V predošlých dvoch článkoch ste sa dozvedeli, že geológiu pri výstavbe neradno podceňovať. Aby sme ale nezostali len pri teoretickom bububu, dnes si predstavíme rebríček mojich top katastrof zapríčinených podcenením geologických podmienok.

Zosuvy na Slovensku

Oproti iným tu spomenutým prípadom ide o relatívne drobné katastrofy (katastrofky). Pre mňa a nepochybne aj iných geológov ale majú trpkú príchuť. Po mnohoročnom brojení za inkorporáciu geológie do stavebného zákona zostávajú tieto udalosti pálčivou pripomienkou, že financie investorov sú nadradené majetku aj bezpečnosti kupujúcich.



Či už ide o zosuv z roku 1961 v Handlovej, ktorý vznikol na ílovcoch v mieste starého zosuvu a viedol k zničeniu asi stopäťdesiatich domov, zosuvy z roku 2010 v okolí Košíc v obciach postavených na nevhodnom položí, predovšetkým ílovcoch a tufoch, ktoré poškodili miestne stavby (predovšetkým v Nižnej Myšli, kde bolo poškodených okolo štyridsať domov), zosuv z roku 2014 v Prievidzi na okraji Vtáčnika, kde dochádza ku gravitačnému sklzávaniu jeho okraja do Hornonitrianskej kotliny, ktorý však bol sanovaný v pomerne skorom štádiu takže nenávratne poškodený bolo len pár domov, alebo toľko spomínaný zosuv z roku 2015 na Čebrati, kedy bol jeden z portálov rozostavaného tunela situovaný na päte starého zosuvu, ktorý následne "ožil", scenár je v zásade rovnaký.


Na začiatku stojí podcenenie geológie, nasleduje obdobie s intenzívnym dažďom (respektíve v prípade Čebrati začiatok stavebných prác) a koniec je taký predvídateľný, že ho z diaľky vidí i krtek se slunečnými brýlami. A vypichnutými očami. Čo? To ste fakt čakali, že nepoužijem absurdnú metaforu?

Vajont

Vajont je malebné horské údolie v juhovýchodnej časti talianskych Álp. Začiatkom dvadsiateho storočia sa zrodili plány na stavbu priehrady, ktoré sa začali realizovať v roku 1956. S výškou 262 m patrí dodnes medzi najvyššie priehrady sveta.

Svahy údolia sú pomerne strmé, a to okamžite zapácha rizikom svahových pohybov. Čo je ešte horšie, tieto svahy sú tvorené striedaním vápencov s vrstvami “klzkých” slieňov až ílovcov, pričom na ľavej strane sa vrstvy ukláňajú priamo do údolia. To pre vápence vytvára fajnovú šmykľavku, po ktorej sa mohli natešene skĺznuť do údolia. Takže podobne ako v prípade uvedených slovenských prípadov, máme dočinenia s podcenením geológie.



Prvé náznaky problémov sa objavili necelé štyri roky po začiatku výstavby. Talianska vláda reagovala promptne tým, že išla po krku každému, kto na problém upozorňoval. Bohužiaľ, tento typ sanačných opatrení zosuv nezastavil a zemina sa na ľavej strane údolia hýbala čoraz rýchlejšie.

Aby som však projektantom a konštruktérom nekrivdil, musím podotknúť že s menšími zosuvmi rátali. (K jednému takému došlo už v novembri 1960.) Po rozpoznaní nebezpečenstva vyplývajúceho z pohybujúceho sa svahu bola vodná hladina nádrže znížená na úroveň, ktorá sa považovala za bezpečnú. Avšak to, čo sa stalo 9. októbra 1963, prekonalo všetky očakávania. Približne o pol jedenástej večer sa odtrhla masívna časť svahu, ktorá následne čľupla do nádrže.

Mohol by som vypísať veľanulové číslo vystihujúce objem zosunutej horniny, no pre mnohých ľudí by asi príliš veľavravné nebolo. Preto sa radšej zameriam na to, čo sa stalo po zosuve. Cez múr priehrady sa prevalila 250 metrov vysoká vlna, ktorá spláchla niekoľko dediniek a zabila vyše 2000 ľudí. Priehradný múr ostal neporušený, takže tento “živý” pomník ľudskej arogancie si môžete pozrieť na vlastné oči.

New Orleans

V roku 2005 došlo v americkom meste New Orleans k rozsiahlym záplavám. Pod vodou sa ocitlo zhruba osemdestiat percent mesta, pričom v niektorých častiach dosahovala výška vodného stĺpca takmer päť metrov. Prvotnou príčinou bol hurikán Katrina. Vyvolal prudké vydutie morskej hladiny, ktorá sa prevalilo proti prúdu rieky Mississippi tečúcej cez mesto, ako aj do jazier, ktoré ho obklopujú.

Za hlavú príčinu záplav je však označovaný neadekvátny protizáplavový systém. Stavba mnohých hrádzí bola odfláknutá, čo viedlo k tomu, že sa mnoho z nich pretrhlo. A to viedlo k jednej z najväčších inžinierskych katastrof v histórii Spojených štátov. Príčina zanedbania protizáplavových opatrení je tragikomicky povedomá - šetrenie finančných prostriedkov. Čo mesto ušetrilo na protizáplavovom systéme, to si počas záplav vybralo aj s úrokmi.

Podľa môjho osobného názoru však príčinou záplav nebola ani hurikán, ani zlý systém ochrany pred záplavami. Obe sú len symptómami oveľa väčšieho problému zvaného výstavba na absolútne nevhodnom mieste.



Neviem, či to vidím iba ja, ale zdá sa mi, že Američania majú priam vycibrený ňufáčik na výber celkom mizerných lokalít na výstavbu, či už ide o mestá v púšti alebo na zemetrasných zónach. V prípade New Orleans problém spočíva v niekoľkých faktoroch, ktoré by sa dali zhrnúť nasledovne - mesto je Atlantídou na čakačke.

Len sa pozrite na túto mapku nadmorskej výšky mesta a okamžite rozpoznáte problém. Značná časť sa nachádza v oblastiach s nadmorskou výškou pod alebo len tesne nad hladinou mora. To však je len špička ľadovca.

Cez mesto preteká rieka Mississippi, ktorá je v podstate najvyšším bodom mesta. Teda presnejšie, najvyššími bodmi sú jej agradačné valy, čo sú vlastne prirodzené hrádze, ktoré si rieka vytvára v okolí svojho koryta. Voda rieky so sebou vždy nesie určité množstvo materiálu - štrku, piesku a ílu. Pri záplavách má tendenciu ho zo seba “vyhodiť” práve v miestach, kde sa vylieva z koryta. Vďaka tomu sa rieka postupne sama “uväzní” vo svojom koryte.

Pokračujúci rast agradačných valov v kombinácii s ďalšími javmi (napríklad pokles územia) môže dokonca viesť k tomu, že samotná hladina rieky sa nachádza vysoko nad jej vlastnou záplavovou rovinou, čo je presne prípad Mississippi pri New Orleans. Staršia časť mesta je ešte postavená na agradačných valoch rieky (čo by som tiež nenazval práve brilantným nápadom). Neskôr sa už nepaprali a veselo to nakydali rovno na záplavovú rovinu. A potom sa budú čudovať, prečo sa im mesto mení na Benátky a vinia z toho hurikány a nefunkčné hrádze.

Viem, že by som nemal byť škodoradostný, veď tam žijú ľudia a bla bla bla, ale pozrite sa na to! Prečo sa v tom vandli vôbec stavia, PREČO? Autor: Midnightcomm via wikipédia

Mimochodom, ak ste čítali pozorne, neušla vám zmienka o tom, že rieka sa zvykne nachádzať nad svojou záplavovou rovinou napríklad vtedy, keď územie v jej okolí poklesáva. Veľmi rád by som napísal, ako mi veľmi odľahlo, keď som zistil, že niečo také sa v New Orleans nedeje. Ale to by bola dvojitá lož, pretože k poklesu územia tam dochádza a mojej škodoradostnej časti mozgu sa to zdá OHROMNE ZÁBAVNÉ. Ja viem, som príšerná osoba a zaslúžim si všetko zlé, čo ma v živote postihne a bla bla bla, ale len si predstavte ten scenár:

> postavíte mesto
> pod úrovňou miestnej rieky
> dokonca i pod úrovňou mora
> na poklesávajúcom území
> prídu nevyhnutné záplavy
> z čoho viníte politikov

Ak ste sa ani raz neuškrnuli, gratulujem. Ste decentná ľudská osobnosť, čiže tento článok nemáte čo čítať. Kšá!



Poklesávanie územia v New Orleans je zrejme kombináciou viacerých prirodzených a “umelých” faktorov. Medzi ne patria tektonický pokles oblasti a “sadanie” málo uľahnutých sedimentov spôsobené ich zaťažením stavbami, vysušovaním a odčerpávaním podzemnej vody. Takže ak náhodou bývate v New Orleans, moja rada znie - čo najskôr sa z tej vane odpracte.

Ideálne predtým, než sa príroda opäť rozhodne dať si kúpeľ.

Šikmá veža v Pise

Nie všetky inžinierskogeologické kiksy spôsobujú len škodu. Živým dôkazom je šikmá veža v Pise. Jej naklonenie pozná snáď každý. Čo však mnohí nevedia je fakt, že architekt plánoval postaviť rovnú, nie šikmú vežu. O jej charakteristický náklon sa postarala nevhodná základová pôda, ktorá spôsobila nerovnomerné sadanie veže.

Stavba začala v dvanástom storočí, pričom veža sa začala nakláňať ešte pred jej dostavaním v štrnástom storočí. Vtedy nakláňanie nebolo také rýchle, aby jej hrozil pád. Postupom času sa však veža začala nakláňať rýchlejšie, takže koncom dvadsiateho storočia boli zahájené práce, ktoré ju mali stabilizovať, a o ktorých by sa dal napísať (veľmi vtipný) samostatný článok. Skrátená verzia znie: väčšina pokusov nepomohla a niektoré situáciu dokonca zhoršili. Vežu sa v roku 2008 napokon podarilo stabilizovať, takže (snáď) s nami ešte nejaký čas pobudne.

Čestné zmienky

Nakoniec sa oplatí spomenúť priehrady Malpasset a Sella Zerbino s nedostatočne zafinancovaným geologickým prieskumom, Komárno, v ktorom bolo po ničivom zemetrasení zakázané stavať viacposchodové budovy, na čo sa v našich osvietených dobách akosi “pozabudlo” a šikmé veže v dvoch nemeckých mestách Nemecku: Suurhusen a Bad Frankenhausen - aby ste videli, že ani Nemci nie sú takí technologickí machri, ako sa o nich hovorí.





Tak čo sme sa dnes dozvedeli? Napríklad že mnohé “prírodné” katastrofy v skutočnosti nie sú zapríčinené prírodou, ale človekom. Teda nie človekom samotným, katastrofy robí katastrofami iba pár ľudských vlastností, predovšetkým blbosť, lenivosť, ležérnosť a podceňovanie geológie respektíve prírody ako takej. No stále je tu šanca, že sa potenciálna katastrofa stane turistickou atrakciou.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet