21.04.2012-19:54:00   |   Peter Lenárt
#Kuriozity
#Živá príroda

Ožiarení hrdinovia

Jedným z najčastejších spôsobov, ktorým zvyknú hrdinovia fantastických filmov či komicov získavať svoje špeciálne schopnosti, je, že sú z nejakého dôvodu vystavení rádioaktívnemu žiareniu (Hulk, Daredevil, The Fantastic 4 , Doctor Manhatan...) prípadne ich uhryzne ožiarené zviera (Spiderman).



Táto idea sa možno stala takou populárnou vďaka tomu, že už v roku 1927 dokázal významný genetik Hermann Joseph Muller, že röntgenové lúče sú schopné významne zvýšiť počet mutácií u drozofíl, následne bolo zistené že to platí o všetkých organizmoch a Müller si za svoj významný objav odniesol v roku 1946 Nobelovu cenu. V čase, keď vznikali príbehy najpopulárnejších „radiačných“ superhrdinov (väčšinou 60-te roky), genetici už relatívne bežne používali takzvanú mutačnú analýzu biologických procesov, čo je postup, v ktorom sa v géne vyvolá mutácia (rádioaktívnym žiarením, chemickou látkou atď...), tým sa vyradí jeho funkcia a  mutant, u ktorého daný gén nefunguje, sa porovnáva s normálnym jedincom, aby sa zistilo, na čo daný gén slúži.

Je dôležité spomenúť, že v pôvodnom experimente sa Muller zameral na sledovanie recesívnych smrteľných mutácií, ktorých výskyt sa zvýšil viac ako 150-krát, pričom nespomínam náhodou, že Muller pôsobil röntgenovými lúčmi na spermie drozofíl, teda mutácie sa sledovali na potomstve, nie na priamo ožiarených jedincoch. Táto skutočnosť bola pravdepodobne využitá pre komixovú realitu práve vďaka úmyselnému alebo neúmyselnému nepochopeniu toho, čo v týchto prípadoch znamená slovo mutácia a prečo sa tieto experimenty robia spôsobom, akým sa robia.

Mutácie


Mutácia je, zjednodušene povedané, akákoľvek zmena genetickej informácie. Najviac mutácií tvoria tie malé, hoci, samozrejme, raz za čas sa vyskytnú aj väčšie či také, ktoré sa naozaj dajú označiť už len ako veľké. Väčšinou však nejde o oveľa viac ako o zámenu jedného písmena genetického kódu za iné. Množstvo z takýchto malých mutácií navyše nemá na kódovanú informáciu, a teda na organizmus žiadny efekt, a to vďaka vlastnosti genetického kódu, ktorú označujeme ako „degenerovanosť“ (hoci v poslednej dobe niektoré výskumy naznačujú že to možno nie je tak úplne pravda).



Keď už mutácia nejaký vplyv má, je oveľa pravdepodobnejšie, že bude negatívny ako pozitívny. Je to ako keď v knihe náhodne meníte, prihadzujete a prehadzujete písmenká, len výnimočne ju takto spravíte viac a nie menej zmysluplnou. Samozrejme čím viac „písmeniek“ sa náhodne poprehadzuje, tým je menšia šanca, že to bude dávať nejaký zmysel, a tak teda zhruba platí, že čím je mutácia väčšia, tým je pravdepodobnejšie, že bude škodlivá.

Fakt, že pozitívne mutácie sú veľmi zriedkavé však nie je to hlavné, čo bráni tomu, aby radiácia niekoho vylepšila. Keby tu nebol iný problém, s pár miliardami pokusov by sme možno želaný výsledok dosiahli. Ten najväčší problém spočíva v tom, že mutácie sa v prírode prenášajú cez pohlavné bunky, a tak z jednej mutovanej bunky vznikne celý jedinec (pri negatívnych mutáciach často jednoducho nevznikne). Radiácia, ktorá pôsobí na živého jedinca, toho dokáže pokaziť veľmi veľa, veľmi jednoducho, stačí narušiť genetickú informáciu v bunkách, pokojne v každej inak, keď chceme niečo len rozbiť, nemusíme si dať záležať.

Ak by však mala radiácia živého jedinca nejako vylepšiť, nielen, že by bolo potrebné, aby zmenila DNA tak, aby vyvolala už aj tak zriedkavú, veľkú pozitívnu mutáciu, musela by ju navyše pozmeniť úplne rovnako v biliónoch ďalších buniek, ideálne v celom tele. Jedna pozitívne zmutovaná bunka by totiž nemala na organizmus, ktorý napríklad u ľudí tvoria trilióny buniek, žiadny vplyv, nie to ešte pozitívny. Zrejme sa nikto nepokúšal vyčísliť pravdepodobnosť takejto udalosti, ale dá sa bezpečne povedať, že je pravdepodobnejšie, aby ste najprv cestou po jackpot, ktorý ste vyhrali v lotérii, prežili dva zásahy bleskom, no tesne nato by vás zabil meteorit.



Zdroje:

Sears CL. 2005.: A dynamic partnership: Celebrating our gut flora. Anaerobe, Volume 11, Issue 5, October 2005, Pages 247-251
Snustad D. P.: Simmons J.P.:Genetika. Brno: 2009, 376 s. ISBN 978-80-210-4852-2

Informácie o superhrdinoch boli čerpané z anglickej wikipédie.

-

Perexový obrázok: Cristian Bortes
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail