15.06.2017-12:01:00   |   Dušan Valent
#Záhady a zvláštne javy
#Dejiny človeka
#Zbúrané mýty
Štvormetrová ľanová tkanina s vyobrazením bradatého muža vznikla podľa niektorých názorov* pri akomsi vyžiarení energie. A možno sa dočítať, že jej pravosť potvrdzuje výskum talianskych vedcov (Lazzaro et al., 2008), ktorí sa do tkanín snažili vpáliť obrazce pomocou infračerveného CO2 lasera. V podstate zistili, že žiaden dnešný laser by také obrazce, aké vidíme na plátne, nedokázal vytvoriť. (Čo sme sa dozvedeli je, že ak by ste chceli vytvoriť niečo na spôsob Turínskeho plátna, bolo by zbytočné siahať po laseroch - toto zistenie je pramálo prekvapivé a ešte menej relevantné.)




-

V skutočnosti nikdy nejestvoval dobrý dôvod myslieť si, že Turínske plátno vzniklo akýmkoľvek iným spôsobom, než šikovnými rukami umelca. Plátno totiž prepadá v kľúčových testoch pravosti.

Historický kontext vôbec nesedí na prvé storočie n. l.

Archeológ a zrejme najprominentnejší kritik pseudovedeckých tvrdení týkajúcich sa histórie Kenneth L. Feder pripomína, že Ježiš bol Žid, a ak bol po smrti pochovaný, pohreb prebiehal podľa vtedajších židovských zvyklostí. Že ho pochovali tak, „ako je u Židov zvykom pochovávať“ indikujú aj evanjeliá (Ján 19,40). Nuž a židovské zvyky v tomto čase podľa Federa prikazovali telo dôkladne umyť a oholiť mu tvár aj hlavu. Inými slovami, ak by bolo plátno skutočné, namiesto dlhovlasého, od krvi špinavého muža s bradou by sme na ňom videli čistého, holohlavého človeka (mimochodom, skutočná krv by vytvorila čmuhy – a nevyzerala by ako namaľovaná). Rituálnym spôsobom neočistené telo je, pripomína Feder, pre Žida čosi nemysliteľné: „Takáto rituálna očista mŕtveho tela je pre Židov absolútna nevyhnutnosť, a to aj v deň Sabatu.“

Nielenže by vyobrazenie malo byť celkom inak. Aj samotné plátno by malo byť odlišné. Podľa Federa nemalo ísť o jeden veľký kus, na spôsob rubášov používaných pri pohreboch (zhodou okolností…) v stredoveku v Európe, ale o ľanové pásy, so samostatným závojom určeným na zakrytie tváre. „Jánovo evanjelium spomína zabalenie Ježišovho tela do ľanových látok a samostatnej tvárovej pokrývky,“ píše vedec (v slovenskom preklade nie celkom správne „plachty“, Ján 19,40).

Historický kontext sedí na stredovek


Ako vidíme, spôsob pochovania, aký plátno indikuje, sedí na stredovek kresťanskej Európy, nie židovskú komunitu z prelomu letopočtov. V tomto smere je dôležitá ďalšia skutočnost. Neexistuje žiadna indícia, ktorá by dokazovala, že tento objekt existoval pred 14. storočím. Nedáva žiaden zmysel, aby plátno skutočne existovalo aj so zázračným vyobrazením Ježiša viac ako 1300 rokov bez toho, aby si ho niekto všimol alebo sa o ňom zmienil,“ argumentuje Kenneth L. Feder.



Samotný vznik plátna výborne zapadá do stredoveku: v tomto čase prekvital žáner umeleckých zobrazení a napodobením pohrebných plátien Krista ako aj obchod s masovo produkovanými falošnými relikviami (do dnešného dňa rôzne chrámy v Európe prechovávajú 32 klincov, ktorými bol údajne Ježiš pribitý na kríž, pätnásť posvätných kopií, ktorými mu údajne bol prepichnutý bok, šesť posvätných húb, z ktorých sa na kríži napil, množstvo odevov a pod.).

Umelec, ktorý ho vytvoril, sa priznal

Vyobrazenie na plátne výborne zapadá nielen do kontextu stredoveku ako takého, ale aj konkrétne do kontextu dobového vývoja umenia. Pri detailnejšom pohľade vyzerá vyobrazenie konzistentne s náboženskou ikonografiou 14. storočia, nie ako reálna ľudská bytosť. Výskumníci Joe Nickell a Gregory S. Paul nezávisle na sebe došli k záveru, že telesná stavba vyobrazenej postavy nie je realistická v detailoch štruktúry tváre a kvôli celkovému predĺženiu postavy, čo bol typický znak gotického umenia. Na podvrh poukazujú aj mikroskopické a chemické analýzy - potvrdili prítomnosť červeného okru a iných maliarskych pigmentov.

Zistenie, že ide o (veľmi šikovný) podvrh, nie je vôbec nové. Biskupa zo 14. storočia Henriho de Poitiersa (pod jeho patronát patrila farnosť v Lirey, kde sa plátno nachádzalo) znepokojilo, že sa plátno nespomína v evanjeliách. Vykonal teda rozsiahly výskum, ktorý zhrnul v správe pre pápeža z roku 1359. A v ňom plátno označil za podvrh vytvorený s cieľom získať peniaze pre cirkevný zbor v Lirey. Poitiers taktiež odhalil ľudí, ktorí boli podplatení, aby predstierali chorobu či ochrnutie a následné „zázračné“ uzdravenie vďaka moci plátna (prišli k nemu zdanlivo chromí či slepí, aby sa krátko nato pretvarovali, že náhle vyzdraveli, a takto pomáhali šíriť chýr o jeho zázračnej moci a lákali viac a viac pútnikov). Biskup dokonca spomína, že sa mu priznal umelec, ktorý vyobrazenie vytvoril. Autentickosť plátna odmietal aj jeho nástupca Pierre d`Arcis.

Datovanie: Nezávislé laboratória hovoria to isté, opakované testovanie ich výsledky potvrdzuje

Na otázku, aké staré je plátno, možno odpovedať so vcelku vysokou istotou. Výskumy, ktoré túto otázku riešili, totiž boli vykonané mimoriadne dôsledne, a podarilo sa ich overiť nezávislými laboratóriami ako aj dodatočnými výskumami.



Výsledky rádiouhlíkového datovania stanovili v roku 1988 obdobie vzniku plátna na rozmedzie rokov 1260 až 1390 nášho letopočtu. A čo neskorší kritici ignorujú, výskumníci, ktorým cirkev nedovolila použiť vzorku zo stredu plátna, si boli vedomí rizika, že vyberú nereprezentatívnu vzorku, a tak výberu správneho miesta venovali veľkú pozornosť. Zároveň si boli vedomí rizika kontaminácie, a tak vzorky pred datovaním očistili všetkými dostupnými technikami.

V neposlednom rade, na to, aby pôvodné datovanie určovalo vek pôvodnej tkaniny a nie záplaty, dozerali experti na textílie. Že boli úspešní, a teda pôvodné datovanie skutočne určilo vek pôvodnej tkaniny, v roku 2010 potvrdil výskum geofyzika a špecialistu na rádiouhlíkové datovanie Timothyho Julla a geofyzičky Rachel Freer-Watersovej. Neskoršie testovanie podozrenia, že datovanie skreslila kontaminácia oxidom uhoľnatým v roku 2008, potvrdilo pôvodné výsledky.

A štúdia, ktorá podľa niektorých bulvárnych médií v roku 2013 údajne spochybnila výsledky datovaní, v skutočnosti nevyvrátila prvotné zistenia. Štatistici Marco Riani a Anthony Atkinson iba upozornili, že odchýlka merania mohla spôsobiť nepresnosť výsledku v rozmedzí niekoľkých storočí. Aj v prípade tohto scenára by ale plátno jednoznačne patrilo do stredoveku.



Mimochodom, populárny argument hovoriaci o možnej kontaminácii, ktorá skreslila datovanie, je pre expertov z fachu v podstate zábavný. Expert na mikroskopiu, chemik Walter McCrone napríklad poukázal, že potrebná miera skreslenia by nastala jedine v prípade, keby skúmané vzorky tvoril z dvoch tretín kontaminant, a len z jednej tretiny ľanová tkanina.

Záver

Historický kontext, umelecký kontext a datovanie poskytujú veľmi solídne závery stojace na veľkom množstve dát a kvalitne vykonaných výskumov. Navzájom si neprotirečia, ale hovoria to isté a touto vzájomnou podporou vytvárajú stabilný odborný konsenzus - Turínske plátno je stredovekým podvrhom. Vyvrátenie tohto konsenzu by si vyžadovalo veľké množstvo mimoriadnych, kvalitných dôkazov v prospech alternatívneho vysvetlenia.

Pochopiteľne, Turínske plátno je pre mnohých konzervatívnych veriacich citlivá téma. A tak sa ojedinele objavujú výskumy, ktoré sa jeho autenticitu snažia obhajovať. Pravda, buď s pochybnou metodikou* alebo otáznou relevanciou (ako výskum, ktorý zistil, že Turínske plátno nevytvorili lasery).

V prípade vedeckého konsenzu v prakticky v ľubovoľnej oblasti vedy (azda okrem veľkých vedeckých teórii) sa objavujú štúdie, ktoré sa ich čas od času snažia spochybniť. To však neznamená, že skutočne existuje odborná kontroverzia. A pokiaľ nie sú tieto štúdie postavené na hodnotných dôkazoch a samé o sebe založené na presvedčivej metodike, sú prinajlepšom živnou pôdou pre novinárov „vyrábajúcich“ zdanlivé senzácie. Napríklad nie všetci paleontológovia sú presvedčení, že vtáky vznikli z dinosaurov, ale skupina odborníkov, ktorá namieta, je v takej drvivej menšine, a ich štúdie sú tak nízkej kvality, že nemá zmysel hovoriť o akejkoľvek skutočnej kontroverzii.



A to je očividne prípad autorov hŕstky výskumov (ktorým sa však, žiaľ, venuje nepatrične veľká mediálna pozornosť), ktoré sa čas od čas objavia** a snažia sa spochybňovať Turínske plátno ako stredoveký podvrh.

Umelo udržiavanú kontroverziu okolo pravosti Turínskeho plátna pri živote drží zrejme jedine snaha za každú cenu dokázať nadprirodzený charakter historického Ježiša. Keďže táto snaha v budúcnosti sotva poľaví, prídu ďalšie zdanlivé „senzácie“, ktoré v skutočnosti nič nové alebo relevantné neprinesú. V tomto prípade ako aj v ľubovoľnej oblasti vedy platí: pamätajte, čo hovorí veľká väčšina dôkazov.

-

Poznámky
*z relevantných odborníkov tézu zastáva len hŕstka, predovšetkým výskumná skupina Shroud of Turin Research Project (STURP), jej postupy však boli označené za nekonzistentné s vedeckou metodológiou, pričom jeden pôvodný člen skupiny, svetoznámy expert na mikroskopiu Walter McCrone, sa od jej záverov dištancoval a vo výskumoch svojho tímu preukázal, že miesta, ktoré údajne obsahujú škvrny krvi, v skutočnosti obsahujú dva rôzne typy maliarmi používaného pigmentu
**posledne napríklad známy spochybňovač stredovekého datovania plátna, Giulio Fanti, vykonal vlastné datovania metódou vibračnej spektroskopie, ktoré fragmentom plátna určili vek v rozmedzí 300 pred n. l. a 400 n. l. – zistenia samozrejme prezentoval aj knižne. Keďže išlo o nepatrné vlákna údajne získané iným nadšencom pravosti plátna, ani len turínsky arcibiskup Cesare Nosiglia, ktorý má plátno na starosti, jeho výsledkom neprikladá „žiadnu serióznu váhu“, pretože podľa neho nie je isté, či skutočne analyzovať materiál plátna (porovnajte si to s dôslednosťou rádiouhlíkových datovaní, ktorým na odber vzoriek dozerali experti na textil, vzorky boli odoslané trom prestížnym laboratóriám takpovediac naslepo, čiže nevedeli, čo presne datujú, pričom výsledky týchto laboratórií nezávisle na sebe určili zhodný a oveľa presnejší rozptyl rokov pre vznik plátna, roky 1260 – 1390) http://www.centerforinquiry.net/blogs/entry/another_easter_for_the_turin_shroud/

Zdroje:

Feder, K. L.: Frauds, Myths and Mysteries: Science and Pseudoscience in Archaeology. Central Connecticut State University, 2014. 
Freer-Waters,R.A., Jull, A.J.T.: Investigating a Dated piece of the Shroud of Turin, Radiocarbon, 52, 2010, 1521-1527.
Kosidowski, Z.: Čo rozprávali evanjelisti. Obzor, 1988.
Loxton, D.: Shroud of Turin: Redux. Eskeptic, 2012.
Lazzaro P.D. et al. "Superficial and Shroud-like coloration of linen by short laser pulses in the vacuum ultraviolet," Appl. Opt. 51, 8567-8578, 2012
Nickell, J.: Looking for a Miracle. Prometheus Books, 1998.
Paul, G. S.: The Shroud of Turin: The Great Gothic Art Fraud. Secular Web Kiosk, 2010.
Riani M., Atkinson A.C., Fanti G., Crosilla F.:Carbon Dating of the Shroud of Turin: Partially Labelled Regressor and the Design of Experiments. The London School of Economics and Political Science, 2010.


Príspevok predstavuje rozšírenú, doplnenú a celkom prepracovanú verziu staršieho článku „Záhada Turínskeho plátna: Niekoľko dôležitých skutočností“.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail