16.08.2016-10:16:00   |   Dušan Valent
#Dejiny človeka
#Kuriozity

Nie(len) opis minulosti

Biblista Marc Brettler z Dukeho univerzity uvádza, že asi polovicu Starej zmluvy možno považovať za "históriu". Upozorňuje však na jednu vec: „Príbehy o minulosti spísané v staroveku sú málo odlišné od tých dnešných až na jeden veľký rozdiel. Autori nemali záujem o minulosť pre minulosť samotnú.“



A tak, hoci „kniha kníh“ históriu opisuje, nemožno v jej príbehoch zasadených do dávnych čias hľadať záznam toho, ako sa udalosti týkajúce izraelitského národa skutočne odvíjali (historicite Biblie sa podrobne venuje seriál Biblia vs história).

Biblické texty o histórii namiesto toho obsahujú početné etiologické mýty, príbehy, ktorými Izraeliti vysvetľovali pôvod svojho národa a okolitých národov, svojich zákonov, obyčajov, či ruín, ktoré vo svojom okolí nachádzali, a ktoré vysvetľovali nezriedka hrdinskými udalosťami. Pravda takými, aké sa podľa archeologických zistení nikdy neodohrali (napr. dobytie Kanaánu Józuem). Biblické opisy histórie taktiež slúžili nato, aby legitimizovali inštitúcie a idey, a tak podľa Brettlera dnes nepomáhajú pochopiť izraelitskú spoločnosť v dobe, ktorú zobrazujú, ale ideológiu ich autorov.

Pre niekoho možno mimoriadne prekvapivou súčasťou týchto textov (a ďalším dôkazom toho, ako žánrovo pestrým kompozitom je Starý zákon) sú príbehy určené primárne pre pobavenie.

„Niektoré príbehy neskôr zahrnuté v Biblii zrejme slúžili predovšetkým pre zábavu obecenstva,“ píše Brettler. Spoľahlivo ich určiť je dnes podľa biblistu nesmierne ťažké. „Nanešťastie, humor a zábava sú závislé od kultúry, a tak je náročné identifikovať všetky ich príklady – ale je isté, že sú prítomné.“



Bádateľ poukazuje predovšetkým na rôzne príhody zahrnuté v Knihe sudcov, ktorá vznikla spojením nezávislých, ústne kolujúcich hrdinských príbehov. Ďalším príkladom je podľa neho Kniha proroka Jonáša, ktorej hlavný protagonista je známy tým, že strávil tri dni v útrobách veľkej ryby. A prežil to.

Extravagantné nepravdy

„Hoci Kniha proroka Jonáša si zrejme vzala osobu proroka Jonáša, ktorú zmieňuje 2. kniha kráľov 14,25, príbeh je satirou tohto proroka, príbehom antiproroka,“ pripomína profesor biblických štúdií Lawrence M. Willis.

Na biblické pomery kratučká kniha prekypuje absurditami („extravagantnými nepravdami“ slovami Willisa) a iróniou, ktoré podľa biblistu jasne indikujú, že ide o fiktívny príbeh. Žiaľ, pokiaľ je irónia ukrytá v názvoch či geografických a iných reáliách, inému ako starovekému izraelitskému čitateľovi často uniká.

Brettler pripomína, že Jonáš znamená hebrejsky „holub“. Pričom mesto, na ceste do ktorého skončil v rybom žalúdku, sa volá Ninive, čo znamená „mesto rýb“.

Keď Jonáša povolá Boh, aby hlásal záhubu obyvateľom hlavného mesta Asýrie Ninive, ten zuteká opačným smerom tak rýchlo a tak ďaleko, ako vládze. A keď napokon predsa ohlási, že Ninivanov čaká záhuba, tí sa začnú kajať (postia sa a oblečú do vrecoviny - a to nielen ľudia, ale aj zvieratá!) a je im odpustené – čo Jonáša mimoriadne nahnevá.



Ešte na úteku pred Bohom určeným poslaním Jonáša na lodi zastihne búrka, počas ktorej námorníci proroka hodia cez palubu. Krátko nato ho prehltne veľká ryba, v ktorej bruchu strávi tri dni a tri noci. Zviera ho potom vyvráti na prahu Ninive – hoci v skutočnosti ležalo 700 kilometrov od mora. A Ninive vraj bolo veľké „na tri dni chôdze“. Ibaže také rozmery nemalo v tom čase žiadne mesto.

„Iní proroci majú celé strany odvážnych veštieb, ktoré vychádzajú na zmar, kým slabý a popletený Jonáš vysloví jednu krátku a vyvolá najväčšie pokánie v celej Biblii,“ píše Willis. Boh sa tu podľa neho stará o mesto, ktoré nepozná Boha (4,11), pričom doboví čitatelia niekedy pred 2400 – 2300 rokmi vedeli, že jednak išlo o mesto, ktoré bolo zodpovedné za dobytie a zničenie severnej polovice Izraela, a tiež bolo zničené dávno pred jeho napísaním. „Absurdita textu z neho robí satirický príbeh,“ zdôrazňuje biblista.

Viac ráz sme spomínali, že autori novozmluvných textov často správne nerozumeli kontextu a významu písomností Starej zmluvy (jedno takéto nepochopenie anonymného autora evanjelia podľa Matúša má na svedomí tvrdenie, že Ježiš sa narodil panne). Príkladom takéhoto „nepochopenia“ je aj Jonáš. Satirický text už raní kresťania brali celkom vážne. Willis pripomína, že antiproroka si vysoko ctili (napr. Lukáš 11, 29-30), jeho vydávenie rybou považovali za symbol vzkriesenia (Mt 12,40), pričom Jonáš sa dokonca stal populárnym symbolom sily modlitby a vykúpenia.


-

zdroje:
Breittler, M. Z.: The Hebrew Bible and history. IN Champan, S. B., Sweeney, M. A., (eds.) The Cambridge Companion to the Hebrew Bible/Old Testament. Cambridge University Press, 2016
Willis, L. M.: The Biblical short story IN Champan, S. B., Sweeney, M. A., (eds.) The Cambridge Companion to the Hebrew Bible/Old Testament. Cambridge University Press, 2016
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail