Veľmi pravdepodobné alebo potvrdené oceány

Enceladus – vyhrievaný horúcimi prameňmi

Hĺbka: 40 km

Povrch tohto asi 500-kilometrového mesiaca Saturnu pokrýva vodný ľad. Nachádzajú sa tu dokonca „ľadové vulkány“, ktoré vyvrhujú zamrznutú vodu nielen do atmosféry, ale aj do šíreho kozmického priestoru. Výskum gravitačných anomálií nameraných sondou Cassini zistil, že v blízkosti južného pólu nachádza vrstva tekutej vody, ktorú podľa nedávnych výskumov vyvrhutého materiálu vyhrievajú horúce pramene. A tie sú vďaka bohatému chemickému koktailu, ktorý obsahujú, považované za ideálneho kandidáta na miesto vzniku života. Rozsah oceánu tohto drobného mesiaca bol sprvu otázny. Zdalo sa, že pôjde o akúsi šošovku obmedzenú len na južný pól. Nové zistenia však ukázali tzv. libráciu telesa, čo je akási pomalá oscilácia. Z počítačového modelovania vyplýva, že pozorované správanie vysvetľuje prítomnosť tekutého oceánu, ktorý nie je lokálny, ale globálny. Nové zistenia tiež ukázali, že oceán sa v oblasti južného pólu nachádza tesne pri povrchu, v hĺbke menej ako 5 kilometrov.

Ganymedes – vrstvy oceánov

Celková hĺbka oceánov: viac ako 100 km

Tento spoly kamenný a spoly vodný/ľadový mesiac Jupiteru dosahuje takmer rovnaké rozmery ako Mars. Modelovanie vzájomného pôsobenia medzi vodou, soľami a ľadom v prostredí extrémne vysokých tlakov naznačilo, že na ňom existuje striedavé usporiadanie vrstiev z rôzne stlačeného ľadu a odlišne hustej vody. Priamo na jadre telesa zrejme leží najhustejší a najslanší oceán, v jeho nadloží sa potom nachádzajú možno až štyri vrstvy odlišne hustého ľadu preložené tromi ďalšími rozdielne slanými oceánmi. Z výsledkov modelovania vyplýva, že v najvrchnejšej oceánskej vrstve takpovediac sneží dohora. Vznikajú tu chladné chocholy, v ktorých sa vytvára ľad (konkrétne ľad III), pričom zo zamrźajúcej vody uniká soľ a následne klesá do hĺbky. Naopak, novovzniknuté kryštáliky ľadu smerujú hore, pretože sú menej husté ako okolie.

Europa - oceán, ktorý možno prekypuje životom

Hĺbka: viac ako 100 km

Jupiterov mesiac Europa obsahuje napriek rozmerom o čosi menším ako Mesiac dvakrát viac tekutej vody ako Zem. Podpovrchový oceán Europy (viď. aj perexový obrázok), podľa všetkého slaný, leží priamo na vulkanicky aktívnom skalnom jadre. Nuž a s vulkanizmom spojené horúce pramene sú, ako sme spomenuli, mimoriadne dôležité pre potenciálny život. Oceán obohacujú o dôležité soli a minerály nevyhnutné pre chemické reakcie vedúce k vzniku života. A keď život vznikne, stávajú sa preň oázami - ako v prípade unikátnych ekosystémov čiernych fajčiarov na inak pustom dne pozemských oceánov.

Pravdepodobné oceány

Titan - najviac vody v slnečnej sústave?

Hĺbka: okolo 200 km

Tento mesiac Saturnu dosahuje veľkosť malej planéty a v mnohých ohľadoch pripomína mrazivé dvojča Zeme. Zahaľuje ho hustá atmosféra, z ktorej prší dážď zlievajúci sa do riek a jazier. Pri povrchovej teplote okolo -170 °C rieky a jazerá samozrejme netvorí voda, ale kvapalné uhľovodíky. Tečú po ľade tvrdom ako skala. Ľad vytvára škrupinu hrubú 50 až 100 km a až pod ňou sa nachádza asi 200 km hlboký oceán zo zmesi vody a amoniaku s teplotou −97 °C. Celkovo obsahuje šesťnásobne viac vody ako Zem.

Pluto – mŕtvolne zatuchnuté vody

Hĺbka: 100 - 200 km

Tretinu až polovicu hmotnosti Pluta tvorí ľad. Alebo ľad a voda. Teplo z rádioaktívneho rozpadu a horúčava obrovskej kolízie s iným vesmírnym telesom, počas ktorej vznikol jeho mesiac Cháron, pred miliardami rokov zrejme vytvorili podpovrchový oceán. Pred zamrznutím ho okrem postupne slabnúceho tepla rádioaktívneho rozpadu prvkov v jadre udržovalo teplo z trenia pri slapových pohyboch, ktoré vyvolávala tiaž kedysi tesne obiehajúceho mesiaca Cháron. Vďaka prímesi amoniaku alebo niektorých solí, ktoré účinkujú ako nemrznúca zmes, tento skrytý oceán možno dodnes nezamrzol. Keďže jadro Pluta medzičasom vychladlo a zrejme nevyvoláva žiadnu sopečnú aktivitu, ktorá by poháňala oceánske prúdenie, bude to nehybné, zatuchnuté miesto.

Oceány hypoteticky možné

Ceres

Hĺbka: niekoľko kilometrov

Táto ani nie tisíckilometrová trpasličia planéta obieha okolo Slnka v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Asi tretinu jej hmotnosti tvorí ľad. Ten by v prípade, že jadro planéty stále zohrieva rozpad rádioaktívnych prvkov, mohol na hranici s jadrom vytvárať tekutý oceán. Obohatenie o niektoré látky, ako je napríklad amoniak, ktoré účinkujú ako nemrznúca zmes, by umožnilo jeho existenciu aj pri teplotách hlboko pod bodom mrazu bežnej vody.

Mimas

Hĺbka: 30 km

Ľadovo-kamenný mesiac Saturnu Mimas je v súčasnosti najmenšie (400 km) známe teleso, ktoré jeho vlastná gravitácia sformovala do guľovitého tvaru. Merania sondou Cassini zistili, že v polárnych oblastiach dochádza v dôsledku slapových síl, ktoré vyvoláva gravitácia Saturnu, k akémusi kmitaniu, ktorého intenzitu by vysvetlil 30 kilometrov hlboký podpovrchový oceán. V tekutom stave ho zrejme udržuje teplo, ktoré vzniká pri trení vo vnútri telesa - trení, ku ktorému dochádza práve kvôli spomenutým slapovým javom.

Ďalší kandidáti

Niektoré počítačové modely zadržovania tepla, vnútorného ohrievania telies rozpadom rádioaktívnych prvkov a prítomnosti nemrznúcich prísad (napr. amoniak) naznačujú možnosť zachovania obrovských podpovrchových rezervoárov tekutej vody aj u ďalších telies. Ide napríklad o mesiac Saturnu Rhea, neúplne diferencovaný mesiac Jupitera Kallisto, mesiac Uránu Titania alebo 2700-kilometrový mesiac Neptúnu Triton (vyobrazený dole; pôvodne samostatná trpasličia planéta Kuiperovho pásu). Triton je nádejným domovom oceánu kvôli tomu, že si zachoval geologickú aktivitu a teda aj zdroj vnútorného tepla. A to nie je všetko. 40-kilometrový oceán možno obopína jadro Uránovho mesiaca Oberon.

Podľa niektorých odvážnejších hypotéz môžu podpovrchové oceány exisovať dokonca aj na trpasličích planétach Eris, Sedna a Orkus.

-

Obrázky: NASA, užívateľ wikimédie Kelvinsong

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet