21.01.2015-01:36:00   |   Michal Hornák
#Záhady a zvláštne javy
#Myslenie
Čo je ale dôležitejšie, človek s väčšími skúsenosťami s lucidnými snami môže experimentovať s vlastným nevedomým a hľadať v ňom informácie o najskrytejších oblastiach vášho psyché.

Priekopníci výskumu

Prvý vedecký experiment týkajúci sa lucidných snov vykonal v roku 1975 Keith Hearne na Hull University v Anglicku. Hearne zaznamenal ako prvý v histórií signály stavu lucidného snívania jeho subjektu Alana Worsleyho. Skúmaním polygrafického záznamu pohybu očí počas snívania rozlíšil stav lucidného vedomia od bežného snu. Neskôr, v roku 1978, výskumník Stanfordského Sleep Lab Steven LaBerge použil seba ako subjekt v podobnom experimente založenom na sledovaním pohybu očí REM fázy počas snívania. Prácu publikoval v prestížnyych vedeckých žurnáloch a stal sa tak vedúcou postavou výskumu v tejto oblasti.



Ovládnuť emócie

Prvé skúsenosti s lucidnými snami, teda prebudením vedomia vo vlastnom sne, sú spojené s veľkým vzrušením, radosťou a energiou. Tieto emócie často spôsobujú, že celý sen stratí stabilitu a nakoniec skolabuje do prebudenia. Z tohto vyplýva jedna z prvých lekcií pre lucidné snívanie:

Na zachovanie lucidného vedomia v sne je potrebné naučiť sa ovládať svoje emócie.

Jedna z najpoužívanejších techník proti strateniu sna je pozrieť sa čo najrýchlejšie na zem, sústrediť sa len na ňu a potom sa pozrieť na svoje ruky. Taktiež sa odporúča začať točiť okolo svojej osi. Základom je nespadnúť spolu zo snom, keď sa ten začne strácať. Napríklad tak, že sa sústredíme na jednu konkrétnu a nie zložitú vec.

Fyzická vs. snová realita


-


Zaujímavým aspektom lucidných snov je práca zmyslov niektorých ľudí. Osobne by som nedokázal odlíšiť skutočnosť od sna len cez zmysly. Pamätám sa, ako som v prvých lucidných snoch udivene pozoroval a chytal každú štruktúru a textúru snovej reality. Nechápal som, ako môžu byť tak reálne - či už to bol pocit každého stebla trávy, alebo keď som chytal chodník a cítil každý kamienok, puklinku a štrbinu presne tam, kde som ju aj videl. Skoro v každom sne nás zmysly neinformujú o tom, či ide o realitu alebo sen: práve naopak, presviedčajú nás o tom, že nech sa čokoľvek deje, je to reálne. Z tohto vyplýva druhá lekcia:

Naše zmysly poskytujú veľmi chabú možnosť rozlíšiť medzi fyzickou realitou a reálne vyzerajúcou ilúziou lucidného sna. Rozlíšiť, aký typ reality zažívame, dokážeme len pomocou rozširovania realizácie vedomia v našich snoch.



Zmysly nám hovoria, že existujeme, ale neprezradia nám stav našej existencie: bdieme alebo snívame? Keďže zachovanie vedomia vo sne je najdôležitejším predpokladom lucidného snívania, je nevyhnutné trénovať prítomnosť a sústredenosť mysle. Potrebujete si nielen uvedomovať, že ste v sne, ale byť si aj permanentne vedomý vášho vedomia, aby ste ho nestratili. Môže sa stať, že si uvedomím, že som v sne, ale potom príde udalosť, osoba alebo scenéria, ktorá ma tak vtiahne, že spadnem znovu len do role pozorovateľa.

Pozor na vedomie

Pri lucidnom sne sa musíte naučiť sústrediť súčasne na vlastné vedomie a na aktivity, ktoré vykonávate. Keď sa príliš sústredíte na aktivity v sne, vrátite sa späť do normálneho snívania.

V prostredí, ktoré pôsobí reálne, musí naše vedomie zaujať neutrálny postoj. Zapájať sa do sna, ale nikdy nezabudnúť, že ide o sen. Tento stav vedomia možno prirovnať k meditácií. Začiatočníci v meditácií sa musia naučiť akejsi rovnováhe, keď sa obrátia do vlastného vnútra a ticha. Ak sa to nenaučia, môžu pri meditácií zaspať alebo ich pozornosť odnesú vstupujúce myšlienky. Zo začiatku je dosiahnutie takéhoto vedomia veľmi náročné a trvá len krátko - rovnako ako prvé snahy o lucidné sny. Bude treba veľa praxe a trpezlivosti, než sa vám podarí udržať vedomie konfrontované s neustávajúcim tokom nových myšlienok a obrazov – teda produktov mysle.

Ak budete tráviť stále viac času v lucidných snoch, získate istotu, skúsenosti a flexibilitu. Vaše vedomie sa naučí reagovať na myšlienky a obrazy iným spôsobom ako predtým. Nenecháte sa tak ľahko stiahnuť späť do normálneho snu alebo nejakej myšlienky, ale sami si vyberiete, čomu chcete venovať pozornosť a čomu nie.

Zaujímavá skúsenosť, ktorá sa stala aj mne, je zachovanie vedomia vo sne a súčasné uvedomenie si tela v posteli. Svoje telo som si uvedomil, keď som začal strácať stabilitu lucidného sna. Sen celý nepadol, lebo som sa včas stihol pozrieť do zeme a zostal som sústredený. Sen sa nakoniec obnovil, ale ja som si stále uvedomoval aj seba v posteli, aj seba v lucidnom sne. Po chvíli väčšieho sústredenia na sen druhé vedomie postupne zaniklo.



Každý, kto má hlbší záujem o vlastné lucidné sny by si mal založiť zošit, kde si bude zaznamenávať úspešné pokusy. Tým, že sa donútite zapisovať tieto sny, vybavovať si ich po zobudení a neskôr sa k nim vracať, nastavíte svoju pamäť do režimu lepšieho zapamätávania snov. Všetko spojené s našim mozgom podlieha pravidlu Use it or loose it, a toto nie je výnimkou.

Kontrola reality

Druhou dôležitou radou je naučiť sa robiť tzv. reality checks (kontroly reality). Ak ste videli film Inception, určite ste si všimli malý vĺčik, ktorý Dom Cobb (Dicaprio) roztočil, keď chcel rozlíšiť, či ide o realitu alebo sen. V sne totiž prestávajú platiť fyzikálne zákony týkajúce sa reality a veci sa tam správajú inak. Pre mňa osobne najúspešnejšia technika prebudenia do lucidného sna je zrkadlo. Keď sa pozriete vo sne do zrkadla, budete vyzerať inak, čo vám následne pripomenie, že niečo nie je v poriadku.

Keď som začínal s lucidnými snami, veľmi mi pomohlo pýtať sa počas bežného dňa samého seba, či je to, čo prežívam sen alebo realita. Po asi dvoch týždňoch tejto praxe sa dostavil úspech a začal som tento zvyk robiť aj vo sne, čo bol výborný štartovací efekt pre realiy check. Veľmi dobrý reality check je taktiež pozrieť sa na vlastné ruky. Princíp tejto techniky som síce nepochopil, ale podarilo sa mi s ňou vyvolať pár lucidných snov. Keď sa budete cez deň pýtať či prežívate sen alebo realitu, pozrite sa pri tom na vlastné ruky. Keď sa toto následne stane v sne, obyčajný pohľad na ruky vás prebudí do lucidity.

Ďalšie vyskúšané reality checky sú kontrola času na hodinkách, ktoré budú vo sne ukazovať nezmysly (najmä digitálne). Vypínače svetiel v snovej realite väčšinou nefungujú alebo aj keď fungujú tak veľmi zvláštne. Skúste teda pošťukať aj vypínač.

Lucidné sny a mozog

Rôzna elektrická aktivita nášho mozgu sa prejavuje rozličnými frekvenciami neurálnych oscilácií, známymi pod označením mozgové vlny. Delta vlny (0,5 - 3 Hz) sprevádzajú stav straty vedomia alebo veľmi hlbokého spánku. Theta vlny (4 - 8 Hz) sprevádzajú stav mozgu pri meditácii alebo relaxácii. Alfa vlny (8 - 12 Hz) sprevádzajú stav miernej relaxácie, ako napr. pri vyložených nohách a poháre vína. Pokiaľ sme ale plne prebudení, aktívne sústredení a analyticky rozmýšľame, náš mozog beží na beta vlnách (12 - 38 Hz).



V ktorej fáze sa nachádzajú lucidné sny? V delta vlnách, pri ktorých snívame? Nie, lebo v lucidných snoch je naše vedomie prebudené a aktívne. Takže v beta vlnách? Nie. Štúdia vykonaná v Neurologickom laboratóriu vo Frankfurte v roku 2009 zistila, že náš mozog počas lucidných snov pracuje na ešte vyššej frekvencii ako sú beta vlny[1]. Pri lucidnom snívaní mozog pracuje v gama vlnách (38 - 90 Hz). To znamená, že vaše vedomie je dokonca silnejšie a aktívnejšie, než počas bdelého aktívneho rozmýšľania!

Počas lucidného snívania bola zaznamenaná zvýšená aktivita v temennom laloku, a to konkrétne v dorzolaterálnej prefrontálnej kôre.[2] Je to oblasť, kde dochádza k uvedomeniu si sna. Táto oblasť je počas bežného REM spánku deaktivovaná a nachádza sa v nej naša krátkodobá pamäť. Na udržanie aktivity v tejto oblasti sa musí snívajúci sústrediť, aby sen pokračoval a súčasne na to, aby nezabudol, že zažíva sen. Ako sme si spomenuli, toto je jedna zo základných a náročných vecí, ktoré sa musí naučiť ovládať každý, kto chce pracovať s lucidnými snami.

Schopnosť lucidného snívania nie je vzácna. Synder a Gackenbach (1988) zistili, že 58% populácie aspoň raz v živote zažila lucidný sen a 21% ich má raz, alebo viackrát mesačne.[3] Taktiež zistili, že jedinci, ktorí majú často lucidné sny, vykazujú vyššiu potrebu sebapoznania, vyššiu mieru kreativity a vyšší dojem kontroly nad svojim životom. Prečo ale takto snívať?

Spektrum využitia lucidných snov je obrovské. Preukázal sa ich terapeutický účinok[4] - používajú sa v terapii na liečbu nočných môr[5], alebo v rámci naratívnej terapie na liečbu depresie a sebapoškodzovania[6]. Možno ich využívať taktiež kreatívnym, obohacujúcim spôsobom. Maliari napríklad v noci snívajú o obraze, ktorý si dokonale prezrú a zapamätajú a následne ho maľujú, alebo programátori, ktorí dlho nevedia rozlúsknuť nejakú časť kódu, snívajú o ňom a následne ho v sne na obrazovke nájdu. Naše myslenie je počas lucidného snívania ďaleko aktívnejšie a otvorenejšie (gama vlny), vďaka čomu môžeme získať priamy náhľad na problémy, ktoré by sme za bdenia riešili ďaleko náročnejšie.

-



Príspevok je kompozitom príspevkov autora z jeho osobného blogu.

-

Hlavný zdroj:
Robert Waggoner, Lucid Dreaming: Gateway to inner self, Moment Point Press, 2009

Ďalšie zdroje:
[1] Ursula Voss et al., “Lucid Dreaming: A State of Consciousness with Features of Both Waking and Non-Lucid Dreaming,” Sleep 32, no. 9 (September 1, 2009): 1191–1200.
[2] Michelle Neider et al., “Lucid Dreaming and Ventromedial Versus Dorsolateral Prefrontal Task Performance,” Consciousness and Cognition 20, no. 2 (June 2011): 234–244, doi:10.1016/j.concog.2010.08.001.
[3] Thomas J. Snyder and Jayne Gackenbach, “Individual Differences Associated with Lucid Dreaming,” in Conscious Mind, Sleeping Brain, ed. Jayne Gackenbach and Stephen LaBerge (Springer New York, 1988), 221–259, http://link.springer.com/chapter/10.1007/978-1-4757-0423-5_10.
[4] Paul Tholey, “A Model for Lucidity Training as a Means of Self-Healing and Psychological Growth,” in Conscious Mind, Sleeping Brain, ed. Jayne Gackenbach and Stephen LaBerge (Springer New York, 1988), 263–287, http://link.springer.com/chapter/10.1007/978-1-4757-0423-5_11.
[5] Victor I. Spoormaker and Jan van den Bout, “Lucid Dreaming Treatment for Nightmares: A Pilot Study,” Psychotherapy and Psychosomatics 75, no. 6 (2006): 389–394, doi:10.1159/000095446.
[6] Milan Colic, “Kanna’s Lucid Dreams and the Use of Narrative Practices to Explore Their Meaning,” International Journal of Narrative Therapy & Community Work 2007, no. 4 (2007): 19.

Obrázky: Akshay Moon, Hartwig HKD,
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok