Vraj s trochou úsilia ktorýkoľvek bradatý pastier z afganských hôr zakúpi zbraň, ktorou drahých pancierových behemotov pokorí. Slovenská armáda napríklad plánuje hŕstku funkčných tankov, ktorá jej zostala, zošrotovať.

Mlynček na mäso

Prvá svetová vojna sa v lete 1914 začala rázne, priam búrlivo. A potom nastalo takpovediac bezvetrie. Fronty sa zasekli. Nemci sa zakopali a snahy Britov a Francúzov prelomiť ich západné obranné línie opakovane stroskotávali.



Na vine bola taktika. Francúzi a Briti sa pri útokoch najprv snažili nemecké zákopy zdevastovať delostreleckou paľbou. Potom vyslali pechotu, čas od času dokonca ešte podporenú kavalériou. Ibaže nemecké línie často delostreleckú paľbu ustáli bez mimoriadnych strát. Tie potom spôsobovali protivníkom. Rozstrieľaný, bahnitý terén pretkaný ostnatými drôtmi a použitie novej zbrane, guľometu, menila útoky pechoty na masakre, aké história nepoznala. V niektorých bitkách umierali státisíce vojakov.

Začiatkom prvej svetovej vojny sa na ťahanie ťažkých diel začali používať nové pásové traktory, ktoré nemali v prekonávaní zložitého terénu konkurenciu. Kvôli zvýšeniu ochrany ich strojní inžinieri vybavili silným pancierom. Zrodili sa obrnené traktory ako Killen-Strait, ktorý niektorým dôstojníkom britskej armády naznačil obrovský potenciál opancierovaných pásových strojov. Napokon sa o ňom presvedčil aj Winston Churchill, v tom čase minister námorníctva.

Nádrž z plechu kotla

Pod patronátom Churchillovho ministerstva sa začal vývoj obdoby pancierového pásového traktora, ktorá mala byť doplnená niekoľkými guľometmi. Kvôli maximálnemu utajeniu sa vozidlo označovalo len ako „nádrž“, po anglicky tank. Zrodilo sa pomerne hranaté vozidlo chránené pancierovým plechom, aký sa používal napríklad pri výrobe kotlov. Na rozdiel od neskorších tankov bol k zadnej časti stroja pripevnený pár pomocných kolies zlepšujúci manévrovanie v terénne.

Prvý vyvíjaný tank niesol označenie Tritton, po výrazných zmenách však dostal meno Little Willie. 9. septembra 1915 sa v totálnom utajení stal prvým tankom, ktorý absolvoval „skúšobnú jazdu“. Alebo skôr prechádzku, keďže sa pohyboval rýchlosťou asi 3,5 km/h. Hoci jeho predvedenie poznačilo niekoľko neduhov (nedokázal prekonať zákopy), ani nie 17-tonový prototyp generalitu presvedčil, aby jeho ďalší vývoj dostal zelenú.

V roku 1916 nasledovali tanky Mark I (na perexovom obrázku je zachytený model Mark VIII) neformálne známe ako Big Willie. Boli to prvé tanky, ktoré okúsili bojisko. Išlo o takmer 30 tonové kolosy s „chvostom“ dlhé až desať metrov. Osemčlennú posádku chránil 6 až 12 mm pancier. Na útok mala k dispozícii tri guľomety a dva kanóny umiestnené na bokoch trupu. Na rozdiel od neskorších tankov stroju chýbala otočná kanónová veža. Oproti svojmu o polovicu ľahšiemu predchodcovi tanky Mark I výrazne zrýchlili – teda, relatívne. Namiesto 3,5 km/h uháňali takmer dvakrát rýchlejšie, tempom 6 km/h.

Rozhodujúci faktor

Prvýkrát boli tanky nasadené v bitke na Somme, kde kvôli obmedzenej palebnej sile a pomalosti príliš neoslnili, no ani neprepadli. V nemeckých zákopoch vyvolávali tridsaťtonové kovové stroje hrôzu, v radoch nemeckých dôstojníkov obavy. Z pohľadu Británie boli azda najpozitívnejším zjavom v celej bitke (tá je v UK známa ako The Great Fuck-Up, zahynulo v nej takmer 800-tisíc britských a francúzskych vojakov). Pri Amiens v auguste 1918 už viac ako 500 britských tankov výraznou mierou prispelo k víťazstvu v bitke, ktorá pre zmenu výraznou mierou prispela k celkovej porážke Nemecka a koncu prvej svetovej vojny.

Napriek tomu všetkému, bola britská armáda príliš skostnatená nato, aby začala na novom type vojnového stroja výraznejšie stavať. Nos ohŕňali aj iné mocnosti – ako sa neskôr ukázalo, bola to veľká chyba. Začiatkom 30. rokov sa našla jedna výnimka, ktorá bola progresívnym novinkám otvorená. Armáda, ktorá bola ochotná vyzdvihnúť tanky do popredia. Bola to armáda Nemecka.

Keď Adolf Hitler v roku 1934 uvidel ukážku schopnosti vyvíjaných nemeckých tankov, rozhodným tónom vyhlásil: „Presne toto potrebujem!“ Druhá svetová vojna sa vďaka tomu stala vojnou tankov. A jej vrcholom bol, prinajmenšom na nemeckej strane, Tiger II miestami chránený až 185 mm pancierom, takže vážil takmer 70 ton. Napriek tomu dokázal vyvinúť rýchlosť až 42 km/h.

Po druhej svetovej vojne význam tankov poklesol. Vo vojne vo Vietname a Kórei boli tanky takmer nepoužiteľné. Stovky tankov sa však stretli napríklad v bitke pri meste Chawinda počas indi-pakistanskej vojny v roku 1965. Posledná veľká tanková bitka sa odohrala na konci operácie Púštna búrka vo februári roku 1991– bola to bitka o 73 Easting. Spojenci tu spustošili sily Saddáma Husajna zničením 160 tankov a zajatím desiatok ďalších.

Aké zmeny prinesie budúcnosť?

Vývoj tankov samozrejme výrazne pokročil. Ich vrstvený pancier z konca 20 storočia pokročil dosiahol silu rovného metra homogénneho panciera tankov z predchádzajúcich dekád. Vozidlá síce dosiahli hmotnosť okolo 70 ton, no napriek tomu sa dokázali pohybovať rýchlosťou až 70 km/h. Taktiež preukázali impozantnú diaľkovú presnosť pri streľbe. Britský Challenger napríklad v roku 1991 zničil iracký T-62 na vzdialenosť viac ako päť kilometrov.



Ani technologický pokrok tankom neudržal postavenie, aké mali v polovici minulého storočia. Ich význam poklesol vinou rozšírenia lacných protitankových zbraní ruskej výroby, ako aj tzv. asymetrických vojen. Ide o typ konfliktu, pri ktorom jedna strana bojuje o dosiahnutie nejakého konkrétneho záujmu a ide pre ňu len o obmedzený konflikt, z pohľadu druhej strany je však konflikt otázkou prežitia. Tanky síce zostali symbolom sily, ale na bojom poli viac nie sú nevyhnutnosťou.

Hoci slovenská armáda mala posledných 30 svojich tankov prednedávnom zošrotovať (zatiaľ sa tak údajne nestalo), zdá sa, že aspoň vo svetovom meradle tieto bojové stroje nezaniknú. Skúsenosti z rôznych expedičných misií a protiteroristických operácií, predovšetkým z Kosova, Afganistanu, Iraku, Libanonu a Palestíny, ukázali, že tanky naďalej predstavujú vysoko účinné bojové prostriedky a schopný odstrašujúci prostriedok „demonštrácie sily“. Prevládnu však nové trendy, napríklad snaha adaptovať tanky na mestský boj, vytvoriť čo najodolnejšie ľahké vozidlá s hmotnosťou do 50 ton alebo zbaviť tanky ľudskej posádky. Spojenie pohyblivosti (po novom až 90 km/h), odolnosti a palebnej sily aké vidíme u tankov totiž zostáva unikátne. História tankov nekončí.

-

Skrátenú verziu článku publikoval denník Plus 1 deň. Zverejnené s vedomím s redakcie.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet