-
Ani náhodou. Ježisko sa na moje vianočné želanie (zánik ľudstva) zase raz vyprdol, takže som mrzutejší ako obyčajne. Podobne naladeným ľudom preto ponúkam na vylepšenie nálady rebríček piatich najväčších masových vymieraní v histórii Zeme.
Piate miesto: Vymieranie na konci triasu
Toto vymieranie sa odohralo zhruba pred 201 miliónmi rokov na rozhraní období trias a jura.
Vymrela vyše polovica dovtedy žijúcich druhov, čo výrazne uľahčilo dinosaurom robotu s ovládnutím Zeme. Za možné príčiny tohto vymierania sa považujú
masívny vulkanizmus, dopad meteoritu, prekyslenie oceánov, klimatické zmeny alebo pokles hladiny oceánov.
Štvrté miesto: Neskorodevónske vymieranie
Inteligentnejší čitatelia pochopili, že k tomuto vymieraniu došlo koncom geologického obdobia zvaného devón (zhruba pred 374 miliónmi rokov).
Nešlo o jednorazovú udalosť, ale sériu menších vymieraní. Odhaduje sa, že k nim došlo v dvoch až siedmych pulzoch pokrývajúcich interval pol milióna až 25 miliónov rokov.
Neskorodevónske vymieranie vyhladilo zhruba 75 percent všetkých druhov, pričom najťažšie zasiahlo morské živočíchy. Jeho príčina zostáva neznáma. Za možných vinníkov sa považujú
zmeny úrovne morskej hladiny, klimatické zmeny, dopad asteroidu alebo vznik nových druhov rastlín, ktoré vyvolali zmeny v tvorbe pôd, čím spustili reťazovú reakciu udalostí vedúcu k vymieraniu. Presne tak hipisáci, grínpísaci, vegetariáni a ďalší všemožní objímači a požierači stromov – vaše milované rastlinky sú možno masovými vrahmi.
Tretie miesto: Vymieranie, ktoré vyhubilo dinosaury
Preslávené vymieranie, ktoré sa odohralo pred 66 miliónmi rokov na rozhraní období kriedy a paleogénu, si zo svojimi vyše
75 percentami vyhubených druhov ledva-ledva obhájilo tretie miesto. Typická predstava o tomto vymieraní, preceňovanom viac než slovenské CT-čká, je nasledovná: dopadol asteorid, ktorý vyhubil
dinosaury. Skutočnosť je iná:
vyhynula len skupina „nevtáčích dinosaurov“. Ostatné prežili dodnes vo forme živočíchov nazývaných
vtáky. Navyše
asteroid bol len čerešničkou na torte pozostávajucej z masívneho vulkanizmu a výrazného poklesu morskej hladiny.
-
Druhé miesto: Vymieranie na konci ordoviku
Na hranici geologických období ordovik a silúr (zhruba pred 443,4 miliónmi rokov) došlo k dvom pulzom vymieraní, ktoré sú zodpovedné za vyhubenie zhruba
85 percent druhov vtedajších živočíchov. Príčinou tohto vymierania bolo
jedno z najväčších zaľadnení v histórii Zeme, aj keď niektorí vedci si myslia, že vymieraniu napomáhali ďalšie katastrofy v podobe
masívneho vulkanizmu alebo
výbuchu blízkej hypernovy (niečo ako mega-supernova).
Prvé miesto: Vymieranie na konci permu
Korunka najkrajšieho vymierania v histórii Zeme patrí vymieraniu s mierami 252/3/96, čo znamená vek
252 miliónov rokov, 3 pulzy vymierania a 96 percent druhov. Životu trvalo desať miliónov rokov než sa z tejto katastrofy spamätal. Aká bola jeho príčina? Nevieme. Presne tak. Na hranici období perm a trias niečo takmer úplne zničilo život na Zemi a my nevieme čo. Prvý pulz vymierania bol zrejme vyvolaný
klimatickými zmenami zapríčinenými uvoľnením ohromného množstva metánu z oceánskeho dna alebo
explóziami a požiarmi ložísk uhlia a zemného plynu na Sibiri, zatiaľ čo ďalšie boli vyvolané nejakou katastrofickou udalosťou, napríklad
>masívnym vulkanizmom, dopadom meteoritov alebo
poklesom hladiny kyslíka.
Aby som to zhrnul: vymierania sa môžu odohrať kedykoľvek. Príčiny mnohých sú neznáme a proti tým príčinám, ktoré poznáme, sa (s výnimkou dopadu asteroidu, ktorý by sme možno vedeli odkloniť) prakticky nedokážeme brániť. Ďalej si treba uvedomiť, že
vymierania majú len málokedy jednu príčinu. Väčšinou sa príroda proti životu doslova „spikne“ a rozhodne sa mu uštedriť niekoľko veľkých rán naraz. Zostáva nám jediné: užiť si to tu skôr, než prírodu omrzíme a rozhodne sa nás zmiesť z povrchu Zeme. Šťastný nový rok.
-
Obrázky: public domain, redaktor wikimédie Pursus
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok