09.02.2012-12:01:00   |   Dušan Valent
#Záhady a zvláštne javy
#Dejiny človeka
#Zbúrané mýty
Štvormetrová ľanová tkanina s vyobrazením bradatého muža vznikla podľa niektorých názorov pri akomsi vyžiarení energie počas Ježišovho zázračného zmŕtvychvstania. A titulky rôznych médií nás nedávno presviedčali, že podľa nových výskumov ani nemôže byť podvrhom. Vychádzali z výskumov talianskych vedcov, ktorí sa do tkanín snažili vpáliť obrazce pomocou infračerveného CO2 lasera. Ako uvádza ABC News, zistili, že žiaden dnešný laser by také obrazce, aké vidíme na plátne, nedokázal vytvoriť.



Čo sme sa dozvedeli je, že ak by ste chceli vytvoriť niečo na spôsob Turínskeho plátna, bolo by zbytočné siahať po laseroch. Toto zistenie je pramálo prekvapivé a ešte menej relevantné.


-

V skutočnosti nikdy nejestvoval dobrý dôvod myslieť si, že Turínske plátno vzniklo akýmkoľvek iným spôsobom, než šikovnými rukami umelca. Plátno totiž prepadá v kľúčových testoch pravosti.

- neexistuje žiadna indícia, žeby tento objekt existoval pred 14. storočím
- jeho vznik výborne zapadá do historického vývoja umenia: v tomto čase prekvital žáner umeleckých zobrazení a napodobením pohrebných plátien Krista ako aj obchod s masovo produkovanými falošnými relikviami (do dnešného dňa rôzne chrámy v Európe prechovávajú 32 klincov, ktorými bol údajne Ježiš pribitý na kríž, pätnásť posvätných kópií, ktorými mu údajne bol prepichnutý bok, šesť posvätných húb, z ktorých sa na kríži napil, množstvo odevov a pod.)
- pri detailnejšom pohľade vyzerá vyobrazenie konzistentne s náboženskou ikonografiou 14. storočia, nie ako ľudská bytosť: výskumníci Joe Nickell a Gregory S. Paul nezávisle na sebe došli k záveru, že telesná stavba vyobrazenej postavy nie je realistická v detailoch stavby tváre a kvôli celkovému predĺženiu postavy, čo bol typický znak gotického umenia
- katolícky biskup zo 14. storočia Pierre d’Arcis (pod jeho patronát patrila kaplnka v Lirey, kde sa plátno nachádzalo) usúdil, že plátno bol „ľstivo namaľovaný“ podvod – a v liste pápežovi uviedol, že jeho predchodcovi sa priznal umelec, ktorý vyobrazenie vytvoril
- na podvrh poukazujú aj chemické analýzy - potvrdili prítomnosť červeného okru a iných maliarskych pigmentov



- rádiouhlíkové datovanie stanovilo v roku 1988 čas vzniku na obdobie medzi rokmi 1260 a 1390 nášho letopočtu. Výskumníci, ktorým cirkev nedovolila použiť vzorku zo stredu plátna, si boli vedomí rizika, že vyberú nereprezentatívnu vzorku, a tak výberu správneho miesta venovali veľkú pozornosť. Zároveň si boli vedomí rizika kontaminácie, a tak vzorky pred datovaním očistili všetkými dostupnými technikami.
- že pôvodné datovanie určovalo vek pôvodnej tkaniny a nie záplaty v roku 2010 potvrdil výskum geofyzika a špecialistu na rádiouhlíkové datovanie Timothyho Julla a geofyzičky Rachel Freer-Watersovej
- neskoršie testovanie podozrenia, že datovanie skreslila kontaminácia oxidom uhoľnatým, v roku 2008 potvrdilo pôvodné výsledky
- údajné spochybnenie datovaní v roku 2013 v skutočnosti nevyvrátilo prvotné zistenia. Štatistici Marco Riani a Anthony Atkinson iba upozornili, že odchýlka merania mohla spôsobiť nepresnosť výsledku v rozmedzí niekoľkých storočí. Plátno napriek tomu jednoznačne patrí do stredoveku.




Vyvrátenie dobre podloženého záveru, že Turínske plátno je stredovekým podvrhom, by vyžadovalo veľké množstvo mimoriadnych dôkazov v prospech alternatívneho vysvetlenia. Bulvárne bubliny nič takéto (nielen v tomto prípade) nepriniesli. Pri živote umelo udržiavanú kontroverziu okolo pravosti Turínskeho plátna živí zrejme jedine snaha za každú cenu dokázať nadprirodzený charakter historického Ježiša. A táto snaha v budúcnosti asi sotva poľaví. V nasledovných rokoch tak môžeme očakávať ďalšie „senzácie“, ktoré v tejto problematike v skutočnosti nič nové alebo relevantné neprinesú.

Zdroje:

Freer-Waters,R.A., Jull, A.J.T.: Investigating a Dated piece of the Shroud of Turin, Radiocarbon, 52, 2010, 1521-1527.
Kosidowski, Z.: Čo rozprávali evanjelisti. Obzor, 1988.
Loxton, D.: Shroud of Turin: Redux. Eskeptic, 2012.
Nickell, J.: Looking for a Miracle. Prometheus Books, 1998.
Paul, G. S.: The Shroud of Turin: The Great Gothic Art Fraud. Secular Web Kiosk, 2010.
Riani M., Atkinson A.C., Fanti G., Crosilla F.:Carbon Dating of the Shroud of Turin: Partially Labelled Regressor and the Design of Experiments. The London School of Economics and Political Science, 2010.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail