošných argumentov sa antiočkovacie hnutie vyhýba predloženiu dôveryhodných vedeckých dôkazov na podporu svojich tvrdení.

    12. “Ste podplatení farmaceutickými firmami”
    Kritici odporcov očkovania sa skôr či neskôr stretnú s obvinením z podplatenia farmafirmami. Je to zrejme najčastejší ad hominem útok zo strany odporcov, ktorí obviňujú zástupcov verejného zdravotníctva z brania finančných alebo iných úplatkov od farmaceutických firiem. Toto obvinenie mení smer diskusie – obhajca očkovania zrazu musí obhajovať vlastné motívy, čím sa vlastne antivakcinačný tábor oslobodzuje od výzvy na predloženie vedeckého dôkazu. Použili ho i na zámerné poškodenie dobrej povesti vedcov ako David Gorski či Paul Offit.

    Nezáleží však, či je alebo nie je niekto „podplatený“ farma firmou, lebo to nemá žiaden vplyv na samotný vedecký dôkaz. Keďže odporcom očkovania chýba dôveryhodný dôkaz, ktorým by podporili vlastné pozície, uchyľujú sa k útokom na osobu (ad hominem), vrátane údajného podplácania farma firmami, čím sa vyhýbajú zmysluplnej reakcii pri dožadovaní sa vedeckých dôkazov.



    Antiočkovací aktivisti často poukazujú na konflikt záujmov na strane odborníkov. Darí sa im to v prvom rade preto, že ak nejaký konflikt záujmov existuje, je to vďaka tomu, že ho samotní odborníci – na rozdiel od odporcov očkovania – zverejňujú.

    13. “Neverím, že ide o náhody
    Tento argument vyhlasuje, že korelácia znamená kauzalitu (príčinnú súvislosť), čo je ďalší logický klam. Zahŕňa rôzne anekdoty o postihnutiach, ktoré nastali po očkovaní, za príčinu ktorých sa považuje práve vakcína. Protivakcinačný film Väčšie dobro ako aj viaceré príspevky z neregulovaných internetových diskusií vychádzajú práve z tejto premisy.

    V roku 2009 bola vakcína proti vírusu H1N1 spájaná s rôznymi postihnutiami, vrátane potratu. Ak vezmeme do úvahy výskyt potratu (infarktu, cievnej príhody, tráviacich problémov atď.) v populácii, môžeme očakávať výskyt rôznych zdravotných problémov po podaní očkovacej látky iba ako vec náhody. Jediný spôsob, ako určiť, čo je príčinou, je preskúmať ju.

    Bradford Hill zaviedol 9 kritérií na posúdenie kauzality, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre hodnotenie nežiaducich účinkov očkovania:

    1. Sila asociácie: Aká silná je asociácia medzi príčinou a následkom?
    2. Konzistencia: Podporujú ďalšie štúdie danú asociáciu?
    3. Špecificita faktoru: Vyvolá zmena príčiny zmenu následku?
    4. Časová súvislosť: Predchádza príčina následku?
    5. Biologický gradient: Podporuje kauzalita výskyt lineárnej závislosti medzi množstvom faktora A a frekvenciou, či závažnosťou ochorenia?
    6. Biologická plauzabilita: Dáva to zmysel? Nie je to v rozpore s doterajšími vedeckými dôkazmi?
    7. Koherencia: Je daný dôkaz v súlade s odlišnými rovinami štúdií (napr. molekulovou, bunkovou, klinickou, populačnou či sociálnou)?
    8. Experimentálny dôkaz: Existujú klinické štúdie, ktoré by potvrdili danú asociáciu?
    9. Analógia: Je možné oprieť danú asociáciu o podobné asociácie?

    14. “Ja poznám svoje dieťa najlepšie”
    Argument, ktorým sa podceňuje vedecký dôkaz a skutočný poznatok o bezpečnosti vakcín. Náležitú expertízu považuje za nevhodnú a zbytočnú, alebo ju mení a redefinuje spôsobom, ktorý posilňuje, prípadne dodáva anti-vakcinačnému argumentu viac flexibility. V určitom rozsahu tento argument ilustruje Dunning-Krugerov efekt, typ mentálnej skratky, kde ľudia s nedostatočnými vedomosťami v danej oblasti o to viac preceňujú svoje schopnosti či vedomosti. Vidno to často v debatách, kde odporcovia očkovania zastávajú absolútnu istotu vo svojich tvrdeniach. Vedci a podporovatelia očkovania, ktorí rozumejú faktom a dôkazom, môžu v skutočnosti pôsobiť omnoho váhavejšie práve z dôvodu snahy byť čo najpresnejší. Vyššie uvedený argument je tiež rozšírený medzi šíriteľmi alternatívnej medicíny s anti-vakcinačnými názormi, ktorí takto znemožňujú šírenie vedeckého pohľadu na očkovanie.



    -

    Autor: MUDr. Tomáš Ondriga

    Príspevok sme vám priniesli v spolupráci s facebookovou stránkou Neverím mýtom o škodlivosti očkovania (blog)

    Poznámka:
    * Andrew Wakefield koncom 90. rokov dostal od advokátskej firmy 50-tisíc libier, aby vyšetril deti, ktorých rodičia plánovali kampaň proti trojitej vakcíne MMR. Wakefieldov výskum vykonaný na drobnej vzorke pacientov (12 detí) a neskôr preukázaný za podvod, spojil autizmus s vakcínou MMR a výrazne napomohol rozpútať masívnu protiočkovaciu hystériu. Tá dodnes pretrváva napriek tomu, že desiatky ďalších štúdií, uskutočnených na oveľa väčšej vzorke pacientov, žiadnu spojitosť medzi MMR a autizmom nenašli (a nie, všetky nefinancovali farmaceutické spoločnosti). Opakovane sa v nich zistilo, že v porovnaní s neočkovanými deťmi autizmus nie je bežnejší u detí, ktoré boli očkované vakcínou MMR a jeho prejavy vo väčšine prípadov nenastupujú bezprostredne po očkovaní. V neposlednom rade, zistilo sa, že autizmus možno odhaliť ešte pred narodením, hoci jeho príznaky sa prejavujú až mesiace po narodení. A práve čas, kedy obvykle nastupujú, je jedným z dôvodov, prečo Wakefieldov podvod dodnes rezonuje medzi verejnosťou.
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok







    Pridať e-mail

    Najčítanejšie za rok