22.03.2012-20:10:00   |   Dušan Valent
#Myslenie
#Kuriozity
#Zbúrané mýty

Naša pamäť má nízke rozlíšenie

Ak sa pokúsite spomenúť si na napr. svoju spálňu, vybavíte si všeobecné rozmiestnenie veľkých a dôležitých vecí, ich tvar a farbu, ale obraz nikdy nebude rovnako detailný ako to, čo by ste videli očami.



Naša pamäť je klamlivá

Spomienky spájajú malú čiastku z toho, čo sme videli či počuli s tým, čo sme už predtým poznali. Tieto asociácie nám pomáhajú rozlíšiť, čo je dôležité a vybaviť si detaily toho, čo sme videli. Spomienky sa potom zdajú plynulejšie, presnejšie, no v skutočnosti sú iba viac zradné.

Naša pamäť je selektívna

Udalosti, ktoré potvrdzujú očakávania sa lepšie zapamätávajú až trikrát lepšie ako tie, ktoré očakávaniam nezodpovedajú, pokiaľ nie ste v stave sústredenej pozornosti, kedy si skutočne zapamätáte jednu aj druhú stranu mince v rovnakom pomere. Pravda, takáto upriamená pozornosť ohľadom niečoho v bežnom živote nenastáva často.

Naša pamäť ustavične prechádza nespoľahlivým procesom rekonštrukcie

Okrem zlej kvality prvotných spomienok je pochybný taktiež prirodzený, ale nevedomý proces ich neskoršej rekonštrukcie. Spôsobuje, že už otázky kladené pri vypočúvaní môžu svedkom podsunúť dovtedy neznáme informácie, a oni ich mimovoľne použijú na doplnenie medzier vo svojej pamäti.

Za spomienky si môžeme osvojiť cudzie zážitky

Okrem toho, že nám spomienky v pamäti postupne blednú, taktiež zlyhávame v určení, odkiaľ prišli. Podľa viacerých výskumov si niekedy dokonca nevedomky osvojíme za spomienky cudzie rozprávanie, a to predovšetkým ak sme ho počuli opakovane či zažili niečo podobné.

Pod vplyvom sugescie si môžeme vytvoriť (alebo nám môžu implantovať) falošné spomienky

V experimentoch si pod vplyvom sugescie pätina až polovica účastníkov osvojila spomienky na širokú paletu fiktívnych príhod: útoky zvierat, rodinný výlet balónom, vážne nehody, operácie, rozbitie misky s punčom na svadbe, chytenie prstov do pasce na myši alebo dokonca sledovanie osoby posadnutej démonom.

Opakované vyrozprávanie nepomáha zapamäťať si udalosti presnejšie

Práve naopak. Dochádza k pripájaniu nových detailov, iné sa strácajú a celková presnosť spomienok klesá s každým ďalším rozprávaním.

Naše presvedčenie o presnosti spomienok neodráža realitu

Toto je závažný problém. Prejavuje sa napríklad tak, že aj keď sú svedkovia trestných činov pevne presvedčení, že si na incident, ktorý videli, dobre spomínajú, ich svedectvo vôbec nemusí byť spoľahlivé. Očití svedkovia preto nie ojedinele s úplnou istotou označia za kriminálnika nevinného, a to dokonca aj vtedy, keď páchateľa dlho a jasne videli. Vážnosť nedostatkov našej pamäte dokladá taktiež skutočnosť, že v USA z celkového počtu na základe testov DNA oslobodených väzňov sa až 75 % dostalo za mreže kvôli mylným svedeckým výpovediam.

Ani jasné rozpomenutie neznamená, že spomienka je spoľahlivá

Ukazuje sa, slovíčko „spoľahlivosť“ nemôžeme spájať ani s jasným a detailným spomienkami na také emotívne udalosti, akými boli napr. zavraždenie prezidenta J. F. Kennedyho v roku 1963, katastrofa raketoplánu Challenger v roku 1986, smrť princeznej Diany alebo teroristické útoky z 11. septembra 2001. Emotívne udalosti síce vedú k silnému, jasnému rozpomenutiu, no to vôbec nesúvisí s tým, do akej miery je takéto rozpomenutie skutočné. Majte sa preto na pozore pred spomienkami spojenými so silnými emóciami a jasnými detailmi. Je rovnako pravdepodobné, že sú chybné, ako nejasné spomienky.



Čo naozaj skrýva pamäť?

V ľudskej pamäti sa v skutočnosti skrýva nejasná masa skutočných spomienok, výrazne deformovaná našimi presvedčeniami, potrebami, emóciami a udalosťami, na ktoré sa snažíme spomenúť si, alebo zážitkami podobných situácií. A keďže transformácia surových dát na interpretáciu sa deje automaticky, mimo slobodnej vôle, ľudia netušia, že v hlave nosia fakty v „trochu pozmenenom stave“. Slovami psychologičky Elizabeth Loftus: „Spomienky sú na spôsob neustále revidovaného príbehu než balíka dávnych informácií.“

Zdroje

French, Ch.: The Mosaic of Memory. In Grossman, W.M., French, Ch. C., (eds.) „Why Statues Weep“, The Philosophy Press, 2010.
Gilovich, T.: How We Know What Isn't So: The Fallibility of Human Reason in Everyday Life. Free Press 1993.
Chabris, Ch., Simons, D.: The Invisible Gorilla: How Our Intuitions Deceive Us. Broadway, 2011.
Lilienfeld S. a kol.: 50 největších mýtů populární psychologie. Universum, 2011.
Molé, P.: Reincarnation. In: Shermer, M. (ed.): The Skeptic Encyclopaedia of Pseudoscience. Skeptics Society, 2002.

-

Pereový obrázok: užívateľka wikimédie Sterilgutassistentin
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail