17.09.2021-10:00:00   |   Marek Dzurenko
#Živá príroda
#Pravek
#Zem
Naturalis nie je len múzeom, ale aj špičkovým vedeckým ústavom zaoberajúcim sa biodiverzitou, čiže rôznorodosťou života na Zemi. Samotná expozícia pre verejnosť sídli v novej, hypermodernej budove, ktorej výstavba bola dokončená len v roku 2019. Staronové múzeum otvorilo svoje brány návštevníkom s veľkou pompou, zakrátko však muselo kvôli zrejmým dôvodom opäť zatvoriť. Momentálne je expozícia otvorená, avšak dnu sa dostanete, iba ak si zakúpite lístok s rezerváciou v predstihu. Naturalis sa zjavne teší veľkému záujmu, keďže víkendové rezervácie bývajú vypredané už niekoľko týždňov dopredu. Ale dosť bolo omáčky. Poďme spoločne nahliadnuť na to, čo Naturalis ponúka.

Život a Zem

Pri vstupe do budovy vás ohromí úžasná vnútorná architektúra hlavnej siene, ktorá našla inšpiráciu v prírode. Tu musím pochváliť dizajnérov a architektov, naozaj klobúk dole. Už len samotné prechádzanie sa v interiéri a obzeranie sa navôkol je príjemným zážitkom. Netrvalo však dlho a dostavili sa rozpaky. Zakrátko vysvetlím, prečo.


Trvalá výstava pozostáva zo siedmych samostatných expozícií či galérií. Prvá a zároveň najväčšia je pomenovaná jednoducho Life, čiže „život“, a je venovaná rôznorodosti súčasných foriem života. Návštevníka tu privíta vcelku podarený model kalmára obrovského – druhého najväčšieho bezstavovca na svete – v životnej veľkosti. Na začiatok fajn, niečo tu ale chýba. Aha, už viem – informácie. A mám tým na mysli akékoľvek informácie, ktoré by návštevníkov vzdelávali. Neexistujú tu takmer žiadne vzdelávacie tabule, iba zopár obrazoviek, na ktorých bežia prírodopisné filmy. Občasné strohé texty na niekoľkých displejoch a popisy jednotlivých exemplárov majú aspoň svoj anglický ekvivalent, to by však malo byť v inštitúcii svetovej úrovne absolútnou samozrejmosťou, nehodnou chvály.


-



„Život“ je prakticky celý zaplnený dermoplastickými preparátmi živočíchov a rozhodne nemôžem povedať, že by na mňa početný ansámbl vypchatých zvierat na čele so samcom slona afrického neurobil dojem. Avšak hoci sú exponáty pekné a ich aranžovanie estetické, ich vlastné usporiadanie nedáva príliš zmysel, či už z biogeografického alebo systematického hľadiska. Expozícia je v podstate rozdelená len na vodnú a suchozemskú časť. Veľmi zaujímavý prvok predstavuje horizontálne umiestnené plátno, na ktoré je premietaný pohyb vodnej hladiny. Plátno tak tvorí akoby simulovanú hladinu vodnej plochy, pod ktorou sa nachádzajú exponáty akvatických živočíchov. Okolo tohto „jazera“ sú zas rozmiestnené preparáty terestrických zvierat, čo vyvoláva dojem, že sem prišli uhasiť smäd.


Nenáročný návštevník, ktorý sa chce len pokochať pohľadom na plejádu exotických i európskych zvierat, bude asi celkom spokojný, avšak pravý prírodovedecký šprt sa sotva nechá opiť rožkom, nech už ten rožok sprevádza akákoľvek atmosférická hudba a svetelné efekty. Prepáčte, ale tu forma niekoľkonásobne prevýšila obsah. Kde sú nejaké informácie o evolučnej histórii, spoločnom pôvode či previazanosti foriem života? Kde sa môže návštevník dozvedieť niečo o genetike, ekológii alebo vnútornej štruktúre buniek živých organizmov? Takto sa to nerobí. Primárnym poslaním verejnej expozície prírodovedného múzea má byť vzdelávanie laickej verejnosti, aby si ľudia z návštevy neodniesli len pekné selfíčka, ale aj nejaký ten poznatok. Na túto najdôležitejšiu úlohu však dizajnéri „života“ akosi zabudli. Pritom by stačilo naozaj málo. Škoda.


-



Trochu zmiešané pocity som si odniesol aj z prehliadky v poradí druhej expozície, opäť nesúcej veľmi jednoduchý a všeobecný názov – Earth (to snáď ani nestojí za preklad). Napriek všeobjímajúcemu titulu je aj táto galéria pomerne skúpa na informácie, aj keď je to o niečo lepšie, než v predchádzajúcom prípade. Hlavná hala expozície sa sústredí na štyri regióny, ktorých geológia výrazne zasahuje do života ich obyvateľov – Havaj, Japonsko, Island a Brazília. Napríklad havajská časť pozostáva z panorámy s aktívnou sopkou, ktorej stuhnuté lávové prúdy sa vylievajú na podlahu múzea tesne pred zátarasami, pred ktorými stojí surferská dodávka.

Obligátnou súčasťou geologickej sekcie každého prírodovedného múzea musí byť expozícia minerálov a hornín. Časť zbierky vystavená v Naturalis nie je príliš rozsiahla, na druhej strane obsahuje slušný výber rôznorodých, kvalitne osvetlených kameňov uložených na čiernočiernom pozadí, takže exponáty pekne kontrastujú.


-



Éra dinosaurov a doba ľadová

Najsvetlejším bodom celej prehliadky je jednoznačne expozícia druhohorných plazov a nehovorím to len preto, že som beznádejný dinomaniak. Okrem menších fosílií morských notosaurov, ichtyosaurov a mosasaurov výstave dominujú zmontované kostry dinosaurov rodov Plateosaurus, Stegosaurus, Camarasaurus, Triceratops a Edmontosaurus. Kolosálnym dojmom pôsobí predovšetkým dlhokrký Camarasaurus vztýčený na zadných končatinách. Hoci išlo „len“ o stredne veľkého zástupcu skupiny Sauropoda, v tejto polohe vyzerá skutočne giganticky. Za každým skeletom dinosaura sa nachádza veľká projekcia druhohornej krajiny s pohybujúcimi sa čriedami príslušných druhov.


Hlavný ťahák múzea však reprezentuje takmer kompletná kostra tyranosaura s prezývkou Trix. Paleontológovia Naturalis podnikli výpravy do americkej Montany a v roku 2013 sa im podarilo rozbiť jackpot – v spolupráci s americkou spoločnosťou Black Hills Institute objavili a vykopali excelentne zachovaný exemplár kráľa dinosaurov. Trix je okrem berlínskeho Tristana jediný autentický exemplár druhu Tyrannosaurus rex vystavený v Európe. Vyše dvanásť metrov dlhú obludu s láskou prezývajú „veľká stará dáma“, pravda je však taká, že ani zďaleka si nemôžeme byť istí, že skutočne išlo o samicu. Skelet zostavili v netradičnej polohe s lebkou sklonenou nadol, čo umožňuje návštevníkom zblízka preskúmať každý jej detail. Nejde pritom o repliku, lebka je až na koniec spodnej čeľuste stopercentne pravá skamenelina. V tejto časti múzea každý exemplár sprevádzali skutočne informatívne tabule a displeje, čo som musel oceniť po ich trestuhodnej absencii v expozícii súčasného života. Potešila ma aj prítomnosť niekoľkých preparátov súčasných operencov, ktoré majú návštevníkovi naznačiť, že dinosaury vlastne nikdy celkom nevyhynuli a stále žijú v podobe vtákov.


-



Po dinosauroch nasleduje výstava štvrtohornej megafauny pomenovaná Ice Age – „doba ľadová“. Veľkej miestnosti dominuje obrovská panoráma mamutej stepi s miniatúrami typických živočíchov ľadových dôb. Zhmotnený sen každého fanúšika modelov krajiniek. Keďže fosílny záznam štvrtohôr je v Holandsku omnoho kvalitnejší, než ten druhohorný, sekcia obsahuje hŕbu skamenelín zvierat. Väčšina je nanešťastie schovaná za hrubým pletivom, takže ich príliš dobre nevidieť a o fotografovanie som sa ani nepokúšal. Ani tu nechýbajú celé zmontované kostry. Okolo vydarenej panorámy sa nachádza trojica pleistocénnych obrov v podobe kostier jeleňa obrovského, mamuta srstnatého a medveďa jaskynného.

Zvádzanie a smrť

Z prehliadky ostávajú ešte tri expozície, mne sa ale podarilo vstúpiť len do dvoch. Expozícia Early Humans („raní ľudia“) sa týka hlavne nálezu „jávskeho muža“, prvého známeho exemplára druhu Homo erectus, ktorý objavil slávny holandský antropológ Eugène Dubois. Výstava ale bola z dôvodu protipandemických opatrení dočasne zatvorená, takže nič bližšie vám o nej bohužiaľ nepoviem.


Posledné dve permanentné expozície sa točia okolo rozmnožovania a smrti. Výstava zvaná Seduction, v preklade „zvádzanie“, sa nachádza v miestnosti v štýle art deco, ktorý nemusí sadnúť každému. Možno som suchár, avšak mne prišiel jej dizajn až príliš gýčový. Expozícia točiaca sa okolo všetkých aspektov reprodukcie – od zásnubných rituálov cez samotný akt kopulácie po starostlivosť o mláďatá – je spracovaná veľmi netradičnou, hravou formou, čo sa bude akiste mnohým páčiť, avšak ja preferujem skôr vecnejšie podanie. Ako vravím, v tomto smere som suchár. Ani ja však nedokážem nepodľahnúť rozkošnosti preparátov zvieracích mláďat, ktorých je tu naozaj požehnane.


-



Prehliadka múzea poeticky končí expozíciou venovanou smrti. Výstava vyzerá ako ponurý labyrint plný kostier a preparátov s viacerými interaktívnymi prvkami. Nechýba množstvo informácií o cykle života, rozklade či vymieraní. Táto expozícia naplnila moje očakávania a nemám voči nej žiadne výhrady. Ide o fascinujúci a trochu morbídny záver prehliadky, ktorý nám pripomína našu vlastnú smrteľnosť.

Aj keď nie všetko sa mi na Naturalis úplne páčilo, pozitívne dojmy prevažujú nad negatívnymi a v konečnom dôsledku musím skonštatovať, že múzeum za návštevu určite stojí. Už len samotná Trix je úžasný a určitým spôsobom unikátny exponát, ktorý sa patrí vidieť. Naturalis je pritom pre našinca omnoho bližšie, než prírodovedné múzeá za veľkou mlákou, kde sú kostry tyranosaurov takmer štandardom. Leiden leží len pár desiatok kilometrov od trojice veľkomiest Rotterdam, Haag a Amsterdam, takže nejde o nedostupnú dovolenkovú destináciu. Výlet do Naturalis preto rozhodne odporúčam. Najmä v prípade, ak ste paleontologický nadšenec ako ja.

Webstránka múzea
Fotografie: autor

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail