15.12.2014-09:10:00   |   Dušan Valent
#Živá príroda
#Kuriozity
Tieto malé, obvykle asi 2 až 30 cm dlhé kôrovce, obývajú plytké vody tropických a subtropických oblastí. Hoci patria medzi najdôležitejšie dravce žijúce v tomto prostredí, a hoci ich poznáme už viac ako 400 druhov, stále o nich veľa nevieme. Príčinou je, že obvykle strávia väčšinu svojho života zalezené v rôznych tmavých škárach a nenápadných norách, prípadne sa venujú budovaniu zložitých chodbičiek v morskom dne.



Nedávajte ich do akvária


-

...alebo lepšie: vôbec sa ich nedotýkajte. Silné ramená im totiž ukončujú nebezpečné pazúry, ktorými dokážu prepichnúť, omráčiť alebo rozkúskovať korisť. Niektoré väčšie druhy jediným úderom silných ramien bez problémov prelomia aj hrubé sklá akvária. Riziko hrozí aj nám ľuďom. Napríklad potápači označujú tieto mrzuté a útočné zvieratá za „štiepačov prstov“ kvôli bolestivým zraneniam, ktoré spôsobujú, keď sa s nimi neopatrne manipuluje.

Dva typy zbraní

Jeden predstavujú bodavé predné končatiny s tŕnitými koncami, ktorými tieto zvieratá prepichnú alebo zahákujú korisť. Iné druhy možno nazvať „drtičmi“, pretože majú ramená vybavené dobre vyvinutým kyjom. Ddrtiči útočia na kraby alebo ustrice a rôzne ďalšie mäkkýše. Ich odolné schránky bez väčších problémov rozlámu na malé kúsky. „Oštepári“ na druhej strane obľubujú lov zvierat bez ochranných schránok.

Extrémna sila

Ústonôžky svoje útočné ramená na korisť či protivníka vymrštia rýchlosťou až 80 km/h. Pri útoku dosiahnu zrýchlenie 10 400 g - na porovnanie, pri štartoch vesmírnych rakiet vzniká tiažové zrýchlenie nanajvýš 6 g, aj to iba na niekoľko sekúnd! Tieto vražedné potvorky tak dokážu uštedriť ranu rovnajúcu sa náboju vystrelenému z pištole. Rýchlejší úder v živočíšnej ríši nenájdete. A ani silnejší. Sila úderu ramien ústonôžok totiž dosahuje až 1500 newtonov.



Svetielkujúce údery

Ničivý nie je len samotný náraz ramena ústonôžky ale aj to, čo spôsobí. Podľa meracích prístrojov vyvolá ďalší náraz, ktorý príde o pol sekundy neskôr. A príde takpovediac odnikiaľ, sprevádzaný zábleskom svetla v akejsi bublinke pary. Odkiaľ sa vzala?

Omračujúca rýchlosť úderov ústonôžok spôsobuje zvláštny fyzikálny fenomén zvaný kavitácia. Znamená to vznik hydrodynamickej dutiny, ktorá sa vytvára, keď sa kvapalina pohybuje v extrémne odlišných rýchlostiach a miestami v nej dochádza ku prudkému poklesu tlaku – deje sa tak medzi ramenom zvieraťa a povrchom, kam dopadol úder. Voda v tejto oblasti doslovne zvrie. Keď sa kavitačná bublina zrúti, vydá zvuk, svetlo a teplo. Ide o veľmi ničivý proces, pretože teplota sa vyšplhá až na niekoľko tisíc Kelvinov. S trochou fantázie ponúka svetielkujúca žeravina kdesi blízko ústnej dutiny paralelu ku japonskej filmovej príšere Godzille. Pravda, u ústonôžok trvá zvýšenie teploty a záblesk svetla tak krátko, že ich možno odhaliť iba veľmi citlivými prístrojmi.

Nepotrebujú sa trafiť

Druhý úder, spôsobený kolapsom kavitačných dutím, je tak ničivý, že po prvom náraze spoľahlivo spečatí osud biednej kreatúry, ktorá sa zakrátko stane obedom ústonôžky. A ak náhodou vlastný úder ramenom minie cieľ, druhá rana mnohokrát korisť usmrtí aj bez neho.

Superoči


-

Oči ústonôžok rastú na stopkách, čo im umožňuje vidieť blížiacu sa korisť aj z úkrytu. Okrem toho dokážu hýbať každým okom nezávisle na druhom, a svet vidia v 11 či 12 farbách, na rozdiel od ľudí, ktorí ho iba v skromných štyroch. Farebné videnie im totiž umožňuje prinajmenšom osem rôznych typov buniek, kým u človeka sú to len tri. Vďaka jedinečnému tvaru a stavbe očí môžu vidieť do takmer všetkých smerov naraz, a taktiež vnímať oveľa viac zo svetelného spektra, než ľudia, a to ako na infračervenom, tak na jeho ultrafialovom konci.



Vidia rakovinu

Väčšina zvierat dokáže rozoznať, ako rýchlo vo svetelnom lúči osciluje elektrické pole. Tieto zmeny vnímajú ako zmeny farby – napríklad modré svetlo osciluje rýchlejšie ako zelené a pod. Smer týchto oscilácií sa označuje ako polarizácia. U ústonôžok sa podarilo zistiť, že ich oči súčasne zamerajú štyri lineárne a dve kruhovité polarizácie, čo im umožňuje určiť ako smer oscilácie, tak aj jej mieru. A to je dôležité. Akékoľvek zmeny v polarizácie dajú zvieraťu najavo, že niečo sa deje. Aký je praktický význam tejto schopnosti? Mnohé zvieratá, ktoré ústonôžky lovia, sú priehľadné, a tak ich možno v morskej vode ťažko zhliadnuť – teda pokiaľ nie sú plné polarizujúcich sacharidov. Výskumníci z tohto dôvodu predpokladajú, že pre ústonôžky je potenciálna korisť aj v temnejších vodách vysvietená ako vianočný stromček.

Keďže rakovinové bunky odrážajú polarizované svetlo inak ako zdravé tkanivo, ústonôžky by tak dokázali odhaliť prítomnosť rakoviny tak, že by sa na človeka len pozreli. Iste, neznamená to, že v budúcnosti bude každé onkologické oddelenie chovať tieto morské kôrovce. Vedci namiesto toho plánuju oči ústonôžok "imitovať" pomocou technológie.


-

Obrázky: Silke Baron, Thierry Peres public domain
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail