Podmieňovanie

Placebo efektu dodnes úplne nerozumieme. Vieme však, že významnú úlohu pri ňom zohráva skutočnosť, že naše telá môžu byť za istých okolností podmienené vylučovať rôzne chemické látky ako endorfíny, katecholamíny, kortizol a adrenalín. Napríklad, ak má pacient skúsenosť s úspešnou medikamentóznou terapiou, v jeho nervovom systéme vznikne podmienená väzba medzi podaním lieku a pozitívnym efektom liečby. Opätovné podanie medikamentu, hoci aj iného, alebo podanie placeba, potom vyvolá podobný efekt ako predchádzajúca terapia. Preto sa placebo uplatňuje aj u zvierat, ktoré predtým podstúpili liečbu medikamentami.



Toto podmieňovanie môže byť mimoriadne účinné. Napríklad keď neurológovia skúmali mozgy pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorým bolo podávané placebo, zistili, že títo pacienti reagovali uvoľňovaním rovnakého množstva dopamínu ako tí s aktívnym liekom. Keďže po podaní naloxonu, blokujúceho opiátové receptory, placebo nespôsobí úľavu od bolesti, medzi základné mechanizmy placeba sa radí aj opioidný účinok. Preto je dôležité podotknúť, že ak pacienta „vylieči“ placebo, neznamená to, že sa problém nachádzal jedine v jeho mysli.

Stres

Ako vieme, stres oslabuje imunitný a endokrinný systém a prinajmenšom sčasti ovplyvňuje mnohé choroby, od porúch krvného tlaku cez astmu až po úzkostné poruchy. No a práve medzi posledne menované patrí v predchádzajúcom článku zmienená konverzná porucha. Prostredníctvom nej dokáže stres v niektorých prípadoch privodiť závažné symptómy od slabosti po slepotu alebo ochrnutie. Ale niekedy už zmena stresového prostredia za prostredie všeobecne spájané s liečením dokáže okamžite znížiť hladinu stresu a tým pádom vyvolať placebo efekt.

Sugescia

Výraznú úlohu zohráva v placebo efekte taktiež sugescia a sila očakávania (čo je v podstate autosugescia). Ich silu demonštruje hypnóza. V početných kontrolovaných experimentoch vedci pomocou nej opakovane vyvolali halucinácie, stratu pamäte, obnovenie spomienok, vytvorenie falošných spomienok (aj neúmyselne), či dokonca spirituálne zážitky. Okrem toho, v lekárskej praxi hypnóza účinne pomáha skoncovať s fajčením, fóbiami, alebo (v extrémnych prípadoch, pokiaľ pacientovi nie je možné podať štandardnú anestéziu) nahradzuje anestetiká pri operáciách.

Ako súvisí hypnóza s placebo efektom? Keď sa výskumu hypnózy chopila americká armáda, došla k záveru, že pomocou bežnej sugescie, vysokej motivácie a očakávania možno vyvolať všetky udivujúce hypnotické fenomény, dokonca aj halucinácie, hypnotickú slepotu, hluchotu alebo necitlivosť na bolesť. Znamená to, že na dosiahnutie účinkov hypnózy, v našom prípade zníženie vnímania bolesti, či iných symptómov, vôbec nie je nutná notoricky známa procedúra s fixáciou očí a hypnotizérovým sugestívnym hlasom hovoriacim o oťažujúcich viečkach. Sugestívne slová, prostredie, navodenie do správneho mentálneho rozpoloženia, a to všetko najlepšie spojené s navodením silného očakávania konkrétneho výsledku, môžu mať rovnaký vplyv. A účinok rovnajúci sa silou účinku štandardným hypnotickým procedúram je na svete.

Hypnóza totiž nie je formou spánku. Zhypnotizovaný subjekt zostáva celkom pri vedomí, má upriamenú ale zúženú pozornosť a ľahšie prijíma sugescie. A hoci sa hypnóza niekedy považuje za zmenený stav vedomia, väčšina výskumov ukazuje, že rôzne úrovne hypnózy sa fyziologicky neodlišujú od bdelého stavu. Vysoko sugestívni ľudia pri hypnóze podľa všetkého iba do väčšej miery aktivujú časť mozgu zodpovednú za predstavy a vymýšľanie si bez ozajstnej zmeny vnímania. Pri hypnotickom „tranze“ síce naozaj dochádza k zmenám v elektrickej činnosti mozgu a v mozgových vlnách, no to sa deje aj pri predstave nejakej farby, rojčení alebo kýchaní.

Mantinely účinnosti

Existuje celý rad fenoménov, ktoré si možno pomýliť s placebo efektom. Ide napríklad o prejav tzv. „sklonu k potvrdzovaniu“, čiže sklon pacientov hlásiť pozitívne zmeny. Taktiež neradno podceňovať samoliečebné schopnosti ľudského tela a prirodzené fluktuácie v priebehu chorôb.

Tak či onak, podstata placebo efektu, ktorú postupne viac a viac odhaľujeme, poukazuje na mimoriadne dôležitý fakt. Ona „liečebná sila našej mysle“ účinkuje iba na choroby, ktoré nie sú organického pôvodu. Môže síce dočasne zmeniť vnímanie niektorých prejavov rakoviny, ale v žiadnom prípade ju nedokáže liečiť ani vyliečiť. To isté platí pre srdcovo-cievne a ďalšie závažné ochorenia.

Zdroje

Brown, D.: Magie a manipulace mysli. Argo, 2008.
Hert, J., 2010: Alternativní medicína a léčitelství: Kritický pohled“
Lilienfeld S. a kol.: 50 největších mýtů populární psychologie. Universum, 2011.
SkepDic o placebo efekte: http://www.skepdic.com/placebo.html
Wikipédia: http://en.wikipedia.org/wiki/Placebo
Zíka, J.: Fenomén hypnóza. XYZ, 2011.

-

Ilustračný perexový obrázok: Tibor Kádek

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet