Prvým nesprávnym dojmom je takmer univerzálna nezamestnanosť tohto etnika. Podľa štúdie Svetovej banky na Slovensku pracuje dvadsať percent rómskych mužov a deväť percent rómskych žien v produktívnom veku. Štatistiku pritom výrazne deformuje obyvateľstvo niektorých osád, v ktorých dosahuje nezamestnanosť rovných sto percent.

Hoci si mnohí ľudia myslia, že Rómovia žijú prevažne v osadách pozostávajúcich z biednych chatrčí alebo v rozbitých bytovkách, terénny výskum ukázal, že až 60 % všetkých Rómov žije na Slovensku do väčšej alebo menšej miery rozptýlených po boku majoritného obyvateľstva mimo osád a get. Zostatok sa ďalej člení na komunity žijúce na okraji miest, na separované vidiecke osídlenia a segregované osady. Len zhruba 16% rómskych domácností žije v neštandardných obydliach a príbytkoch.



Nie je núdza ani o tvrdenia, že Rómovia majú viac výhod, ako väčšinové obyvateľstvo. Známe sú rôzne internetom šírené hoaxy, teda klamlivé správy, ktoré toto etnikum vykresľujú ako privilegovanú skupinu s vyšším príjmom, ako majú pracujúci. Pravdou pritom je, že napríklad dávky určené výlučne pre Rómov nejestvujú, pričom obyvatelia v segregovaných osád ani nemajú šancu splniť zákonné podmienky na priznanie niektorých dávok ako je príspevok na bývanie, aktivačný príspevok a iné. Rozšírený imidž vykorisťovateľov dávok v hmotnej núdzi nepodporuje ani fakt, že mnohopočetné rómske rodiny majú jeden z najnižších podielov na jej celkovej spotrebe. Ústredie práce, rodiny a sociálnych vecí vyčíslilo, že v roku 2010 poberalo dávku v hmotnej núdzi celkovo 183.000 domácností a celkovo 372.744 osôb. Jednotlivci bez detí tvorili až 62% tohto čísla, kým dvojice s viac ako štyrmi deťmi len 3%.

Deti pre zárobok?

Za hrozbu sa taktiež považuje mimoriadne vysoká pôrodnosť, údajne typická pre Rómske etnikum. Pravdou však je, že pôrodnosť spravidla závisí od celkom iných faktorov, než je etnický pôvod. Ovplyvňuje ju predovšetkým sociálne prostredie jednotlivca či komunity – najmä vzdelanie, prístup k bývaniu, ekonomická úroveň, a pod. Inými slovami, závisí na vplyvoch a okolnostiach, aké sa môžu z roka na rok meniť a vyvíjať. Preto sa len ťažko môžeme pokúšať o prognózy ohľadom pôrodnosti a budúcom zložení obyvateľstva. Že pôrodnosť súvisí predovšetkým so sociálnym a ekonomickým prostredím, potvrdilo viacero výskumov. Pôrodnosť v rómskych rodinách, ktoré sú integrované, klesá, čo znamená, že ak majú rómske rodiny rovnaké alebo podobné sociálne prostredie ako majorita, aj ich pôrodnosť sa dostáva na rovnakú úroveň.

Často počuť obvinenia, že počtom detí sa rómski rodičia iba snažia zadovážiť si finančný príjem bez toho, aby museli pracovať. Ibaže niektoré dávky, ktorých výška sa odvíja od počtu členov domácnosti, sa nezvyšujú priamo úmerne k zvyšovaniu počtu detí. Napríklad pri dávke v hmotnej núdzi prináleží dvojici s jedným až štyrmi deťmi suma 157,60,-eur. Ako náhle má rodina viac ako štyri deti, dávka sa zvýši o zhruba 50,- eur, čo je však zároveň aj jej maximálny strop, bez ohľadu na to, koľko ďalších detí sa v rodine narodí. Inými slovami, rodina s 11 deťmi bude mať túto dávku len o 50 eur vyššiu ako rodina s 1 dieťaťom. Je preto jasné, že plodenie detí bude v prípade dávky v hmotnej núdzi viac nevýhodné, ako ekonomicky prínosné.

Škrtenie dávok?

Za riešenie vysokej pôrodnosti Rómov sa často bežne považuje znižovanie vyplácaných dávok. Lenže ako sme videli, je to práve chudoba, ktorá môže za vysokú pôrodnosť. Rast chudoby bude viesť len a len k pravému opaku, než by bol účel tohto opatrenia. Detí bude v marginalizovaných osadách pribúdať čoraz rýchlejším tempom.

Fenomén veľkých rodín s mnohými deťmi je do oveľa väčšej miery prejavom kultúry chudoby, než kultúry Rómov. Pod kultúrou chudoby rozumieme isté zhodné znaky v správaní u ľudí z rôznych etník, ktoré žijú v hlbokej biede. U extrémne chudobných komunít vidieť zhodné črty naprieč celým svetom a historickým vývojom. Mnohodetné rodiny preto nájdeme v chudobných juhoamerických barrios, v černošských getách či afrických slumoch, pričom presne takýto typ rodín mávali aj naši starí či prastarí rodičia. A celé generácie a generácie ich predkov.



Ukazuje sa, že cestou ku zníženiu rómskej pôrodnosti je integrácia, ktorú podporujú na Slovensku aj viaceré mimovládne organizácie, ktoré sa snažia zvyšovať vzdelávanie medzi mladými Rómami, podchytiť a podporovať nadané rómske deti či zabezpečiť osirelým rómskym deťom náhradné rodiny. Inými slovami, pokiaľ dostaneme v súčasnosti sociálne vylúčených Rómov do kolobehu práce, budovania kariéry, bude viac ako pravdepodobné, že sa zároveň prispôsobia aj ostatným hodnotám, ktoré tento kolobeh prináša. Nuž a jednou z nich je aj štandardný rodinný model s jedným dieťaťom alebo dvoma. Ibaže pokiaľ žije rómska rodina v dlhodobej izolácii od väčšinového obyvateľstva, začarovaný kruh sociálneho vylúčenia jej neposkytuje žiadnu nádej na zmenu. Jej hodnotový rebríček preto, samozrejme, vyzerá odlišne. Plánovanie rodičovstva v takýchto podmienkach nemá význam. Ten získava až keď sa zjavia reálne šance na plánovanie životných udalostí a dosahovanie konkrétnych životných cieľov. Lenže v prostredí rómskych osád nič také nie je dostupné. Rodina sa stáva jediným životným poslaním.

Odporúčané linky:
Mýty o Rómoch, ktoré by sme mali poznať
Romská menšina - nejčastější mýty

-

Perexová foto: užívateľ wikimedie El capitan

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet