22.01.2016-17:28:00   |   Marek Jurčík
#Dejiny človeka
#In tech
#Kuriozity

Postrach

Sovietski velitelia počas vojny s Fínskom zistili, že im vo výzbroji chýba tank schopný ničiť železobetónové opevnenia a zároveň odolávať strelám. Najviac sa hodil kanón minimálneho kalibru 152 mm, ideálne umiestnený na podvozku dostatočne obrneného a hlavne overeného KV-1. Zo všetkých komponentov trápila konštruktérov najviac veža. Predložili tri odlišné návrhy.

Vyhrala variácia, vďaka ktorej vznikol tank s najunikátnejšou siluetou druhej svetovej vojny. Od januára 1940 nepriateľa strašila 3,45 m vysoká príšera s húfnicou kalibru 152 mm. Dve tretiny výšky zaberala dvanásťtonová veža. Panovali oprávnené obavy týkajúce sa stability pri pohybe v teréne a po výstrele. Prvotné skúšky prebehli prekvapivo úspešne a tank okamžite nastúpil do boja. Nedokonalosti odhalili až skúsenosti z frontu - spätný ráz húfnice príliš opotrebovával podvozok a vyššia váha preťažovala pohonný systém určený pre ľahší KV-1.



Od 10. do 26. júna tank podstúpil ďalšie, tentoraz dôkladnejšie testy. Vznikla definitívna podoba s upravenými rozmermi. O 20 cm nižšia veža a kratšia korba znížili hmotnosť z pôvodných 54 na 52 ton. Rovnocenné vozidlo na začiatku operácie Barbarossa na nacistickej strane neexistovalo.

KV-2 opúšťala posádka väčšinou kvôli rôznym poruchám či nedostatku paliva. Výroba skončila pri 334 kusoch v októbri 1941. Armáda totiž nepotrebovala tank na ničenie opevnených pozícií. Napriek tomu sa používal do konca vojny.


-



140 tonové monštrum

Továrne nacistického Nemecka zahlcovali v priebehu vojny rastúce požiadavky na množstvo náhradných dielov. Z jednoduchého dôvodu. Používali veľa odlišných modelov. V roku 1942 generál Heinrich Ernst Kniekamp navrhol riešenie problému - sériu Entwicklungs so štandardizovanými súčasťami. Projekt podporil Zbrojný úrad pozemného vojska a na rysovacích doskách vzniklo 6 vozidiel, od ľahkých po superťažké.1 Všetky sa mali dostať do výroby v roku 1945.

Nestalo sa. Okrem modelu E-100. Návrh vážil 140 ton a uspel len vďaka Hitlerovej megalománii. Koncom roku 1943 začala pod vedením firmy Adler stavba prototypu. Do konca vojny však zostal nedokončený. Priority sa presunuli na iné projekty. Jednotlivé jeho súčiastky ukoristili britské vojská pri postupe Nemeckom.


-



Z technického hľadiska išlo o skutočne pozoruhodné vozidlo. Aj napriek obrovskej hmotnosti by na ceste dosiahol rýchlosť 40 km/hod pri spotrebe 1000 litrov na 100 km. Jeho najväčšiu pýchu predstavoval kanón Kwk 44/L71 kalibru 137 mm a mohutný pancier. Najhrubšia vrstva, 240 mm, pokrývala prednú časť veže. 200 mm plát chránil čelnú stranu korby a boky na veži.



Podobné vozidlá navrhla v novembri 1941 spoločnosť Krupp - o niečo ľahší Panzer VII Löwe. Vznikli dve verzie rozdielne hrúbkou panciera a pozíciou veže. Aj napriek očividným výhodám nikdy neopustili rysovacie dosky.

„Malá“ myška


E100, Löwe a iné projekty skončili na úkor gigantického Panzeru VIII známeho ako Maus („myš“). Ferdinant Porsche týmto svojím návrhom Hitlera priam uchvátil a vodca mu sľúbil podporu na najvyšších miestach. Prvý Maus, konkrétne len podvozok, opustil Kruppovu továreň na Štedrý deň 1943. Vežu dodali v júni. Výroba zamestnávala viacero spoločností, okrem iného aj Škodu. Počas roku 1944 prebiehali skúšky a rozbiehala sa sériová produkcia. Všetko ale ukončil pád Tretej ríše. Jeden z dvoch kompletných kusov dnes vytŕča nad ostatné exponáty múzea tankov v ruskom meste Kubinka.


-



Hmotnosť vozidla dosahovala neuveriteľných 189 ton, šírka 3,67 m, výška 3,66 m a dĺžka vrátane hlavne 12,69 m. Uvedené parametre doposiaľ neprekonal žiaden iný tank. Hitlera neuveriteľné rozmery oslovili, v praxi však všetko komplikovali. Váha obmedzovala pohyb a prípadné opravy v teréne. Zároveň znemožňovala prechod cez mosty. Riešenie prišlo v podobe ventilačnej trubice. Umožňovala prebrodenie rieky do hĺbky 8 m.

Nevýhody rozmerov kompenzoval silný pancier. Čelo veže pokrývala 240mm vrstva. Prednú stranu hranatej korby 200 mm. Palebnú silu tvorili KwK44 kalibru 128 mm spolu so súbežným 75 mm kanónom. Maus poháňal upravený letecký motor s výkonom 1200 koní. Maximálna rýchlosť neprekračovala 20 km/hod - na rovnej ceste. V teréne to bolo iba 13 km/hod pri spotrebe 3800 litrov na 100 km!



Zmeškal vojnu


Nemecké tanky počas druhej svetovej vojny prevyšovali americké takmer vo všetkých ohľadoch. Západ sa pokúsil o nápravu pomocou superťažkého stíhača T28. Jeho vývoj začal v roku 1944 s účelom vytvorenia tanku schopného preraziť nepriateľské línie. Potrebnú ochranu mu poskytoval pancier maximálnej hrúbky až 305 mm. Ťažké pláty ocele vyhnali jeho hmotnosť na úroveň 95 ton.


-



Pohyb v teréne uľahčoval upravený podvozok so štyrmi pásmi. Zmenšoval tlak na jednotlivé nápravy i pôdu. Vďaka absencii veže mal T28 pomerne nízku siluetu. Kanón s kalibrom 105 mm vychádzal priamo z prednej časti korby (konštruktéri vychádzali z nemeckých stíhačov Jagdpanther). Kým Američania tank dôkladne preverili, vojna v Európe skončila. Zmeškal aj nasadenie v Japonsku.

Spoločnosť PACCAR Inc. postavila do augusta 1945 dva kusy, pričom počas nasledujúcich dvoch rokov stále pokračovali testy. Hmotnosť prinášala množstvo nevýhod. Tank len s problémami (ne)prekonával prekážky, nehovoriac o komplikáciách spojených s prechodom cez mosty. Motor Ford GAF V-8 umožňoval maximálnu rýchlosť 13 km/hod. Ministerstvo vojny neschválilo plánované vylepšenia, čím v októbri 1947 v USA skončil vývoj superťažkých tankov. Druhý prototyp poslali do šrotu.2

Príšery alias P100 a P1500


Hitlerova posadnutosť obrovskými bojovými prostriedkami vyvrcholila odsúhlasením projektu pozemných krížnikov. Roku 1942 Ing. Erich Grotte predostrel návrh označený Landkreuzer P. 1000 Ratte s hmotnosťou približne 1000 ton.


-


Návrh P1500 Monster


Führer udelil zmluvu na vývoj spoločnosti Krupp. Nákresy stroja odhaľujú jeho skutočne grandiózne rozmery. Dĺžka vrátane kanónov dosahovala 39 m, výška 11 m a šírka 14 m. Krížnik nieslo šesť pásov, tri na každej strane. Na rozhýbanie mali poslúžiť dva lodné motory s výkonom 8500 konských síl, prípadne osem so silou 2000 koní. Impozantná bola aj výzbroj v podobe 380-tonovej veže s dvoma lodnými kanónmi Schiffkannone SK C/34 kalibru 280 mm. Ich dĺžka dosahovala takmer 15 metrov, pričom dostrelili na vzdialenosť 42 km.



Práce s 315 kg muníciou uľahčovalo prídavné vozidlo so žeriavom. Výzbroj dopĺňal kanón kalibru 128 mm, ktorý sa nachádzal v čele trupu alebo v samostatnej veži na zadnej časti korby.3 Kolos pred náletmi chránilo osem protilietadlových Flakov 38 a pancier miestami hrubý 360 mm.

Spoločnosť Krupp prišla aj s vlastným variantom. Bol ním Landkreuzer P1500 Monster na podvozku podobnom modelu P100 a jedným delom kalibru 80 cm. A áno, názov prezrádza hmotnosť 1500 ton. Snahou bolo vytvorenie mobilného ťažkého dela, pričom pancier hrúbky 250 mm len zbytočne pridával na hmotnosti a proti náletom nič nezmohol. „Tank“ by sa navyše musel držať ďalej od frontu, pretože kanón kalibru 80 cm neslúži na priamu paľbu kvôli nízkej kadencii.

Začiatkom roku 1943 Albert Speer projekt pozemných krížnikov zrušil. Nikdy neopustili rysovacie dosky. Realizácia natoľko nákladných strojov neprichádzala do úvahy už preto, že by sa nezmestili do žiadnej továrne. Pre letecké nálety a ťažké delostrelectvo predstavovali ľahký cieľ a ak by sa vôbec pohli, predpokladaná rýchlosť by neprekračovala 16 km/hod. Zastaviť ich mohla už malá prekážka.

Takmer nezničiteľné UFO

Studená vojna nútila (nielen) Sovietsky zväz k vývoju unikátnych zbraní. V rámci príprav na najhoršie sa objavila požiadavka na tank pripravený na najkatastrofickejšie scenáre, teda tank schopný prežiť atómový výbuch. Náročnú úlohu prijal konštruktér L. Trojanov v roku 1957 a po dvoch rokoch vyšiel zo závodov Kirov Objekt 279.


-



Stroj vynikal veľmi odolným pancierom. Kupolovitú vežu osadenú kanónom kalibru 130 mm chránila vrstva hrubá 305 mm, kým na čelnej strane korby dosahovala 269 mm. Pancier trupu dopĺňal tenší oválny štít proti kumulatívnym strelám, ktorý zároveň bránil preniku biologických a chemických látok, dokonca rádioaktívneho žiarenia. Zároveň vytvoril aerodynamický tvar, čo teoreticky zamedzovalo prevráteniu v prípade atómového výbuchu. Testy vozidla nikdy nedospeli až do tohto štádia.



Motor 2DG-8M s výkonom 1000 koní umožňoval dosiahnuť rýchlosť 55 km/hod. Pre špeciálny štvorpásový podvozok nepredstavoval problém prechod najnáročnejšími prekážkami. Skúšky zastavilo nariadenie z roku 1960 o zrušení prác na všetkých druhoch superťažkých tankov. Z jednoduchého dôvodu. Príliš zaťažovali štátny rozpočet. Jeden z dvoch vyrobených exemplárov Objektu umiestnili do múzea v Kubinke.

Dedo navádzaných striel

Návštevníkov delostreleckého múzea v Petrohrade dodnes udivuje kanón kalibru 420 mm samohybnej húfnice 2B1 Oka SPA. Jeho história sa začína písať v roku 1955.

Na jej vývoji sa podieľalo viacero spoločností, okrem iných aj už spomínaná továreň Kirov. Projekt zastrešil konštruktér B.I. Shavyrin a vypracoval dve varianty s odlišnou výzbrojou. 2A3 Oka 2P s húfnicou kalibru 406 mm a 2B1 Oka SPA kalibru 420 mm.

Počas tradičnej vojenskej prehliadky na Červenom námestí v roku 1957 zostal svet v nemom úžase pri pohľade na štyri vozidlá 2B1 Oka SPA. Iný názor zastávali zbraňoví odborníci. Stroje slúžili viac ako zastrašujúci prostriedok než účinný bojový nástroj a napokon nikdy nenašli uplatnenie v armáde.


-


2B1 SPA Počas prehliadky


Takmer 20 metrov dlhé delo na verzii SPA dokázalo vystreliť 750 kg nálož s jadrovou hlavicou na vzdialenosť 45 km. Testy prebiehali bez rádioaktívnych zložiek, no stačili na odhalenie chýb. Spätný ráz v lepšom prípade podvozok ťažko poškodil, v horšom úplne zničil.4 Obsluha vyžadovala sedem mužov. Všetkých, okrem vodiča, prepravoval spolu s muníciou kamión s pridaným žeriavom na uľahčenie prác pri nabíjaní. V roku 1960 Chruščov zastavil vývoj v prospech oveľa účinnejších navádzaných striel.

Veža s jadrovým reaktorom

Ďalším výplodom studenej vojny je myšlienka tanku poháňaného jadrovou energiou. S nápadom sa pohrávali obe strany železnej opony najmä počas päťdesiatych rokov. Väčšina plánov dospela maximálne do štádia zmenšeného modelu. Najďalej sa dostal americký návrh modelu TV-8.


-



Tank prezentovala spoločnosť Chrisler v júli 1955. Vychádzala z koncepcie „všetko vo veži“. Z odhadovanej hmotnosti 25 ton pripadali na podvozok iba dve pätiny. Vo zvyšku sa mal nachádzať malý reaktor, ktorý dodával energiu pre hnacie kolesá. Žiaľ, izolácia rádioaktívneho žiarenia na tak malom priestore presahovala technické možnosti. Štvorčlenná posádka umiestnená vo veži by nemala práve najzdravšie pracovné prostredie.

Ochranu pred kumulatívnymi strelami tanku poskytovali dva plášte oddelené vzduchom. Prázdna vrstva zároveň nadnášala vozidlo vo vode, vďaka čomu sa mohlo plaviť. Zaujímavosťou je, že celý podvozok bol ponorený a nad hladinu vyčnievala jedine veža v tvare kryštálu. Vrchné veliteľstvo armády nakoniec odradili uvedené nevýhody a vysoké výrobné náklady. Vývoj skončil v štádiu makety životnej veľkosti.

Poznámky
1. Sériu Entwiclungs tvorili E-10, E-25, E-50, E-75 a E-100.
2. Čo však neznamená, že skončil zošrotovaný. V roku 1974 sa nepoškodený druhý prototyp našiel vo Fort Belavoir v štáte Virgínia. Je zaujímavé, že nikto nevie, kde sa dovtedy nachádzal. Dnes je vystavený pred budovou Múzea generála Georga Pattona v štáte Kentucky.
3. Nejasnosti ohľadom umiestnenia dela vznikli kvôli nedokončeniu finálnej verzie.
4. Pre oba modely 2B1 Oka vznikol špeciálny podvozok s označením Objekt 273. Posledné dva páry kolies boli pripojené pomocou hydraulických piestov. Celkovú stabilitu zvyšovala možnosť ich úplného stlačenia až pokiaľ zadná časť nedosadala na zem. Zvyšné kolesá mali tlmiče so stlačeným vzduchom. Aj napriek snahám o eliminovanie spätného nárazu podvozok nevydržal.

Zdroje
http://www.tanks-encyclopedia.com/ww2/soviet/soviet_KV-2.php
http://www.panzernet.net/tankist/stranky/tanky/kv2.php
http://www.zvlastnezbrane.estranky.sk/clanky/tanky-a-ina-pozemna-technika/supertazke-tanky.html
http://tankmuseum.org/museum-online/vehicles/object-e1951-49
http://www.battletanks.com/articles.htm
Zdeněk Hák – Kuriozní zbrojní projekty „Třetíříše“ - FORT print - 1996
http://www.zvlastnezbrane.estranky.sk/clanky/tanky-a-ina-pozemna-technika/entwicklungs.html
http://fanda.nova.cz/clanek/military/podivny-tank-s-atomovym-pohonem.html
http://www.manmagazin.sk/objekt-279-stvorpasovy-tank-ktory-mal-prezit-aj-atomovy-vybuch/
http://www.aviarmor.net/tww2/tanks/germany/p1500.htm
http://www.unmuseum.org/ratte.htm
http://topwar.ru/35291-samohodnyy-minomet-2b1-oka.html
http://www.zvlastnezbrane.estranky.sk/clanky/jadrove-zbrane/nuklearne-tanky.html
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail