Množstvo ľudí vďaka radám samozvaných „odborníkov“ na výživu podľahlo pocitu, že svet je plný škodlivej chémie. A to aj vďaka údajným „umelým“ či „chemickým“ potravinám, na ktorých si pochutnávame. Čokoľvek, čo sa na obale objavuje s chemickým názvom, je vraj tabu a do nákupného košíka nepatrí.



Stáva sa vám, že úplne vyškrtávate z nákupného zoznamu suroviny, ktoré majú na obale nejaké to éčko? Či dokonca máte nainštalovanú aplikáciu v mobile, ktorá vám napovie, čo kúpiť a čo radšej nie? Ak áno, naleteli ste im.

Tvrdenie, že „všetko, v čom je éčko, je nezdravé/škodlivé“ je totiž mýtus.

Kódovanie aditív

Do potravín sa bežne pridávajú rôzne látky kvôli zlepšeniu niektorých ich vlastností. Ide napríklad o predĺženie trvanlivosti, zlepšenie konzistencie, chuti, zvýraznenie či obnovu farby (po výrobnom procese). Všetky tieto látky sa nazývajú aditíva (prídavné látky) alebo takzvané „éčka“. Schválené aditíva majú na obale potravín kód „E“ s príslušným číslom. Delia sa na tieto kategórie:

E100 - 199 – farbivá
E200 - 299 – konzervanty
E300 - 399 – antioxidanty a regulátory kyslosti
E400 - 499 – emulgátory, stabilizátory a zahusťovadlá
E500 - 599 – regulátory kyslosti, plnidlá a protihrudkujúce látky
E600 - 699 – zvýrazňovače chuti a arómy
E900 - 999 – náhradné sladidlá, potravinárske plyny a leštiace látky
E1000 - 1999 – ostatné látky

Potravinárske aditíva nie sú žiadnou novinkou

Už starí Egypťania používali rôzne farbivá a ochucujúce látky. Pozornosť tiež venovali uskladneniu potravín, kvôli ktorému taktiež siahali po rozličných chemických zlúčeninách. A mnoho z nich sa využíva dodnes.¹ Prekvapujúce? Nemyslím. Veď je logické, že i pred naším letopočtom boli obdobia, kedy si ľudia potrebovali jedlo odložiť na horšie časy.



Postupným vývojom spoločnosti a vývojom ekonomických či hospodárskych pomerov sa menil tiež charakter výroby jedál a samotný potravinársky priemysel. Niet divu, že keď si dnes kúpite salámu, vydrží aj mesiac. A ak ste sa niekedy zamýšľali, prečo je výrobok tak dlho chutný, tu je odpoveď. Áno, vraciame sa k éčkam.

Zmena životného štýlu a hektická doba spôsobila, že ľudia obmedzujú čas, ktorý trávili prípravou jedla, čím sa zvyšuje záujem o polotovary. Proces výroby a skladovania týchto potravín vyžaduje prídavok látok, ktoré zaručia, že nám dlhšie vydržia. Zaisťujú teda bezpečnosť a senzorickú akosť. Prostredníctvom týchto prídavných látok sa výrobcovia taktiež snažia zvýšiť atraktivitu potravín v zmysle zlepšenia, resp. zvýraznenia chuti.

Len zlé?

Väčšina ľudí, ktorí sú proti éčkam ako takým, nerozlišujú medzi prospešnými, zdraviu neškodnými a škodlivými látkami. Škoda. Pripravujú sa i o látky, ktoré môžu mať na človeka ochranný účinok. Napríklad nasledovné²:

E300 - kyselina L-askorbová (vitamín C)
E101 - riboflavín (vitamín B2)
E160a - beta-karotén (prekurzor vit. A)
E161 - lutein (karotenoid zodpovedný za dobrý zrak³)
E307 - alfa-tokoferol (vit. E)

Odborníci na výživu zdieľajú hoax

Mimochodom, možno ste si všimli, že internetom sa šíria informácie o škodlivosti niektorých aditív, ktoré vraj zhrnula Klinika detskej onkológie v Düsseldorfe. Najhoršie je, že tento leták šíria i „odborníci“ na výživu. Klinika sa od bulletinu dištancuje a podala trestné oznámenie na šíriteľa týchto dezinformácií. V letáku sú totiž uvedené chybné, neúplné, nepresné a zavádzajúce informácie.⁴

Kto ich kontroluje?

Používanie potravinárskych aditív podlieha prísnej kontrole a regulácii. V ČR napr. reguluje používanie a označovanie aditív Ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom Vyhlášky č.4/2008 Zb.⁵ Podľa európskej legislatívy (Nariadenie 1333/2008) môžu byť aditíva použité pri výrobe potravín len ak (6):

- použitie pri navrhovanej miere nepredstavuje žiadne zdravotné riziko pre spotrebiteľa
- existuje odôvodnená technologická potreba pre ich použitie
- je pri použití zachovaná výživová hodnota potraviny
- použitie poskytuje spotrebiteľovi výhody a prínos
- použitie neuvádza spotrebiteľa v omyl

Bezpečnosť a kontroverzie

Než sa objavia v potravinách, nové aditíva ešte prejdú rukami EFSA (Európsky dohľad nad bezpečnosťou potravín), kde sa na základe analýzy zdravotného rizika stanoví rozsah a povolené množstvo. Po testovaní z dostupných toxikologických dát, experimentálnych pozorovaní na zvieratách a ľuďoch sa stanoví ADI (prijateľná denná dávka), ktorá hovorí, aké množstvo danej látky môžeme skonzumovať denne bez toho, aby predstavovala zdravotné riziko.

Samozrejme aj cez tieto prísne regulácie môžu niektorí ľudia (najmä deti) ADI prekročiť, a to nadmernou konzumáciou potravín s obsahom aditív.⁷

Je potrebné povedať, že používanie niektorých aditív je kontroverzné. Množstvo z nich patrí medzi potenciálne alergény. Obsah potenciálnych alergénov je však výrobca povinný deklarovať na obale.

Zvýšená konzumácia potravín s obsahom niektorých „éčok“ bola podľa niektorých správ spojená s rozvojom hyperaktivity u deíi, či intenzitou jej syptómov. Upozorňujem však, že etiológia hyperaktivity nie je veľmi jednoznačná. Ak vôbec, aditíva by prispievali len v malej miere a u malej časti populácie. Celkový pohľad na výskumnú literatúru ukazuje, že výskum je zatiaľ nejednoznačný. Koreláciu, aj to iba miernu, zistili len pomerne málo spoľahlivé výskumy vykonané na malej, nereprezentatívnej vzorke.⁹

Späť k „chémii“

Na margo rozšíreného ponosu, že je dnes „všetko prechemizované“, by som rada pripomenula fakt, že známe potravinárske aditívum E120 (karmín) je napríklad čistá biológia. Toto červené farbivo sa získava z oplodnených rozdrvených samičiek hmyzu Dactylopius coccus Costa.¹⁰ E 920 (L-cysteín) pre zmenu pochádza z ľudských vlasov/z peria, srsti, kopýt či nechtov.¹¹ Práve sa zamýšľam, o čom všetkom ešte nevedia vegetariáni...



Ak potraviny delíte na chemické a tie prírodné, alebo ako ich nazývate, verte, že sa mýlite. Myslíte, že príroda je „nechemická“? Ako napríklad krásna jahoda z vašej záhradky?¹²

P.S.: Pevne verím, že si jahody neprestanete kupovať či pestovať napriek tomu, že ste práve zistili, že obsahujú éčka :)

Pozn. redakcie: Ak hľadáte potraviny, ktoré sú naozaj bez chémie, dočítate sa o nich v tomto článku.



Autorka je študentkou v odbore nutričný terapeut na Lekársej fakulte Masarykovej univerzite v Brne. Ďalšie jej články nájdete aj na jej osobnom blogu.


^{Zdroje
1 http://www.bezpecnostpotravin.cz/icbp-potravinarska-aditiva.aspx
2 http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek?column=text
3 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20355006
4 http://www.szu.cz/uploads/documents/czzp/vyziva/legislativa/stanovisko-letak-klinika-detske-onkologie.pdf
5 http://www.szpi.gov.cz/docDetail.aspx?docid=1005724&docType=ART&nid=11324
6 http://www.szu.cz/uploads/documents/czzp/vyziva/legislativa/ecka-nocni-mura.pdf
7 http://www.efsa.europa.eu/en/press/news/ans080414.htm
8 Perlín C., Turek B.: Potraviny a údajná chemická rizika. Potravinářská revue 7, 25-27 (2010)
9 http://theness.com/neurologicablog/index.php/food-dyes-and-adhd/
10 http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E120
11 http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E920
12 https://jameskennedymonash.wordpress.com/2014/08/22/ingredients-of-an-all-natural-strawberry/}

Obrázky: používateľ wikimédie Skoot13, cdn2.hubspot.net

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet