Pevnou súčasťou väčšiny diét z posledných 30 rokov je zdôrazňovanie významu glykemického indexu (GI) potravín alebo aj príbuznej hodnoty glykemickej záťaže („glycemic load“). Mnohé slávne knihy o diétovaní ako „Diéta podľa plánu G“ (G-Plan Diet) alebo „Diéta zo South Beach“ (South Beach Diet) vychádzali nejakým spôsobom z tohto indexu a zmenili spôsob, akým uvažujeme o sacharidoch. Podrobný výskum zverejnený vo vedeckom časopise Cell sa však na glykemický index – a spôsob, ako s ním narábame – pozrel podrobnejšie.



Hypotéza o vplyve glykemického indexu potravín hovorí, že existujú rôzne typy sacharidov, ktoré možno odstupňovať na základe toho, ako rýchlo ich naše telo mení na glukózu. Čím rýchlejšie sa tak deje, tým vyššia je hodnota glykemického indexu potraviny, a tým rýchlejšie táto potravina zvyšuje hladinu krvného cukru. Prudké zvýšenie krvného cukru vedie k zvýšeniu hladiny inzulínu a ak dochádza k obom týmto javom dlhodobo, údajne to vedie z nezdravým zmenám metabolizmu a napokon obezite a cukrovke.

Táto nutričná dogma sa stala chrbtovou kosťou rád, aby sme sa vyhýbali jedlám s vysokým glykemickým indexom ako sú napríklad cestoviny, ryža či zemiaky, a nahradili ich alternatívami s nízkym glykemickým indexom, ako je fazuľa a šošovica. Niektorí ľudia sa dokonca takmer úplne vzdávajú sacharidov alebo sa vyhýbajú priemyselne spracovaným zdrojom sacharidov [napr. biela ryža, biele pečivo, pozn. red.] a uprednostňujú nízkosacharidové diéty, ako je Atkinsova diéta. Obmedzenie „zlých“ sacharidov znie ako rozumný nápad a mnohí lekári, výživoví poradcovia alebo bežní ľudia, a vlastne aj ja sám predtým, ako som písal knihu „Mýtus diétovania“ (The Diet Myth), predpokladajú, že tieto názory sa môžu oprieť o dôsledne prevedené vedecké výskumy a klinické štúdie. Lenže čo ak nič z uvedeného nie je pravda?

Keď som nazrel do vedeckej literatúry, našiel som množstvo laboratórnych výskumov na zvieratách*, ktoré naznačovali výhody diéty založenej na potravinách s nízkym glykemickým indexom. Lenže kým výskumy na ľuďoch trpiacich diabetom obvykle potvrdili nejaký prínos, u ľudí bez tohto ochorenia to bol celkom iný príbeh. Vlastne sa ukázala zreteľná absencia akéhokoľvek kvalitného výskumu na ľuďoch, ktorý by presvedčivo dokázal, že diéta založená na glykemickom indexe potravín je akokoľvek účinnejšia než iné diéty, ktoré sú založené len na znížení kalorického príjmu.



Hoci výskumy zistili, že potraviny s nízkym glykemickým indexom a diéty na nich založené dokážu ovplyvniť výkyvy hladiny krvného cukru, ani jeden výskum nepreukázal, že pri zachovaní rovnakého príjmu sacharidov a kalórií nevplývali na zmenu telesnej hmotnosti potraviny s nízkym glykemickým indexom. Takže ľudia očividne reagujú inak ako laboratórne myši, a hoci mnohí skutočne na krátky čas schudnú vďaka týmto diétam, deje sa tak zrejme preto, že si dávajú väčší pozor, čo jedia, namiesto toho, aby malo zohľadňovanie glykemického indexu skutočné opodstatnenie.

Na vine sú mikróby

Čo zistil v úvode spomenutý výskum od tímu izraelským vedcov vedených Eranom Segalom? Pri pozornom sledovaní 800 dobrovoľníkov, ktorí dôsledne zaznamenávali svoje jedlá a nosili zariadenia kontinuálne monitorujúce ich hladiny krvného cukru, sa objavili ohromné odlišnosti.

Ľudia konzumujúci tie isté jedlá vykázali napriek vplyvu rovnakých hodnôt glykemického indexu celkom odlišné zmeny hladiny krvného cukru. Čiastočne tento rozdiel spôsobili odlišnosti v telesnej hmotnosti a veku účastníkov – lenže rozdiely zostali aj po zohľadnení týchto faktorov. Výskumníci ich nedokázali vysvetliť, dokiaľ sa nezamerali na tráviacu sústavu účastníkov a tisícky druhov mikróbov, ktoré ju obývajú. V každom z nás žije približne 100 biliónov baktérií, zväčša sa nachádzajúcich v hrubom čreve, a kým DNA rôznych ľudí je na 99,9 % identická, črevných mikróbov zdieľame s inými ľuďmi v priemere menej ako 20 %.

Naše črevné mikroorganizmy sa živia vlákninou v jedle, ktoré sa dostáva do spodnej časti tráviaceho traktu. Výskumníci zistili, že výrazne odlišné zloženie mikróbov v črevách účastníkov určovalo odlišnosti v rýchlosti trávenia potravy aj v tempe, akým sa do krvi dostávala glukóza. Bol to oveľa silnejší vplyv ako vplyv glykemického indexu rôznych zdrojov sacharidov. Niektorí ľudia mohli jesť zemiaky bez akéhokoľvek zvýšenia hladiny krvného cukru, iným kvôli nepriaznivému zloženiu črevnej mikroflóry takpovediac postačovalo, aby sa na zemiaky pozreli.



Na rozdiel od našich génov, mikroflóra v našom tráviacom trakte nie je nemenná. A izraelskí výskumníci docielili dobré výsledky upravením stravovania účastníkov s tým najnepriaznivejším zložením.

Personalizovaná výživa

Uvedené skutočnosti môžu viesť k dramatickej zmene v našom prístupe ku stravovaniu. Môžeme zanechať zastaranú posadnutosť nepresným rátaním kalórií a glykemickým indexom potravín, aby sme sa zamerali na spôsob, akým jedlá interagujú s mikróbmi v našom tráviacom trakte.

Mali by sme za zamerať na zloženie a množstvo vlákniny v každej potravine a hodnotiť jej schopnosť priaznivo vplývať na mikróby prostredníctvom chemikálií zvaných polyfenoly. Napríklad, fialovo sfarbené zemiaky sú trikrát bohatšie na polyfenoly ako tie bežné a vyzerá to tak, že sú zdravšie.

Bielej ryži polyfenoly chýbajú, takže nie je zdravá, ale tmavá čokoláda je na ne bohatá a nespôsobuje náhle zvýšenie hladiny krvného cukru. Toto by mohlo znamenať prelom pre milióny ľudí s cukrovkou alebo vystavených zvýšenému riziku cukrovky (kvôli obezite).

Namiesto toho, aby ste sa vyhýbali všetkým jedlám, ktoré by mohli byť škodlivé, a tak sa ochudobňovali o vlákninu a rozmanitosť v strave, profil vašich črevných mikróbov získaný z kúska toaletného papiera vám napovie, či môžete s pokojným svedomím jesť zemiaky alebo nie. Pokročilé techniky sekvenovania génov dokážu presne a lacno identifikovať zastúpenie mikróbov. Izraelskí výskumníci vyvíjajú komerčne dostupné testovacie zariadenie a existujú aj crowdfundingové projekty rovnakého zamerania v USA a Veľkej Británii.

Nastáva vzrušujúca nová éra personalizovanej výživy a mnohí ľudia budú môcť do svojho jedálnička pokojne vrátiť pečené zemiaky.



-

Obrázok: pixabay

Príspevok priniesol portál The Conversation pod slobodnou licenciou.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet