02.12.2020-11:00:00   |   Vladimíra Čavojová
#Zdravie
#Zbúrané mýty
Autorka článku, doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD., je výskumníčka Ústavu experimentálnej psychológie pôsobiaceho v rámci Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Dôvody odmietania vakcín

Viacero výskumov (aj u nás1) sa venovalo snahe pochopiť dôvody, kvôli ktorým rodičia odmietajú dať zaočkovať svoje deti proti preventabilným chorobám, pri ktorých je nezanedbateľné riziko rôznych komplikácií či smrti2. Jedna prehľadová štúdia3 zhrnula tieto dôvody do štyroch veľkých kategórií: náboženské dôvody, osobné/filozofické dôvody, obavy o bezpečnosť, a subjektívny nedostatok informácií.

Medzi náboženské dôvody spadá napríklad argument, že očkovacie látky sú vyrobené z potratených embryonálnych buniek4, príp. že očkovanie je proti ich náboženskému presvedčeniu. Tieto dôvody sa ťažko vyvracajú, lebo nevyvierajú z nevedomosti a nedostatku informácií o očkovaní, ale z vedomého rozhodnutia, ktoré je založené na pevnej viere. Ďalšie úskalie náboženských dôvodov odmietania očkovania je to, že títo ľudia odmietajú všetky druhy vakcín. Napríklad v USA je táto kategória dôvodov najrozšírenejšia, pretože väčšina štátov ponúka výnimku z očkovania práve z náboženských dôvodov.



Pod osobné/filozofické dôvody spadajú napr. presvedčenia o tom, že je pre dieťa výhodnejšie, keď sa nakazí nejakou preventabilnou chorobou kvôli lepšej a trvalejšej imunite. Mnohým ľuďom sa tiež mnohé choroby, proti ktorým sa očkuje, zdajú zriedkavé a vedľajšie účinky vakcín tak považujú za nebezpečnejšie. Tiež sem spadajú dôvody typu, že rodičia nechcú dávať deťom „chémiu“. Ide často o ľudí, ktorí sa spoliehajú na to, že ich ochráni zdravý životný štýl.


-



Veľká skupina dôvodov sa týka aj obáv o bezpečnosť vakcín. V tejto kategórii sa ocitnú ľudia, ktorých ovplyvnili správy z médií, sociálnych sietí alebo osobné príbehy známych o údajných negatívnych vedľajších účinkoch vakcín. Príbehy sú často silnejšie než štatistika či vedecké argumenty. Ľudia tak majú tendenciu preceňovať nebezpečenstvo, resp. často nevedia, ako porozumieť pravdepodobnosti a zamieňajú si koreláciu s kauzalitou. Často nemusí ísť o rodičov, ktorí apriórne odmietajú všetky očkovania, ale majú skôr sklon odkladať očkovanie na neskôr či rozložiť ho na viac dávok.

A napokon, posledná skupina dôvodov sa týka pocitu, že rodičia nemajú dostatok informácií, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť. Zo štúdie McKeeovej a Bohannonovej tiež vyplýva, že až tretina rodičov by ocenila viac informácií o vakcínach, no potrebujú skôr faktické informácie než presviedčanie.

Hardcore antivaxers vs. váhaví

Prvé dve kategórie predstavujú dôvody, ktoré vyvierajú z hlbokého osobného (hoci často mylného) presvedčenia zanietených odmietačov očkovania a teda sú odolnejšie voči argumentácii a zmene. Ďalšie dve kategórie viac súvisia s kognitívnymi skresleniami (napr. naturalistic bias, preceňovanie malých pravdepodobností) či situačnými faktormi (potreba informácií, spôsob komunikovania informácií), a preto predstavujú príležitosť, ako lepšie komunikovať výhody a riziká spojené s akýmkoľvek očkovaním.

Práve kvôli rôznorodosti dôvodov (a ich príčin) je potrebné, aby sme nebrali všetkých odmietačov ako homogénnu skupinu fanatikov a nezatvárali si tak možnosť komunikovať o dôvodoch a obavách, ktoré ľudia v súvislosti s očkovaním majú. Naozaj „tvrdých“ odporcov očkovania nie je totiž až tak veľa, ako sa to môže javiť z diskusií na sociálnych sieťach. Niektoré zahraničné výskumy odhadujú, že 20-30 %5 ľudí očkuje, lebo dôveruje vede a iba 5 – 10 % je antivakcerov. Tých zvyšných 60 % je váhajúcich, ktorí môžu mať rôzne pochybnosti o očkovaní a práve pri nich je kľúčové, aby dostali relevantné informácie komunikované vhodnou formou.



Komunikácia by mala byť vecná a faktická, čiže nehovoriť len o pozitívach, ale aj o rizikách, no snažiť sa ilustrovať nepomer medzi benefitmi a rizikami. Mnoho sa rodičov má totiž väčší strach z vedľajších účinkov vakcín ako potenciálnych komplikácií ochorenia kvôli efektu živosti (vividness effect), pretože si ľahšie si vybavíme plač svojho dieťaťa po vpichnutí injekcie či svoj strach z jeho zvýšenej teploty ako štatistiky či komplikácie detských chorôb, ktoré sme už ani vďaka očkovaniu my nezažili na vlastnej koži. Výstižne sa to prejavilo v jednom medzinárodnom prieskume6, ktorý zistil, že ľudia v rozvinutejších krajinách (najmä v Európe a severnej Amerike) najviac spochybňujú bezpečnosť vakcín, zatiaľ čo najvyššia dôvera v účinnosť vakcín je v krajinách, v ktorých sú stále rozšírené preventabilné ochorenia, ako napr. Bangladéš alebo Rwanda. Inými slovami, čím ďalej sú ľudia od konkrétnych skúseností s chorobou, tým pravdepodobnejšie odmietajú očkovanie.


-



Ďalším faktorom, ktorý prispieva k váhaniu pri rozhodovaní o očkovaní, je aj to, že očkovanie je pomerne kontra-intuitívny koncept, ktorý súvisí s naším hodnotením konania vs. nekonania. V situáciách, ktoré môžu byť potenciálne ohrozujúce, máme tendenciu hodnotiť ako morálne prijateľnejšie nekonanie, ktoré viedlo k negatívnym dôsledkom v porovnaní s aktívnym konaním, ktoré viedlo k rovnakým negatívnym dôsledkom – ide o tzv. omission bias. Čiže pri príklade s očkovaním vyhodnotíme, že je prijateľnejšie riskovať negatívne dôsledky neočkovania ako negatívne dôsledky očkovania – t.j. že zdravému dieťaťu privodíme diskomfort a či iný negatívny vedľajší účinok.

Psychológovia7 tiež poukazujú na dôležitosť toho, aby pro-vakcinačný diskurz nevyvolával strach, ale mal by sa snažiť o splnomocnenie (empowerment). Užitočný môže byť aj apel na prosociálnosť. Napr. v súvislosti s pandémiou koronavírusu niektoré výskumy naznačili, že ľudia sú ochotnejší dodržiavať nepohodlné opatrenia skôr kvôli ostatným, na ktorých im záleží, než kvôli sebe, pretože nevnímajú príliš veľké riziko nákazy8. Podobný apel by možno zafungoval aj pri očkovaní, pretože ani koncept kolektívnej imunity nie je úplne intuitívny. Tiež je vhodné komunikovať prostredníctvom konkrétnych príbehov, ktoré zvyšujú empatiu – napr. ako očkovanie pomáha chrániť tých, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu byť očkovaní.

Očkovanie a konšpirácie v čase corony

Predchádzajúce výskumy sa však väčšinou týkali rodičov rozhodujúcich sa o očkovaní pre svoje dieťa. Ako je to s postojom k očkovaniu vo všeobecnosti a s postojom k očkovaniu proti COVID-19? V našom výskume z marca tohto roku sme identifikovali asi 2 % ľudí ako tzv. tvrdé jadro – ktorí mali extrémne negatívny postoj k očkovaniu a asi len 5 % ľudí vyjadrovalo celkovo skôr negatívnejší postoj9. Navyše, naše výsledky jednoznačne potvrdili, že ľudia s negatívnejším postojom k očkovaniu majú aj viac iných nepodložených presvedčení o zdraví, ako sú konšpiračné teórie či pseudovedecké liečebné postupy a majú nižšie vedecké myslenie. Tiež sa ukázalo, že neochotu nechať sa zaočkovať proti COVID-19 zvyšujú anti-vakcinačné postoje, viera v konšpiračné teórie súvisiace s COVID-19 a aj celková viera v rôzne nezmysly.

Niektoré otázky sme zopakovali aj vo výskume začiatkom novembra a zaznamenali sme silný nárast viery v konšpiračné teórie súvisiace s očkovaním. V marci aj v novembri sme ľuďom predložili ten istý výrok: „Očkovanie viac škodí ako pomáha“. V marci s týmto výrokom úplne alebo viac súhlasilo iba 8,5 % ľudí. Dnes s týmto úplne alebo viac súhlasí asi 22 % ľudí. Dnes asi 13 % ľudí úplne alebo skôr súhlasí s tvrdením, že Bill Gates sponzoruje vakcíny, aby ich prostredníctvom rozšíril nanočipy do ľudí a asi 20 % ľudí verí, že vlády chcú očkovaním dosiahnuť monitorovanie obyvateľstva. Konšpirácie o vakcíne proti COVID-19 však v priebehu mesiacov mali následky aj na postoje ľudí k očkovaniu. V novembrovom výskume sa počet ľudí so skôr negatívnymi postojmi k očkovaniu vo všeobecnosti zvýšil až na 23 % (v porovnaní s 5 % v marci).


-





Konšpiračné teórie a anti-vakcinačné postoje idú ruka v ruke a konšpiračné teórie týkajúce sa zdravia (a v rámci tejto kategórie hlavne očkovania) patria medzi najrozšírenejšie. Napríklad, v predchádzajúcom výskume z roku 2017 na Slovensku sa ukázalo, že až 60 % ľudí si skôr myslí, že kvôli finančnému zisku z chemoterapie farmaceutický priemysel zatajuje existenciu účinného lieku na rakovinu10. Podobne, nedávny prieskum agentúry Focus ukázal, že tretina učiteľov si myslím že očkovanie je prípravou na začipovanie obyvateľov11. No konšpiračné teórie nie sú len fenoménom dnešnej doby – a (nielen) v kontexte epidémii či očkovania sa objavovali aj v minulosti12.


-


Dobová karikatúra k povinnému očkovaniu detí, ktoré požiera obluda predstavujúca očkovanie. (Wikimedia/Wellcome Collection)


Neistota a nejednoznačnosť

Zdá sa, že hnacím motorom odmietania očkovania sú rôzne nepodložené presvedčenia (či už pseudovedecké alebo konšpiračné) spolu s nedostatočnými schopnosťami vyhodnocovať vedecké dôkazy a argumenty. Navyše, situáciu okolo očkovania proti COVID-19 komplikuje aj ďalší faktor, ktorým je neistota. Ľudia nemajú radi neistotu a čím dlhšie trvá, tým vzrastá potreba „uzavretia“ – teda jednoznačného riešenia, hoci aj negatívneho. To do veľkej miery vysvetľuje, prečo došlo k zvýšeniu prijatia konšpiračných teórií; konšpiračné teórie nám umožňujú nadobudnúť opäť pocit kontroly v neistom svete a poskytujú jednoznačnú odpoveď na neistú a nejednoznačnú situáciu, ktorá je pre nás ohrozujúca. V situácii neistoty máme tendenciu hľadať oporu v našich sociálnych skupinách a utvrdzovať sa vo svojich presvedčeniach. Keďže veda často neposkytuje jednoznačné odpovede, po akých túžime a procesy, ktoré využíva na overovanie informácií sú zdĺhavé (predlžujú čas strávený v neistote), v konfrontácii s konšpiračnými vysvetleniami udalostí ťahá často za kratší povraz.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


Zdroje:

1. Hatoková, M., Masaryk, R., & Kénesy Túnyiová, M. (2018). How Slovak mothers view child vaccination: Focus group analysis. Československá Psychologie, 62(2), 101–118.
2. https://vaccination-info.eu/sk/informacne-listy-o-ochoreniach/osypky
3. McKee, Ch. & Bohannon, K. (2016). Exploring the Reasons Behind Parental Refusal of Vaccines. The Journal of Pediatric Pharmacology and Therapeutics, 21(2), 104–109. https://doi.org/10.5863/1551-6776-21.2.104
4. Jednoducho zhrnuté napr. tu: https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=118940893118176&id=111884570490475
5. https://www.healthline.com/health-news/why-some-parents-are-afraid-to-vaccinate-their-kids#How-most-people-view-vaccinations
6. https://wellcome.org/reports/wellcome-global-monitor/2018?utm_source=media&utm_medium=referral&utm_campaign=wgmrsp
7. Masaryk, R. & Hatoková, M. (2017). Qualitative inquiry into reasons why vaccination messages fail. Journal of Health Psychology, 22(14) 1880–1888. https://doi.org/10.1177/1359105316656770
8. Karlsson, L. C., Soveri, A., Lewandowsky, S., Karlsson, L., Karlsson, H., Nolvi, S., Karukivi, M., Lindfelt, M., Antfolk, J., & 1Department. (2020). Fearing the Disease or the Vaccine: The Case of COVID-19. (Preprint).
9. Čavojová, V., Šrol, J., & Ballová Mikušková, E. (2020). How scientific reasoning correlates with health-related beliefs and behaviors during the COVID-19 pandemic? Journal of Health Psychology. https://doi.org/10.1177/1359105320962266
10. Halama, P. (2019). Konštrukcia a psychometrické vlastnosti škály epistemologicky nepodložených presvedčení. In Ivana Piterová & J. Výrost (Eds.), Sociálne procesy a osobnosť 2018 : zborník príspevkov. (pp. 124–133). http://www.spao.eu/files/spo-proceedings18.pdf
11. https://dennikn.sk/2095185/tretina-ucitelov-si-mysli-ze-ockovanie-je-pripravou-na-cipovanie-az-polovica-ucitelov-by-sa-nedala-zaockovat-prieskum/?ref=pop&fbclid=IwAR2UJEsH68EyDlWNJvKeHQnXrxRLeRF5f6LDk1J7Kmhl4qwpTpkVmpLp2pg
12. https://uesa.sav.sk/?q=sk%2Fepidemie-ako-zdroj-konspiracnych-teorii-v-minulosti&fbclid=IwAR3Pj31U6RxlD7WBAlt57pP086fkTKFK4JyV_FqWORKqlZc5yMIKGrjW6Z4

Titulný obrázok: pixabay.com
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok