„Všetko, čo si každý myslí, že o nej vie, je mylné. Nie väčšina vecí. Všetky,“ priamo a neľútostne konštatuje britsko-americký novinár Christopher Hitchens. „Bola skorumpovaná, protivná, cynická a krutá.“
Lekár a rodák z Kalkaty Aroup Chatterjee s Hitchensom súhlasí a pripomína, že zdrojom mýtu o „dobrotivej Matke Tereze“ sú do veľkej miery nepravdivé tvrdenia mníšky samotnej. „Opakovane svetu tvrdila, že celé dni brala bedákov zo špinavých chudobných štvrtí (čo nie je pravda), že kŕmila až 9 000 ľudí v jej poľných kuchyniach (čo nerobila) a že nikdy neodmietla bezmocné dieťa (čo robila pravidelne), a že umierajúci v jej takzvanom Domove umierajúcich Nirmal Hriday zomreli „nádhernou smrťou“ (zaobchádzalo sa s nimi hrubo a často umierali hroznou, bolestivou smrťou).“
„Nemala žiaden výraznejší dopad na chudobných v tomto meste,“ hovorí bývalý primátor Kalkaty Bikash Ranjan Bhattacharya. „Akúkoľvek dobrú prácu vykonala, vykonala ju aj ktorákoľvek iná dobročinná organizácia. Nevidím na tom nič mimoriadne.“
Hitchens verejnosť upozorňoval, akému klamu o rodáčke zo Skopje uverila už od polovice 90. rokov. Zistenia ostro protirečiace populárnemu obrazu mníšky zverejnil v knihe Misionárska poloha (The Missionary Position, 1995).
„Jej zámerom nebolo pomáhať ľuďom,“ upozorňuje Hitchens, podľa ktorého nielenže darcom klamala o používaní ich finančných darov, ale počas rozhovoru mu vysvetlila, že nie je sociálna pracovníčka. „Robila to preto, aby zvýšila počet katolíkov.“
Matka Tereza podľa neho verila, že utrpenie je darom, a to aj vtedy, ak ho spôsobovala chudoba či choroby. A tak, hoci vyzbierala viac ako sto miliónov dolárov, zistenia o úrovni zdravotnej starostlivosti v jej inštitúciách vyvolali pobúrenie: umierajúci nemali dostatok stravy a nedostávali lieky proti bolesti. Z peňazí, ktoré údajne zbierala na pomoc chorým, sa k chorým dostalo podľa neskorších zistení asi iba päť percent.
Zhodujú sa, že muža lekári liečili, ale táto nešpecifikovaná liečba nezaberala. Potom prišla modlitba k Matke Tereze a Brazílčan sa prebral. Podľa expertov Vatikánu teda ide o zázrak.
Mimochodom, o logickej chybe post hoc propter hoc (zámena časovej následnosti s príčinnou súvislosťou sa viac dočítate napríklad TU).
Pokiaľ je známe, prípad zatiaľ nepreskúmali nezávislé zdroje – vlastne celkom donedávna nebola známa ani identita údajne zázračne vyliečeného muža (volá sa Marcilio Haddad Andrino). Keď bude známych viac informácií, k prípadu sa vrátime.
Tento druhý údajný zázrak otvoril cestu k tomu, aby bola Tereza vyhlásená za svätú. A čo prvý? O ňom máme k dispozícii viac informácií. A ukazuje sa, že Vatikán sa vyznamenal zahanbujúcou nedôslednosťou.
V roku 2002 uznal za zázrak uzdravenie indickej ženy - Monica Besra, tak sa volala, údajne vyzdravela z rakoviny vďaka svetelnej žiare vychádzajúcej z medailónu s obrázkom Matky Terezy. Lenže dr. Randžan Mustafi, ktorý Besru liečil, o žiadnej rakovine nevedel. Besra mala podľa neho cystu spôsobenú tuberkulózou, nie rakovinu.
„Deväť mesiacov až jeden rok brala lieky,“ zdôraznil. Že Besru vyliečili doktori a nie obrázok Matky Terezy tvrdí dokonca aj jej manžel. Lekárske záznamy Besry by samozrejme závažné pochybnosti okamžite zmietli zo stola. Ibaže rád, ktorý Tereza založila, Misionárky milosrdenstva, ich odmieta poskytnúť. V neposlednom rade, pracovníci nemocnice, kde bola Besra liečená, priznali, že na nich cirkev tlačila, aby bolo jej vyliečenie považované za zázrak.
Málokto vie, že svoje mníšky viedla k tomu, aby krstili umierajúcich pacientov neberúc ohľad na ich náboženské presvedčenie. Je to však iba jeden z jej menších prehreškov. Ako Hitchens často zdôrazňoval, Matka Tereza nebola priateľkou chudobných, ale priateľkou chudoby. Chudobu považovala za Boží dar. „Myslím, že je mimoriadne krásne, keď sa chudobní zmieria so svojou chudobou... Myslím, že utrpenie chudobných svetu veľmi pomáha,“ vyhlásila.
„Strávila celý život odporom voči jedinému známemu lieku proti chudobe, ktorým je poskytnutie práv ženám a oslobodenie žien z pozície ľudskej obdoby hospodárskeho zvieraťa držaného kvôli nútenému rozmnožovaniu,“ vysvetľuje Hitchens. Poznamenáva, že jej organizácia niesla prvky kultu, ktorý propaguje utrpenie a nepomáha tým, ktorí to potrebujú.
Sú to veľmi silné slová. A rozhodne nie ojedinelé. Colette Livermoreová, austrálska mníška, ktorá v ráde Matky Terezy pracovala 11 rokov, sa so svojim zhrozením a dezilúziou podelila v knihe Nádej zotrváva (Hope Endures, 2008).
„K mníškam sa nedostávali lekárske rady, repelenty voči komárom, či osveta o malárii a očkovaniach, pretože Tereza verila, že o mníšky sa postará Boh,“ píše. Aby ich prinútila poslúchať ju bez akýchkoľvek otázok, obháňala sa Bibliou (veršami ako Peter 2,18-23), ktorá nakazuje otrokom počúvať ich pánov aj keď im ubližujú.
Robin Fox, lekár a svojho času editor britského medicínskeho periodika The Lancet, v roku 1991 navštívil Terezin „Dom umierajúcich“ v Kalkate. Lekársku starostlivosť v ňom označil za bezhlavú. Všimol si, že členky rádu nerozlišovali medzi liečiteľnými a neliečiteľnými ochoreniami (!), takže ľudia, ktorí by za iných okolnosti prežili, riskovali smrť na infekciu alebo nedostatočnú starostlivosť. Prístup sestier k tlmeniu bolesti označil za „znepokojivo nedostatočný“, pričom upozornil, že rádu chýbali silné analgetiká, aké sa bežne používali v štandardných hospicoch krajiny.
Ihly sa oplachovali vodou z vodovodu a opakovane používali bez sterilizácie. A ľudia umierajúci v obrovských bolestiach na rakovinu dostávali na tlmenie bolesti prinajlepšom aspirín.
Zaobchádzanie Matky Terezy s finančnými darmi je kapitola sama o sebe. Veľmi ochotne ich prijímala a ľudia, s vidinou pomoci chudobným, jej ich radi poskytovali. Že polovica takto získaných finančných prostriedkov nakoniec poslúžila na budovanie náboženských inštitúcií, je celkom iný príbeh. Ďalšia pikoška: Charles Keating, ktorý v roku 1989 okradol amerických sporiteľov o 160 miliónov dolárov, daroval Matke Tereze viac ako milión. Keď sa ukázalo, že ide o peniaze získané podvodom, starou mníškou ani nehlo. Peniaze nevrátila.
Nielenže sa Matka Tereza (slovami Colette Livermoreovej) „oveľa zanietenejšie snažila strpčovať život mníškam, než pomáhať chorým“. Okrem toho na Druhom vatikánskom koncile patrila medzi najvýraznejšie hlasy proti zavedeniu cirkevných reforiem. Nešlo o niektoré z nich. Prekážali jej všetky. A pri preberaní Nobelovej ceny za mier v roku 1979 označila za najväčšieho „ničiteľa mieru“... potraty.
A roku 1988 vyhlásila, že by nikdy nezverila dieťa k adopcii matke užívajúcej antikoncepciu, pretože je to vraj „dôkaz jej neschopnosti milovať“.
„Jej stanovisko bolo ultra-spiatočnícke a fundamentalistické aj na pomery ortodoxných katolíkov,“ konštatuje Hitchens.
Výskumníci ďalej spochybnili motiváciu Vatikánu, ktorý ignoroval masívnu kritiku praktík Matky Terezy, a došli k záveru, že jej „dobrácky imidž“, ktorý podkopáva analýza faktov, bol vykonštruovaný, a jej blahoslavenie bolo zorchestrované efektívnou mediálnou kampaňou“, ktorú mal na svedomí novinár BBC Malcolm Muggeridge známy extrémne konzervatívnym postojom k potratom.
Mnohí svojho času obľúbení svätci dokonca vôbec neexistovali, napríklad sv. Veronika, Eustach Rímsky, sv. Barbora, Alexius Rímsky a ďalší.
Nebohá mníška sa ocitne v spoločnosti ľudí, ktorí vraj zabíjali draky, kráčali s vlastnou odseknutou hlavou v podpazuší, poslúžili ako krmivo pre draky (ale prežili to), vedeli lietať alebo sa teleportovať. To všetko má k realite rovnako blízko ako populárny imidž o dobrotivej Matke Tereze.
-
(článok bol doplnený a aktualizovaný 3. 9. 2016)
Príspevok vznikol v spolupráci so stránkou words&codes
Hitchens, Ch., 2008: Bůh není velký. Metafora.
Livermore, C., 2008: Hope Endures. Free Press.
Úryvky a recenzia knihy Misionárska poloha
» Záhada Turínskeho plátna: Pravdu odhalili už pred viac ako 600 rokmi
» Takmer zázračné uzdravovanie: Zázračné uzdravenia z rakoviny
Tweet
Lekár a rodák z Kalkaty Aroup Chatterjee s Hitchensom súhlasí a pripomína, že zdrojom mýtu o „dobrotivej Matke Tereze“ sú do veľkej miery nepravdivé tvrdenia mníšky samotnej. „Opakovane svetu tvrdila, že celé dni brala bedákov zo špinavých chudobných štvrtí (čo nie je pravda), že kŕmila až 9 000 ľudí v jej poľných kuchyniach (čo nerobila) a že nikdy neodmietla bezmocné dieťa (čo robila pravidelne), a že umierajúci v jej takzvanom Domove umierajúcich Nirmal Hriday zomreli „nádhernou smrťou“ (zaobchádzalo sa s nimi hrubo a často umierali hroznou, bolestivou smrťou).“
„Nemala žiaden výraznejší dopad na chudobných v tomto meste,“ hovorí bývalý primátor Kalkaty Bikash Ranjan Bhattacharya. „Akúkoľvek dobrú prácu vykonala, vykonala ju aj ktorákoľvek iná dobročinná organizácia. Nevidím na tom nič mimoriadne.“
Hitchens verejnosť upozorňoval, akému klamu o rodáčke zo Skopje uverila už od polovice 90. rokov. Zistenia ostro protirečiace populárnemu obrazu mníšky zverejnil v knihe Misionárska poloha (The Missionary Position, 1995).
„Jej zámerom nebolo pomáhať ľuďom,“ upozorňuje Hitchens, podľa ktorého nielenže darcom klamala o používaní ich finančných darov, ale počas rozhovoru mu vysvetlila, že nie je sociálna pracovníčka. „Robila to preto, aby zvýšila počet katolíkov.“
Matka Tereza podľa neho verila, že utrpenie je darom, a to aj vtedy, ak ho spôsobovala chudoba či choroby. A tak, hoci vyzbierala viac ako sto miliónov dolárov, zistenia o úrovni zdravotnej starostlivosti v jej inštitúciách vyvolali pobúrenie: umierajúci nemali dostatok stravy a nedostávali lieky proti bolesti. Z peňazí, ktoré údajne zbierala na pomoc chorým, sa k chorým dostalo podľa neskorších zistení asi iba päť percent.
Fabrikácia zázrakov alebo Kritické myslenie á la Vatikán
V decembri 2015 médiá informovali, že pápež František uznal druhý zázrak prisúdený Matke Tereze. Týkal sa brazílskeho muža, ktorý sa prebral z kómy potom, ako sa jeho kňaz pomodlil k nebohej mníške. V tom, čo sa vlastne stalo, sa zdroje rozchádzajú, podľa BBC (link vyššie) mal muž nádory na mozgu, iné zdroje spomínaju, že kómu zavinila vírusová infekcia mozgu alebo infekcia bola bakteriálna a spôsobila abscesy.Zhodujú sa, že muža lekári liečili, ale táto nešpecifikovaná liečba nezaberala. Potom prišla modlitba k Matke Tereze a Brazílčan sa prebral. Podľa expertov Vatikánu teda ide o zázrak.
Mimochodom, o logickej chybe post hoc propter hoc (zámena časovej následnosti s príčinnou súvislosťou sa viac dočítate napríklad TU).
Pokiaľ je známe, prípad zatiaľ nepreskúmali nezávislé zdroje – vlastne celkom donedávna nebola známa ani identita údajne zázračne vyliečeného muža (volá sa Marcilio Haddad Andrino). Keď bude známych viac informácií, k prípadu sa vrátime.
Tento druhý údajný zázrak otvoril cestu k tomu, aby bola Tereza vyhlásená za svätú. A čo prvý? O ňom máme k dispozícii viac informácií. A ukazuje sa, že Vatikán sa vyznamenal zahanbujúcou nedôslednosťou.
V roku 2002 uznal za zázrak uzdravenie indickej ženy - Monica Besra, tak sa volala, údajne vyzdravela z rakoviny vďaka svetelnej žiare vychádzajúcej z medailónu s obrázkom Matky Terezy. Lenže dr. Randžan Mustafi, ktorý Besru liečil, o žiadnej rakovine nevedel. Besra mala podľa neho cystu spôsobenú tuberkulózou, nie rakovinu.
„Deväť mesiacov až jeden rok brala lieky,“ zdôraznil. Že Besru vyliečili doktori a nie obrázok Matky Terezy tvrdí dokonca aj jej manžel. Lekárske záznamy Besry by samozrejme závažné pochybnosti okamžite zmietli zo stola. Ibaže rád, ktorý Tereza založila, Misionárky milosrdenstva, ich odmieta poskytnúť. V neposlednom rade, pracovníci nemocnice, kde bola Besra liečená, priznali, že na nich cirkev tlačila, aby bolo jej vyliečenie považované za zázrak.
Závažné prešľapy
Ale vráťme sa od naivného uznávania zázrakov k samotným aktivitám Matky Terezy.Málokto vie, že svoje mníšky viedla k tomu, aby krstili umierajúcich pacientov neberúc ohľad na ich náboženské presvedčenie. Je to však iba jeden z jej menších prehreškov. Ako Hitchens často zdôrazňoval, Matka Tereza nebola priateľkou chudobných, ale priateľkou chudoby. Chudobu považovala za Boží dar. „Myslím, že je mimoriadne krásne, keď sa chudobní zmieria so svojou chudobou... Myslím, že utrpenie chudobných svetu veľmi pomáha,“ vyhlásila.
„Strávila celý život odporom voči jedinému známemu lieku proti chudobe, ktorým je poskytnutie práv ženám a oslobodenie žien z pozície ľudskej obdoby hospodárskeho zvieraťa držaného kvôli nútenému rozmnožovaniu,“ vysvetľuje Hitchens. Poznamenáva, že jej organizácia niesla prvky kultu, ktorý propaguje utrpenie a nepomáha tým, ktorí to potrebujú.
Sú to veľmi silné slová. A rozhodne nie ojedinelé. Colette Livermoreová, austrálska mníška, ktorá v ráde Matky Terezy pracovala 11 rokov, sa so svojim zhrozením a dezilúziou podelila v knihe Nádej zotrváva (Hope Endures, 2008).
„K mníškam sa nedostávali lekárske rady, repelenty voči komárom, či osveta o malárii a očkovaniach, pretože Tereza verila, že o mníšky sa postará Boh,“ píše. Aby ich prinútila poslúchať ju bez akýchkoľvek otázok, obháňala sa Bibliou (veršami ako Peter 2,18-23), ktorá nakazuje otrokom počúvať ich pánov aj keď im ubližujú.
Robin Fox, lekár a svojho času editor britského medicínskeho periodika The Lancet, v roku 1991 navštívil Terezin „Dom umierajúcich“ v Kalkate. Lekársku starostlivosť v ňom označil za bezhlavú. Všimol si, že členky rádu nerozlišovali medzi liečiteľnými a neliečiteľnými ochoreniami (!), takže ľudia, ktorí by za iných okolnosti prežili, riskovali smrť na infekciu alebo nedostatočnú starostlivosť. Prístup sestier k tlmeniu bolesti označil za „znepokojivo nedostatočný“, pričom upozornil, že rádu chýbali silné analgetiká, aké sa bežne používali v štandardných hospicoch krajiny.
Ihly sa oplachovali vodou z vodovodu a opakovane používali bez sterilizácie. A ľudia umierajúci v obrovských bolestiach na rakovinu dostávali na tlmenie bolesti prinajlepšom aspirín.
Zanietene strpčovala život
Matka Tereza mala problém s akoukoľvek modernou výbavou jej zariadení. V Manile mníškam nedovolila zaobstarať si práčku, takže museli prať spodné prádlo inkontinentných ručne. Akoby to nebolo málo, bývalí zamestnanci jej rádu spomínajú, že odmietala odobriť kúpu medicínskych prístrojov za peniaze darované konkrétne na tento účel. Namiesto toho peniaze poslala Vatikánu. Kým cirkev bohatla, v jej „Domove umierajúcich“ mali ľudia iba jednu spoločnú toaletu, museli ležať na svojich miestach a nemali dovolené návštevy príbuzných.Zaobchádzanie Matky Terezy s finančnými darmi je kapitola sama o sebe. Veľmi ochotne ich prijímala a ľudia, s vidinou pomoci chudobným, jej ich radi poskytovali. Že polovica takto získaných finančných prostriedkov nakoniec poslúžila na budovanie náboženských inštitúcií, je celkom iný príbeh. Ďalšia pikoška: Charles Keating, ktorý v roku 1989 okradol amerických sporiteľov o 160 miliónov dolárov, daroval Matke Tereze viac ako milión. Keď sa ukázalo, že ide o peniaze získané podvodom, starou mníškou ani nehlo. Peniaze nevrátila.
Nielenže sa Matka Tereza (slovami Colette Livermoreovej) „oveľa zanietenejšie snažila strpčovať život mníškam, než pomáhať chorým“. Okrem toho na Druhom vatikánskom koncile patrila medzi najvýraznejšie hlasy proti zavedeniu cirkevných reforiem. Nešlo o niektoré z nich. Prekážali jej všetky. A pri preberaní Nobelovej ceny za mier v roku 1979 označila za najväčšieho „ničiteľa mieru“... potraty.
A roku 1988 vyhlásila, že by nikdy nezverila dieťa k adopcii matke užívajúcej antikoncepciu, pretože je to vraj „dôkaz jej neschopnosti milovať“.
„Jej stanovisko bolo ultra-spiatočnícke a fundamentalistické aj na pomery ortodoxných katolíkov,“ konštatuje Hitchens.
Kanadskí vedci dali Hitchensovi, Chatterjeemu a ďalším kritikom za pravdu
V roku 2013 dal obvineniam, ktoré dovtedy sumarizoval a popularizoval predovšetkým Christopher Hitchens (v tom čase už nebohý), za pravdu rozsiahly prehľad dostupnej literatúry (viac ako 500 dokumentov) o Matke Tereze, ktorý pripravila skupina vedcov z Montrealskej univerzity. Výskum upozornil na dvadsať rokov pranierované problémy ako nedostatok ozajstnej starostlivosti či dokonca hygieny. Okrem toho sa zameral aj na kontroverzné body, ako bolo „vyzdvihovanie utrpenia namiesto jeho tíšenia, jej otázne politické kontakty, podozrivé zaobchádzanie s obrovskými sumami peňazí, ktoré dostávala, a jej mimoriadne dogmatické názory na, okrem iného, potraty, antikoncepciu a rozvody.“Výskumníci ďalej spochybnili motiváciu Vatikánu, ktorý ignoroval masívnu kritiku praktík Matky Terezy, a došli k záveru, že jej „dobrácky imidž“, ktorý podkopáva analýza faktov, bol vykonštruovaný, a jej blahoslavenie bolo zorchestrované efektívnou mediálnou kampaňou“, ktorú mal na svedomí novinár BBC Malcolm Muggeridge známy extrémne konzervatívnym postojom k potratom.
Medzi svätcami ako v katalógu mýtov a legiend
Dalo by sa povedať, že nebohá mníška medzi takzvaných svätcov vlastne výborne zapadne. V prípade azda stoviek z nich totiž namiesto detailov o ich živote a pôsobení kolovali zväčša len zbožné výmysly a legendy. V mnohých prípadoch sú populárne dodnes (preto sme napríklad museli vyvracať nezmysly o Pátrovi Piovi).Mnohí svojho času obľúbení svätci dokonca vôbec neexistovali, napríklad sv. Veronika, Eustach Rímsky, sv. Barbora, Alexius Rímsky a ďalší.
Nebohá mníška sa ocitne v spoločnosti ľudí, ktorí vraj zabíjali draky, kráčali s vlastnou odseknutou hlavou v podpazuší, poslúžili ako krmivo pre draky (ale prežili to), vedeli lietať alebo sa teleportovať. To všetko má k realite rovnako blízko ako populárny imidž o dobrotivej Matke Tereze.
-
(článok bol doplnený a aktualizovaný 3. 9. 2016)
Príspevok vznikol v spolupráci so stránkou words&codes
Ďalšie zdroje
Fox, R., 1994: Mother Teresa's care for the dying. The Lancet. 344 (8925): 807–808Hitchens, Ch., 2008: Bůh není velký. Metafora.
Livermore, C., 2008: Hope Endures. Free Press.
Úryvky a recenzia knihy Misionárska poloha
Pozri tiež
» Zázraky svätcov: Stigmy pátra Pia» Záhada Turínskeho plátna: Pravdu odhalili už pred viac ako 600 rokmi
» Takmer zázračné uzdravovanie: Zázračné uzdravenia z rakoviny
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok
Tweet
