Existuje veľké množstvo nezmyslov a konšpirácií, ktoré tvrdia, že našli tie najzákladnejšie príčiny chorôb a ponúkajú jednoduché a rýchle triky na liečenie. Medzi najrozšírenejšie patrí presvedčenie, že hlavný vinník všetkých možných zdravotných problémov a ochoreniami zapríčinených úmrtí je prekyslenie organizmu. A aby sa mu ľudia vyhli, mali by vraj konzumovať tzv. zásadité potraviny. Môžete sa dozvedieť, že ich jedenie dokonca lieči rakovinu.

Nezmysel o prekyslení organizmu je v skutočnosti typickým príkladom nepochopenia základných mechanizmov fungovania ľudského tela, prekrúcania, selektívneho výberu informácií a dokonca úplných klamstiev.



Chrbticou celej tejto šialenej koncepcie je presvedčenie, že rakovina je vlastne patofyziologická odpoveď organizmu na prílišné prekyslenie tela za hranicu, ktorú organizmus dokáže zvládať. Toto prekyslenie údajne vzniká ako následok konzumácie tzv. kyselinotvorných potravín a je vraj spojené s nedostatkom kyslíka. Na podporu svojich tvrdení šarlatáni (asi najznámejším je falošný doktor Robert O. Young, ktorý si kúpil doktorský titul a okrem iného v televízii prezentoval ako vyliečených z rakoviny ľudí, ktorí onedlho na rakovinu umreli – mimochodom, náš neslávne známy mesačník „špecializovaný“ na tému zdravia ho v článku o prekyslení pasoval za „vedca“ a prezentoval ako serióznu autoritu na túto tému, pozn. red.) okrem výmyslov používajú aj prekrútené vedecké štúdie od Otta Warburga, ktorý sa zaoberal energetickým metabolizmom buniek a nádorov.

Pozrime sa na niektoré zásadné tvrdenia tejto koncepcie vedeckou a medicínskou optikou.

Základné fakty: Ak acidóza trvá dlhšie, je to dôsledok, nie príčina ochorení

Na začiatok pár riadkov o pH, metabolizme a acidobázickej rovnováhe v ľudskom tele. Z chemického hľadiska pH vyjadruje koncentráciu vodíkových katiónov v danom roztoku. Čistá voda má pH 7, pretože sa v nej nachádza rovnaké množstvo vodíkových katiónov¹ H⁺ a hydroxidových aniónov OH^-. Ak do vody pridáme napríklad kyselinu chlorovodíkovú (HCl), tá zvýši koncentráciu vodíkových katiónov H⁺ v porovnaní s koncentráciou OH^- a pH teda klesne pod 7. Naopak, ak pridáme napríklad zásaditý hydroxid sodný (NaOH), ten zvýši koncentráciu OH^-, teda vodíkové katióny budú v nižšej koncentrácii oproti hydroxidovým aniónom a pH stúpne nad 7.

Optimálne pH v ľudskej krvi a tkanivách² je okolo 7,4. Ak klesne pod 7,35, hovoríme o acidóze a ak stúpne nad 7,45, hovoríme o alkalóze. Acidobázická rovnováha je extrémne dôležitá, preto má ľudské telo sofistikované mechanizmy, ako uvedené optimálne rozmedzie pH udržať. Najdôležitejším z týchto systémov je tzv. hydrogénuhličitanový pufračný systém v krvi, ktorého základnými zložkami sú kyselina dihydrogén-uhličitá (H₂CO₃) a hydogén-uhličitanový anión (HCO₃^-).

Tento systém funguje na základe jednoduchej rovnice, ktorá prebieha oboma smermi v závislosti od koncentrácie reaktantov a produktov:

H⁺ + HCO₃^- <-----> H₂CO₃ <-----> H₂O + CO₂

Čo táto rovnica znamená pre acidobázicku rovnováhu? Dajme tomu, že v krvi a tkanivách stúpne kyslosť („prekyslenie“), teda zvýši sa koncentrácia vodíkových katiónov následkom energetického metabolizmu. Tieto katióny zreagujú s uhličitanovým aniónom, pričom prechodne vytvoria veľmi slabú kyselinu uhličitú, z ktorej sa následne v pľúcach vytvorí oxid uhličitý, ktorý vydýchneme.



Zjednodušene povedané, ak sa nepatrne zvýši kyslosť vnútorného prostredia, začneme rýchlejšie dýchať, aby pľúca vylúčili viac oxidu uhličitého, a tým znížili koncentráciu vodíkových katiónov. Systém sa následne vráti do acidobázickej rovnováhy.³

Ďalším systémom na vylučovanie nadbytočných kyselín sú obličky. Tie hrajú dôležitú úlohu pri vylučovaní kyseliny mliečnej napríklad pri zvýšenej svalovej námahe.

Ako teda môže v praxi vzniknúť acidóza? V podstate môže mať 2 hlavné príčiny.

1., Telo produkuje nadmerné množstvo vodíkových katiónov. Typicky je to vo forme organických kyselín⁴, ktoré vznikajú pri zrýchlenom metabolizme. V tomto prípade ide o normálny fyziologický proces a nadbytok vodíkových katiónov sa vylúči cez pľúca alebo obličky. V najjednoduchšom prípade môže ísť o kyselinu mliečnu. Tá vzniká pri intenzívnej svalovej námahe, keď krvný obeh nedokáže zásobovať svaly dostatočným množstvom kyslíka. Svaly nemôžu získavať maximálnu možnú energiu oxidáciou (dýchaním) látok napr. glukózy, a preto využíva tzv. mliečne kvasenie. To je rýchlejším zdrojom energie, ale je oveľa menej účinné. Vzniká preto veľké množstvo kyseliny mliečnej, čiže vodíkových katiónov, ktoré sú vylúčené ako oxid uhličitý v pľúcach alebo ako kyselina mliečna v obličkách. Ďalším príkladom môže byť tzv. ketoacidóza pri extrémnej hladovke.

2., Telo sa nedokáže efektívne zbavovať nadbytku vodíkových katiónov. Toto môže byt spôsobené jednak zníženou intenzitou dýchania alebo nedostatočnou funkciou obličiek.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že acidóza (mierne „prekyslenie“) môže byť krátkodobý stav spôsobený zrýchleným metabolizmom, pričom sa ale rovnováha znovu ustáli veľmi rýchlo. Na druhej strane, ak trvá dlhšiu dobu, je to dôsledok, nie príčina závažnejších porúch, ktoré môžu viesť k akútnemu poškodeniu organizmu až smrti.

Ovplyvní jedlo pH vnútorného prostredia tela? Nezmysel

Ak by sme sa riadili logikou koncepcie prekyslenia organizmu, kyselinotvorné potraviny by sa mali skladať z látok, ktoré sa preferenčne správajú ako kyseliny, teda uvoľňujú vodíkový katión. A zásadotvorné by sa mali skladať z látok, ktoré majú k dispozícii hydroxidový anión, aby mohli zneutralizovať kyslý vodíkový katión.

Iste, zástancovia koncepcie prekyslenia organizmu sa naivne zameriavajú na pH jedla. Lenže to musí byť najprv skonzumované, strávené a vstrebané, a až potom môže ovplyvniť pH vnútorného prostredia ľudského tela. Pri trávení pritom prechádza cez žalúdok s mimoriadne kyslým prostredím (pH 1,35 – 3,5) a následne je neutralizované zásaditými výlučkami podžalúdočnej žľazy. Týmto procesom sa jedlo rozloží na základné zložky, ktoré sú vstrebané a teoreticky by mohli ovplyvniť pH.

Všetky potraviny, či už je to mäso alebo zelenia, sa skladajú z cukrov (sacharidy), tukov (lipidy) a bielkovín (proteíny). V žalúdku a tenkom čreve sa bielkoviny štiepia na aminokyseliny, cukry na monosacharidy a tuky na glycerol a mastné kyseliny. Aký vplyv majú tieto látky na pH?

Monosacharidy a mastné kyseliny pH roztoku neovplyvňujú, takže sú neutrálne. Jednoducho to otestujete. Stačí, keď rozpustíte cukor vo vode a zmeriate pH lakmusovým papierikom. V prípade mastných kyselín to bude náročnejšie, keďže taký olej sa s vodou nemieša. Výsledok je ale rovnaký. V prípade cukrov a tukov možno povedať, že žiadna z týchto zložiek výrazne neovplyvňuje pH vodného roztoku, a teda v žiadnom prípade ich kombináciou nedostaneme potraviny, ktoré sa správajú ako kyselinotvorné či zásadotvorné.

A ako je to s bielkovinami? Z 20 aminokyselín vyskytujúcich sa v živých organizmoch sú dve (aspartát, glutamát) kyslé a tri (lyzín, arginín, histidín) zásadité a ostatné sú neutrálne. Bielkoviny sú tvorené desiatkami až tisíckami aminokyselín, pričom žiadne z rastlinných či živočíšnych bielkovín nie sú tvorené len kyslými alebo zásaditými aminokyselinami. Je to vždy kombinácia všetkých 20 aminokyselín. To znamená, že v praxi bude vplyv akýchkoľvek bielkovín na roztok blízko neutrality.

Zmeny pH moču nevypovedajú nič o zmene pH vnútorného prostredia tela

Ako sme videli, tvrdenie, že existujú potraviny, ktoré výraznejšie ovplyvňujú pH vnútorného prostredia ľudského tela, v skutočnosti nemá žiadne opodstatnenie. Ide o čistý výplod fantázie.



Ako údajný dôkaz prekyslenia organizmu sa niekedy predkladajú zmeny pH moču spôsobené stravou. Skutočne, pH moču môže kolísať, a to pomerne výrazne. A mení sa aj v závislosti od konzumovanej stravy – potraviny bohaté na proteíny znižujú pH moču a naopak ovocie alebo zelenina jeho pH zvyšujú. Tieto zmeny sú spôsobené prítomnosťou síry a fosfátov v proteínoch alebo minerálov ako vápnik, horčík alebo draslík v ovocí a zelenine.

Avšak moč je odpadový produkt ľudského metabolizmu.

Ako bolo spomenuté vyššie, obličky sú dôležitý orgán pre udržiavanie optimálneho pH ľudského tela. Je teda logické, že ak pri metabolizme vzniká viac vodíkových katiónov a obličky ich pomáhajú vylučovať, moč bude kyslejší a naopak, ak budeme konzumovať veľa ovocia a zeleniny so zásadotvornými minerálmi, nadbytok bude vylúčený do moču, a ten bude zásaditejší.

Dokonca sa zistilo, že po prebudení má moč nižšie pH, pretože počas spánku dochádza k spomaleniu dýchania – menej vylúčeného oxidu uhličitého znamená viac vodíkových katiónov vylúčených cez obličky do moču. V určitých prípadoch dlhotrvajúce zmeny pH moču môžu indikovať určité zdravotné problémy. Ak je moč príliš zásaditý, môže to znamenať zlyhávanie obličiek alebo infekciu močových ciest. A príliš kyslý moč môže indikovať metabolickú či respiračnú acidózu alebo cukrovku.

Kyslík, rakovina a Otto Warburg: Ako sa prekrúca dôsledok na príčinu

Koncepcia o prekyslení organizmu ďalej tvrdí, že zvýšená kyslosť vnútorného prostredia spolu s nedostatkom kyslíka, ktorý ju sprevádza, je jediná alebo hlavná príčina rakoviny. Tvrdenia tohto typu sa opierajú o prekrútené tvrdenia nemeckého vedca Otta Warburga zo začiatku 20. storočia.

Uvedené nezmysly možno veľmi jednoducho vyvrátiť výsledkami viac než dvoch storočí výskumov. Tie jasne preukázali, že drvivá väčšina prípadov rakoviny vzniká ako následok poškodenia DNA spôsobeného rôznymi chemickými látkami alebo fyzikálnymi vplyvmi tzv. mutagénmi a zvyšok je spôsobený vírusmi.⁵

Pozrime sa teraz, ako to v skutočnosti je s rakovinou a kyslým prostredím a na čo naozaj prišiel Otto Warburg.

Ako bolo vyššie spomenuté, zmeny pH úzko súvisia s energetickým metabolizmom buniek. Každému je jasné, že človek nemôže dlhodobo existovať bez kyslíka. Aký je teda osud a úloha kyslíka v organizme?

Po vdýchnutí je kyslík transportovaný pomocou hemoglobínu k bunkám, kde prechádza cez membránu a zúčastňuje sa procesu tzv. bunkového dýchania. Tento proces by sa dal rozdeliť na tri podprocesy (glykolýza, krebsov cyklus a tvorba ATP v mitochondriách pomocou vodíkového gradientu), pričom bunka extrahuje energiu obsiahnutú v molekulách ako napr. glukóza a ukladá ju to menších molekúl tzv. ATP (adenozíntrifosfát), ktoré slúžia ako univerzálne energetické platidlo pre všetky enzýmy – niečo ako peniaze v ľudskom svete. Pri úplnej oxidácii glukózy za pomoci kyslíka telo dokáže získať 36 takýchto molekúl. Na objasnení tohto procesu sa podieľal aj spomínaný Otto Warburg a v roku 1931 dostal Nobelovu cenu za svoju prácu pri objasnení funkcie a mechanizmu enzýmov v energetickom metabolizme.

Ak však z nejakého dôvodu bunka nemá k dispozícii dostatok kyslíka, z uvedeného trojstupňového procesu prebieha len prvý proces – glykolýza, pričom bunka získa len 2 molekuly ATP. Produkt glykolýzy – pyruvát – je následne premenený na kyselinu mliečnu, ktorá, ako bolo spomenuté vyššie, zvyšuje kyslosť tkanív, pretože dokáže odštiepiť vodíkový katión a znížiť pH. Analógiou k tomuto procesu je alkoholové kvasenie, pomocou ktorého získavajú jednobunkové organizmy energiu v neprítomnosti kyslíka.

A čo energetické nároky rakovinových buniek? Tu sa opäť dostávame k Ottovi Warburgovi. Ten si všimol, že rakovinové bunky využívajú len prvý stupeň bunkového dýchania – glykolýzu, a to aj za prítomnosti dostatočného množstva kyslíka v krvi. Tento jav sa na jeho počesť teda nazýva Warburgov efekt a je jeden z charakteristických znakov rakovinových buniek.

Môže sa to zdať kontraintuitívne, že rýchlo deliace sa rakovinové bunky nebudú využívať celý energetický potenciál prijímaných molekúl. Zistilo sa však, že glykolýza úplne postačuje na pokrytie energetických nárokov bunkového delenia či už rakovinových alebo normálnych buniek. Na druhej strane, glykolýza poskytuje nielen energiu, ale aj veľké množstvo ďalších molekúl, ktoré sa využívajú na syntézu stavebných blokov buniek – lipidov, nukleotidov, aminokyselín. Tie sú potrebné pre rast nádoru. Využívanie glykolýzy rakovinovými bunkami je teda napokon adaptívny proces.



Navyše, v krvnom obehu je udržovaná stabilná hladina glukózy, takže rakovinové bunky majú prístup k vysokoenergetickým glukózovým molekulám prakticky nepretržite. Warburgov efekt je teda príčina skutočnosti, že prostredie nádoru je kyslé – ako bolo uvedené vyššie, glykolýza vedie k produkcii kyseliny mliečnej a teda zvýšeniu kyslosti prostredia. Inými slovami, kyslé prostredie nádoru vzniká v dôsledku rakoviny. Nie rakovina v dôsledku kyslého prostredia tela - ako klamú šarlatáni.

Falošné sľuby, žiadne dôkazy

Koncepcia prekyslenia organizmu ako hlavnej príčiny vzniku rakoviny predstavuje obyčajné ponúkanie prostých, avšak celkom nesprávnych až nebezpečných riešení, ktorými vlastne nič nedocielite. Zároveň ide o vyvolávanie falošných senzácií na spôsob rôznych iných rozšírených hoaxov.

Navyše, rakovina je výsledkom poškodenia DNA, nie prekyslenia organizmu. K zvýšeniu kyslosti vnútorného prostredia pritom do výraznejšej miery vlastne ani nemôže dôjsť, pretože by ste zomreli.

Vo všeobecnosti je to presne naopak ako tvrdia šarlatáni či niektoré lifestylové magazíny. V skutočnosti nejde o príčinu. Zvýšenie kyslosti vnútorného prostredia, čiže acidóza, je dôsledok metabolických porúch alebo dôsledkom už vyvinutej rakoviny a Warburgovho efektu s ňou súvisiaceho.

Iste, treba uznať a zdôrazniť, že vyvážená strava spojená s pravidelným pohybom môže len pomôcť v prevencii proti rôznym chorobám - okrem iných aj rakoviny. Avšak je naivné až nebezpečné myslieť si, že len pomocou zdravej životosprávy či údajných zásaditých potravín sa ľudia dokážu z rakoviny vyliečiť.

-

Autor sa venuje výskumu rakoviny na Yale University.

-

Poznámky:
1 V skutočnosti sú to tzv. oxóniové katióny H₃O⁺. Pre jednoduchosť však budem uvádzať H⁺
2 V skutočnosti v krvnej plazme a tkanivovom moku
3 Uhličitanový anión (HCO3^-) vzniká v bunkách pri procese bunkového dýchania – preto vdychujeme kyslík a vydychujeme oxid uhličitý.
4 Kyselina je len označenie pre látku, ktorá dokáže vo vode odštiepiť vodíkový katión – zvýši koncentráciu vodíkových katiónov, teda kyslosť roztoku.
5 V poslednej dobe sa objavili viaceré štúdie o úlohe náhody prostredníctvom akýchsi „smolných“ mutácií – „bad luck mutations“. Viacerí vedci pracujúci v odbore sú však voči prínosu týchto prác skeptickí – medzi inými aj autor tohto článku, ktorý zistenia považuje len za staré známe informácie „prebalené do nových šiat“. Podrobnejšia diskusia je však nad rámec tejto poznámky :)

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet