19.03.2012-20:31:00   |   Dušan Valent
#Kozmos

Kvantový hlavybôľ

„Nežiadam, aby teória korešpondovala s realitou, pretože neviem, čo realita je. Nemôžete ju otestovať lakmusovým papierikom. Všetko, čo ma zaujíma, je, aby teória predpovedala výsledky meraní. Kvantová teória to robí veľmi úspešne,“ hovorí Stephen Hawking o asi najväčšej kuriozite modernej vedy. Kvantová mechanika je z pohľadu „sedliackeho rozumu“ azda tou najzvrhlejšou fyzikálnou teóriou. Ukázala nám totiž, že fundamentálna povaha reality je niekedy v úplnom rozpore s logikou alebo ľudskou intuíciou. Napriek tomu práve na základe jej zákonitostí, ktoré boli skrz naskrz experimentálne potvrdené, funguje svet pod úrovňou atómu. Brilantný Richard Feynman, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, o nej veľmi trefne povedal: „Kto si myslí, že rozumie kvantovej mechanike, nerozumie kvantovej mechanike.“



Kvantová mechanika sa týka pravdepodobností. Hovorí, že nemožno predpovedať, kde bude elektrón v konkrétnom čase, možno iba uviesť pravdepodobnosti pre rôzne jeho pozície. V istom slova zmysle dokonca elektrón neexistuje, pokiaľ nie je pozorovaný a dovtedy treba o ňom hovoriť, že sa naraz nachádza všade a zároveň nikde. A aby sme všetko ešte skomplikovali, elektrón neobieha okolo jadra ako planéty okolo slnka. Jeho „obežná dráha“ predstavuje niečo ako oblak, ktorý je vlastne zónou štatistickej pravdepodobnosti označujúcej územie, mimo ktorého sa elektrón zvyčajne nevyskytuje.

Všetko možné reálne

Po dekádach štúdia kvantovej mechaniky a potvrdeniach aj viacerých úplne absurdných predpovedí sa do popredia dostal bizarný dôsledok jej matematických základov hovoriaci, že každý jav, ktorému teória priraďuje nenulovú pravdepodobnosť, sa nielenže môže odohrať, ale sa za každých okolností reálne uskutoční. V jednom z mnohých alternatívnych realít, z ktorých každá jedna predstavuje vlastne paralelný vesmír.

Dajme tomu, že pri nejakom experimente budete zisťovať, kde sa v danom momente nachádza elektrón nejakého atómu a zistíte jeho umiestnenie. Všetky ostatné možné umiestnenia budú vami resp. vašimi identickými kópiami namerané v alternatívnych realitách. A každá jedna vaša identická kópia bude presvedčená, že pôjde o jednu jedinú realitu. Pritom každá vaša kópia bude stopercentne vami, hoci zároveň osobitnou individualitou. Fyzik a autor prelomových výskumov na poli alternatívnych vesmírov vyplývajúcich z kvantovej mechaniky, Hugh Everett III, o týchto dvojníkoch hovorí, že „všetci by boli tými pravými a žiaden by nebol viac skutočný ako iný.“



Realizácia všetkých možností akéhokoľvek deja sa v alternatívnych vesmíroch podľa kvantovej mechaniky nedeje iba pri experimentoch s elektrónmi, ale pri všetkom. Táto interpretácia kvantovej mechaniky – tzv. interpretácia mnohých svetov, pripadá mnohým ako výsledok tých najextravagantnejších špekulácií. „Opak je pravdou,“ namieta Brian Greene. „Tento prístup je v mnohých smeroch tým najkonzervatívnejším rámcom pre definovanie kvantovej fyziky.“

Zdroj:

Greene, B.: The Hidden Reality: Parallel Universes and the Deep Laws of the Cosmos. Knopf, 2011.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail